Kto zo Sninčanov nepočul o lekárovi s priezviskom Hoffmann, ktorý údajne vynašiel penicilín? Po otázke adresovanej staršej generácie Sninčanov na sninského lekára a jeho veľký objav, mnohí odpovedali, že nešlo o žiaden penicilín, ale o Hoffmannove kvapky. Áno, Hoffmannove kvapky skutočne existujú, neboli však objavené doktorom Hoffmannom zo Sniny.
Friedrich Hoffmann (1660-1742) bol nemecký fyzik a lekár, ktorý ako prvý v histórii začal používať v medicíne éterické zlúčeniny v podobe kvapiek, ktorých úlohou bolo tlmenie bolesti. Neskôr tieto kvapky boli známe pod názvom Hoffmannove kvapky a používali sa na liečenie celej škály onemocnení, napríklad pri kŕčoch, bolesti v ušiach, bolestiach zubov, na liečenie obličkových a žlčových kameňov, bolestivej menštruácie a podobne. Hoffmannove kvapky by sme mohli považovať za akési prvotné anestetikum, ktoré bolo prístupné širokej verejnosti.
Avšak meno sninského lekára, ktoré sa spája s aplikovaním penicilínu v čase, kedy o tomto lieku svet ešte netušil je Armin Hoffmann. Penicilín je prvé antibiotikum využívané v medicíne. V roku 1928 ho v plesni s názvom Penicillium notatum objavil škótsky biológ a farmakológ Alexander Fleming.
Armin Hoffmann sa narodil v Turzovke. V roku 1915 prišiel do Sniny, kde pôsobil ako obvodný lekár. Tu sa mu narodilo päť synov – Viktor, Gabriel, Ladislav, Jozef a František. Arminov syn Gabriel, ktorý v roku 1933 po otcovi prebral štafetu obvodného lekára, zomrel 30. októbra 1998 vo veku 91 rokov. Gabriel patril medzi slovenské osobnosti, tesne pred smrťou poskytol rozhovor, v ktorom na otca spomína slovami:
„Otec začal podvyživeným ľuďom dávať glukózove injekcie. Zistil, že ak banky stáli a objavili sa v nich malé vlákna, mali antibiotický účinok, liečili zápalové ochorenia. Otec to vyskúšal na sebe a na deťoch. Pätnásť rokov pred Flemingom liečil plesňovými injekciami…“
Tak prečo je teda objaviteľom antibiotík Fleming a nie Hoffmann? Armin Hoffmann bol chudobným lekárom v ešte chudobnejšom kraji. Glukózu objednával vo veľkých baleniach a nespotrebovanú glukózu v otvorenej fľaši napadla pleseň. Je otázne a dnes už prakticky nedokázateľné, či plesňou napadnutú glukózu skutočne aplikoval podvýživeným pacientom. V takomto prípade by sme mohli hovoriť o veľkom medicínskom objave postavenom na lekárskej nedbanlivosti. Možno aj kvôli tomu sa k objavu neprihlásil a možno si ani sám naplno neuvedomoval, čo objavil. Fleming sa prihlásil k objavu penicilínu, ktorý vypestoval z ušľachtilej plesne. Na obranu Armina Hoffmanna je potrebné zdôrazniť, že počas jeho pôsobenia v Snine neboli podmienky vhodné na špeciálny lekársky výskum. Jednotlivé teórie sa od seba navzájom odlišujú, no pravdou ostáva, že v Snine žil lekár, ktorého od objavu penicilínu delil prakticky iba malý krôčik.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan