Staré pohľadnice s motívom Sniny

Predchodcom dnešnej pohľadnice bol pravdepodobne korešpondenčný lístok. Úplne prvý korešpondenčný lístok na svete bol do poštového obehu uvedený dňa 1. októbra1869 ešte v časoch Rakúsko-Uhorska. Zo strany pošty išlo o veľmi odvážny krok, pretože vtedajšie predpisy týkajúce sa poštovej prepravy hovorili iba o starostlivo uzatvorených listoch odosielaných v zapečatenej obálke, ktorých obsah musel byť bezpečne chránený pred očami verejnosti.

Návrh na zavedenie korešpondenčného lístka bol schválený s určitými obavami týkajúcimi sa zachovania listového tajomstva, no ako sa ukázalo, obavy boli zbytočné. Odoslanie korešpondenčného lístka bolo omnoho lacnejšie ako odoslanie zapečatenej obálky. Aj vďaka tomu sa jeho používanie stalo veľmi populárnou záležitosťou. Rozmery prvého korešpondenčného lístka boli 120 x 88 milimetrov, lícna strana sa používala na vypísanie adresy prijímateľa, rubová strana na napísanie správy pre prijímateľa.

Prechod od korešpondenčného lístka k pohľadnici nenechal na seba dlho čakať. Odosielatelia totiž začali rubovú stranu určenú k napísaniu správy prikrášľovať rôznymi kresbičkami, neskôr sa na tejto strane korešpondenčného lístka začali objavovať rôzne strojové prítlače plniace reklamnú funkciu. Postupom času stále rozsiahlejšie prítlače a ilustrácie zaberali stále väčší priestor a obrazová strana pohľadnice sa rozvinula natoľko, že na nej neostal priestor pre napísanie správy. Adresná strana bola preto rozdelená na dve časti, vpravo vznikol priestor pre vypísanie adresy prijímateľa, ľavá strana slúžila na napísanie samotnej správy. Začiatkom 20. storočia sa v súvislosti s rozvojom fotografickej techniky začali objavovať prvé pohľadnice v takej podobe, ako ich poznáme dnes.

Z obrazovej strany pohľadnice je možné vyčítať slová Szinna (Snina) – Fo-ter (Hlavná ulica). Vek pohľadnice nie je jednoduché určiť. Samotná pohľadnica môže byť aj o niekoľko rokov staršia ako údaje uvedené na jej opačnej strane.



Najčastejšou témou obrázkovej strany pohľadníc bývali vyobrazenia miest a obcí, no rozmáhali sa aj historické, umelecké, politické, náboženské, či humorné motívy. V období Rakúsko-Uhorska boli vydávané pohľadnice miest a obcí, v ktorých sa nachádzali zaujímavé stavby, najčastejšie kostoly, kaštiele a iné pánske sídla. Zlatý vek klasických pohľadníc je ohraničený rokmi 1896 až 1905. Z prelomu 19. a 20. storočia pochádzajú i prvé pohľadnice znázorňujúce Sninu. O vydávaní pohľadníc v období Rakúsko-Uhorska sa zachovalo veľmi málo spoľahlivých záznamov. Jedným zo spôsobov ako určiť približný vek pohľadnice je vyčítanie presného dátumu z dennej pečiatky, ktorou bola znehodnotená použitá poštová známka. Veľakrát však ide o nezreteľný odtlačok pečiatky, z ktorého nie je možné vyčítať časový údaj. Keď sa oprieme o existujúce informácie spojené s vývojom pečiatok, tak sa nám podarí určiť iba rozmedzie rokov v ktorých sa daná pečiatka používala. Ďalším spôsobom určenia veku pohľadnice je určenie na základe použitej známky. Najbežnejšie známky, ktoré sa v tomto období používali, boli poštové známky, ktoré vyobrazujú korunu, ako symbol kráľovskej moci a bájneho vtáka Turula, ktorý podľa povesti nasmeroval maďarský ľud k úpätiu Karpát, za ktorými našli svoj dnešný domov. Práve tieto známky boli opakovane vydávané v rokoch 1900, 1904, 1906, 1908, 1909 a 1913. Rozdiely medzi jednotlivými ročníkmi je možné spoľahlivo určiť až po preskúmaní typu priesvitky a použitého zúbkovania, ktoré boli pri každom ročníkovom vydaní čiastočne alebo úplne rozdielne. Po odlepení alebo strhnutí poštovej známky, pohľadnica značne stráca na hodnote. Veľakrát sa stretávame s pohľadnicami, z ktorých už niekto v minulosti známku odlepil. K určeniu veku takýchto pohľadníc, môže napomôcť časový údaj, ktorý uviedol odosielateľ pohľadnice, priamo v texte správy.

Z pečiatky uvedenej na adresnej strane pohľadnice je možné vyčítať údaj Takcsány (Stakčín) 908 – AUG – ?1, v texte pre prijímateľa je uvedený dátum 1908 VIII/20. Presný dátum odoslania pohľadnice môžeme teda s istotou stanoviť na 21. august 1908. Dátum odoslania však nie je možné spájať s výrobou pohľadnice. Dátum hovoriaci o výrobe pohľadnice by bolo možné spoľahlivo určiť až po objavení záznamov vydavateľstva viažúcich sa na konkrétnu pohľadnicu.

Výskyt historických poštových materiálov týkajúcich sa Sniny z obdobia Rakúsko-Uhorska, je veľmi zriedkavý. A keďže ide o listinné doklady staršie ako sto rokov, je potrebné predpokladať, že ani ich stav nebude najlepší. Snina v období zlatého veku pohľadnice nepatrila medzi progresívne sa rozvíjajúce mestá s bohatou históriou, preto aj šanca objavenia pohľadnice zobrazujúcej mesto, jeho časť alebo blízke okolie je prakticky veľmi nízka.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.