Najstaršie zmienky týkajúce sa konkrétnych mien starostov v Snine pochádzajú ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Napríklad k roku 1869 v tejto súvislosti poznáme meno Martin Dunaj. Počnúc týmto menom je možné sledovať akúsi starostovskú kontinuitu. V období rokov 1890 až 1903 pôsobil na poste starostu (pravdepodobne priamo po Martinovi Dunajovi) Bernard Lebovič. Podľa jeho priezviska by sme mohli usudzovať, že bol židovského pôvodu. Od roku 1904, pravdepodobne až do roku 1918 (posledná zmienka sa viaže k roku 1911) pôsobí na poste starostu Ján Kováč. Je preukázateľné, že po vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky v roku 1919 pôsobil ako starosta Sniny Juraj Gribanič a v roku 1923 Štefan Ondic. Menoslov starostov z medzivojnového obdobia nie je úplný, no s istotou je možné povedať, že v období rokov 1923 až 1926 pôsobil vo funkcii starostu nášho mesta Štefan Kornucik, 1928 až 1931 bol starostom Tomáš Grecko, v období 1934 až 1938 Ján Savka. V čase krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny, v období 1938 až 1939 bol starostom Sniny Jozef Marinič.
Tomáš Grecko bol krstným otcom mojej sestre. Medzi Greckovcami a Savkovcami boli aj kvôli tomu dobré vzťahy. Na jeho pôsobenie vo funkcii starostu si pamätám iba matne. Bol starostom ešte pred mojim otcom. A pred Greckom bol starostom Kornucik. O ňom sa tradovalo, že bol prvým Sninčanom, ktorý napísal obecnú zápisnicu v slovenskej reči. Dnešný človek by si možno myslel, že rodina starostu mala nejaké zvláštne privilégia, no v skutočnosti my sme žiadne privilégia nemali. V dobe, keď bol môj otec starostom, nemal taký štáb zamestnancov, aký má dnešný starosta, pretože ľudí bolo potrebné platiť. Každá ulica mala svojho prísažníka a tento zodpovedal za šírenie dôležitých správ a informácii medzi obyvateľmi danej ulice. Prísažník bol informovaný priamo u starostu a získanú informáciu šíril vo svojom rajóne. Za čias, keď otec vykonával funkciu starostu, mal k dispozícii z každej ulice jedného prísažníka. Z Kolárovej ulice to bol Čopik, na ulici od Stúpavskej krčmy smerom ku kostolu bol prísažníkom Maškulík, na Vyšnom konci to bol Krupa, na Daľkove zase Štofira – Murvanok, takto ho ľudia nazývali. Vtedy mal každý Sninčan svoju prezývku, taký bol zvyk. Curko bol doručovateľom správ, neskôr ho v tejto funkcii vystriedal Milovčík – otec dnešného primátora. Doručovateľ – to bol taký zriadenec, ktorý roznášal správy medzi starostom a prísažníkmi. Snina mala v tej dobe aj trúbača a dvoch poľných hájnikov, na vyšnom konci to bol Gábor, na Nižnom konci bol hájnikom Kuchta. Aj títo ľudia patrili do kolektívu starostu, mali na starosti stráženie hospodárstva. Ak napríklad krava pásla trávu na nevyznačenom mieste, bol takýto prečin pokutovaný. A korunky, ktoré sa v priebehu roka takto vyzbierali, sa na konci roku rozdelili medzi členov kolektívu.
Štefan Savka (1925)
Rodina sninského starostu Jána Savku (1899-1978).
S príchodom Slovenského štátu, bol do vedenia obce menovaný vládny komisár Andrej Jakubčo. Vo funkcii starostu pôsobil ešte krátku dobu po prechode frontu. Avšak ešte v roku 1944 sa v regióne začali formovať prvé Miestne národné výbory (MNV), do rúk ktorých sa dostala povojnová obecná samospráva. V čele MNV stál predseda. Historicky prvým predsedom MNV v Snine sa v roku 1944 stal Juraj Gerboc-Kolesár. O rok neskôr, v roku 1945 však došlo k reorganizácii MNV a na post predsedu MNV sa dostal Ján Krupa. Ani ten sa však v kresle predsedu MNV dlho neohrial, pretože na prelome rokov 1946 a 1947 došlo k rekonštrukcii národných výborov a predsedom MNV sa stal Ján Savka.
Hektickosť povojnového obdobia je spojená s vytvorením Miestneho akčného výboru národnej fronty (MAV NF) v roku 1948. V tejto súvislosti bola vytvorená Dočasná miestna správna komisia (DMSK), ktorej predsedom sa stal Ivan Prokipčák. Ešte v tom istom roku sa na miesto predsedu sninskej Miestnej správnej komisie (MSK) dostal Ján Štofik. V roku 1950 dochádza opäť k reorganizácii a MSK sa transformuje opäť na MNV. Vo funkcii predsedov MNV sa následne vystriedali Michal Pavlisko (1950-1952), Michal Kováč (1952-1953), František Gerlašinský (1953-1954), Ján Jelo (1954-1960) a František Gracel (1960-1964). V roku 1964 prijala Snina štatút mesta a v tejto súvislosti došlo aj k nahradeniu Miestneho národného výboru (MNV) Mestským národným výborom (MsNV). František Gracel bol teda posledným predsedom MNV a zároveň prvým predsedom MsNV v Snine. Z funkcie odstúpil v roku 1969.
V období rokov 1969 až 1971 pôsobil vo funkcii predsedu MsNV Jozef Štofik, ktorého v roku 1971 vo funkcii nahradil Karol Wielkievič. Ten pôsobil na poste predsedu MsNV v Snine až do roku 1989. V tomto roku bol do funkcie zvolený Jozef Galanda, ktorého v roku 1990 vo funkcii vystriedal Štefan Milovčík. V tom istom roku došlo k reorganizácii a funkcia predsedu MsNV bola nahradená funkciou primátora mesta. Historicky prvým primátorom Sniny sa stal Štefan Milovčík. Bolo to v roku 1990. Na poste primátora ho v roku 2022 vystriedal Marián Kníž. V roku 2006 bol do primátorského kresla opätovne zvolený Štefan Milovčík, ktorý na poste primátora pôsobí i v súčasnosti. V najbližšom volebnom období však na túto funkciu nekandiduje.
Nadchádzajúce voľby odhalia meno nového primátora, preto v týchto dňoch veľmi netrpezlivo očakávame, meno ktorého kandidáta bude v období rokov 2018 až 2022 späté s riadením sninskej samosprávy.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan