Druhý ročník podujatia s názvom Medzi troma hranicami, ktorý sa uskutočnil 9. septembra 2018, bol venovaný lesom a lesníkom. V nedeľu o deviatej hodine ráno sa na určenom mieste stretlo približne šesťdesiat turistov, ktorí sa po vypočutí úvodných príhovorov vydali hore lesom až k miestu, kde ešte začiatkom šesťdesiatych rokov stála lesnícka chatka s názvom Patria. Dnes sa na tomto mieste nachádzajú iba rôznymi krovinami poprerastané tehlové základy tejto niekdajšej chaty. Jediný zachovalý trám bol použitý na zhotovenie provizórnej lavičky, ktorá sa nachádza pri neďalekom ohnisku, kde mali turisti možnosť možnosť opekať.
Marek Štutika a Ján Bocan počas výkladu v miestach niekdajšej lesníckej chatky.
Lokalita je známa najmä u staršej generácie Sninčanov, pretože práve na úbočí kopca v blízkosti studničky si v roku 1944 Sninčania, ktorí sa chceli vyhnúť nútenej evakuácii, postavili akési zemľanky, či skôr koliby a v bezpečí lesa sa snažili prečkať prechod frontu. Jedno z miest, ktoré v tom čase tvorilo úkryt, sme zvedavým turistom v rámci pochodu ukázali. Za zmienku iste stojí poukázať na fakt, že udalosti z roku 1944 si organizovaným výstupom na „Vojtaň“, ako starí Sninčania túto lokalitu zvyknú nazývať, od roku 1957 pripomína skupinka miestnych nadšencov. Tento výstup nebol ani raz vynechaný a uskutočňuje sa za každého počasia. Iniciátormi výstupu boli v minulosti synovia Adama a Rozálie Bajusových – Ján, Jozef, Michal a Štefan, ku ktorým sa časom pripojilo množstvo ďalších priaznivcov turistiky. Zaujímavosťou je taktiež, že v „Chyžke“, ako miestni zvyknú niekdajšiu lesnícku chatku označovať, sa v čase druhej svetovej vojny sporadicky ukrývali partizáni a odbojári.
Dušan Reiser počas výkladu neďaleko miesta niekdajších úkrytov.
Turistický pochod pokračoval cez ďalšie dva vrcholy, ktoré bývajú na rôznych starších mapách striedavo označované ako Patria. Brúsnou dolinou sme zostúpili a pokračovali do lokality s názvom Kamenné. Tu nás očakával rímskokatolícky kňaz z Belej nad Cirochou, ktorý v rámci pochodu posvätil novopostavený kríž venovaný pamiatke lesného hájnika Rudolfa Ullmanna. Toho v roku 1929 v miestach v blízkosti kríža zastrelil jeden z trojice zločincov, ktorých Ullmann v lese prichytil počas delenia si ulúpenej koristi. V minulosti sa povyše nového kríža nachádzal symbolický hrob, ktorý časom zanikol. Neskôr sa na tomto mieste nachádzal aj novší drevený kríž, ale nakoľko zub času býva neúprosný, aj tento kríž zanikol. Najnovší kríž bol osadený v polovici augusta tohto roku. Aby mohol čeliť prúdu času, bol zasadený do železnej do zeme zabetónovanej konzoly. Po slávnostnom posvätení nového kríža sa turisti presunuli trochu nižšie na pohostenie v podobe guľáša z troch druhov mäsa, o prípravu ktorého sa postarali pani kuchárky z Cirkevnej spojenej školy v Snine, za čo im patrí veľké poďakovanie. Samotného svätenia sa zúčastnila aj organizovaná skupina tvorená obyvateľmi Belej nad Cirochou a tak sa pri kríži zišlo úctyhodných 111 osôb.
Farár Martin Frena tesne pred samotným vysvätením kríža.
Ešte pred samotným pohostením bola do života uvedená publikácia s názvom Medzi troma hranicami s podtitulom Obraz Sniny a okolia v literatúre a v spomienkach. Gróf Degenfeld bol posledným šľachticom vlastniacim sninské panstvo. Za krátke obdobie sa zaslúžil o viditeľný rozvoj Sniny. Vďaka jeho iniciatíve bola vybudovaná píla a sieť úzkokoľajových železníc v okolí Sniny. Taktiež financoval zavedenie telefónneho vedenia v meste a rad ďalších záležitostí. Rod Degenfeld je stále živý a jeho predstavitelia aktívni, čoho dôkazom je víno dopestované v blízkosti mestečka Tarczal v tokajskej oblasti na severe Maďarska. Spomínaná publikácia bola uvedená symbolickým spôsobom – pokropením vínom z Vinice rodiny Degenfeld. Publikácia pozostáva z dvoch samostatných častí. Prvú tvorí práca týkajúca sa zmienok o meste Snina a jeho okolia v beletristickej literatúre, ktorá je doplnená spomienkami pamätníkov. Druhú časť publikácie tvorí súbor materiálov, týkajúcich sa jednotlivých zastavení turistického pochodu.
Posledné zastavenie na starom cintoríne v Snine.
Na záver sme sa presunuli na starý cintorín v Snine pri mieste posledného odpočinku Ottielie Grund-Mertha. Bola to manželka lesného revírnika Jozefa Grunda a paralelne matka rímskokatolíckeho farára Karola Grunda, ktorý v čase od roku 1912 do roku 1921 pôsobil vo funkcii správcu fary v Snine. Jozef Grund spolu s dvoma dcérami je pochovaný na cintoríne v Belej nad Cirochou. Po tomto zastavení nasledoval rozchod. Zúčastnení turisti tu okrem drobných pamätných predmetov získali aj potvrdenie o absolvovaní pochodu. Ostáva vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí sa organizovania podujatia a vlastne aj zostavovania publikácie zúčastnili.
Podujatie sa konalo v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2018. Hlavným organizátorom podujatia bolo občianske združenie Európska zberateľská spoločnosť, spoluorganizátormi 27. Sninský Tur-Klub, Cirkevná spojená škola, Komisia pre kultúru pri obecnom zastupiteľstve v Belej nad Cirochou, Turistické informačné centrum pri cestovnej agentúre Unitur Snina a JUDr. Iveta Bžánová. Mediálnymi partnermi boli online časopis Retrospektíva a Sninské noviny. Viac fotografií a informácií nájdete na facebooku.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autori fotografií: Ivan Bodnár, Ján Bogner a Michal Mikitka