Včelári sa na území dnešného Slovenska začali združovať do miestnych a regionálnych spolkov už v 19. storočí. Za jedného z prvých včelárov na Slovensku by sme mohli označiť spisovateľa a kňaza Juraja Fándlyho (1750-1811). Včelárstvu venoval aj časť svojej literárnej tvorby – konkrétne diela O úhoroch ai včelách rozmlúváňí publikované v roku 1801 a Slovenskí včelár publikované o rok neskôr.
Keďže osveta akejkoľvek činnosti v Uhorsku musela byť šírená v maďarskom jazyku, taktiež začiatky združovania sa včelárov nemožno označiť za ružové. Spolok včelárov slovenských v Hornom Uhorsku založený katolíckym farárom Štefanom Závodníkom v roku 1869 mal v programe vystupovať ako spolok na celoslovenskej úrovni. Uhorská vláda však jeho stanovy neschválila, hoci vznikol o 11 rokov skôr ako Celoštátna maďarská včelárska organizácia. Koncom 19. storočia vznikli prvé miestne spolky včelárov na Spiši, v roku 1892 vznikol prvý miestny spolok na Zemplíne, konkrétne v Sobranciach.
Organizovanie včelárov v celoslovenskom merítku nastalo až po rozpade Rakúsko-Uhorska. Na utvorenie ústredného včelárskeho spolku bolo potrebné vytvoriť širokú členskú základňu. Ministerstvo poľnohospodárstva v Prahe vyslalo na Slovensko českých vládnych včelárskych expertov, ktorí od konca apríla 1919 začali pomáhať pri organizovaní včelárskych spolkov. Miestny včelársky spolok v medzivojnovom období existoval aj v Snine.
Po Druhej svetovej vojne miestna organizácia Slovenského zväzu včelárov v Snine na krátku dobu zanikla. O jej obnovenie sa postaral jej neskorší dlhoročný predseda Jozef Vasilišin (na fotografii).
Najstarším, stále aktívnym včelárom v Snine je Štefan Savka (na fotografii v baretke), narodený v roku 1925. Včelárstvu sa venuje už viac ako 60 rokov. Fotografia zachytáva sninských včelárov počas lesnej brigády.
Posledná fotografia by mala zobrazovať funkcionárov miestnej včelárskej organizácie. Jozef Vasilišin sa nachádza na fotografii vľavo. Na fotografii vpravo je Jaroslav Marcinek. Spoznali ste aj pána v strede? Napíšte nám jeho meno na retrospektiva.eu@gmail.com
Autor článku: Mgr. Ján Bocan