Ikony boli v minulosti a sú aj dnes neodmysliteľnou súčasťou cirkevnej tradície a každý pravoslávny veriaci mal a má k nim veľkú úctu. Stáročiami prežili zbožné uctievanie, ale i dobu ikonoborectva, keď ich pálili, ničili a ich zástancov, ikonopiscov, mučili. Dejinná púť ikon a život pravoslávnych veriacich sú navzájom prepojené. Od narodenia až po hrob je poslanie ikon nezastupiteľné. Spĺňajú modlitebnú, vieroučnú, misijnú, historickú, estetickú a v neposlednej miere aj terapeutickú funkciu. Sú súčasťou národnej identity. Ikony sa rodia pôsobením Božej Blahodate pri modlitbách a prosbách anonymných zhotoviteľov, aby spätne slúžili pri modlitbách a prosbách prosebníkov.
Z umenovedného hľadiska je ikona vizuálne slovo. Ako napísal D. S. Lichačov: „Slovo iba zriedkakedy preniká do obrazov realistických škôl, zato sa s ním veľmi často stretávame v štylizovanom maliarstve, ktoré nechce zachytávať prchavý okamih, ale niečo večného. Slovo zastavuje na obraze čas. Vpisuje sa do znaku, ako devíza – ako večná pripomienka nemennej podstaty symbolicky pojatého predmetu. Objavuje sa na ikonách preto, aby vyjadrilo podstatu zobrazovaného javu, a to podstatu nemennú.“ Aj v tom tkvie sila ikon. Nie div, že v dobách vojen, biedy, útlaku sa veriaci i neveriaci utiekali k týmto plnohodnotným vizuálnym symbolom božských praobrazov a nositeľov univerzálnych energií. Tento praobraz bol v nich zakódovaný kánonom jednotlivých typových vyobrazení ikon. Tie, o ktorých chcem písať, boli malými miniatúrami reliéfne odlievanými v kove a s úctou chránenými na hrudi vojakov.
Zbierka ikon Ing. Radovana Vrabľa predstavuje určité tematické typy vyobrazení. Na ikonách nie sú obrazy, ktoré by kládli zložité otázky zo života svätých, cirkevných dejín či asketizmu. Skôr ide o vyobrazenie Ježiša Krista, Panny Márie – Bohorodičky, Sv. Mikuláša, Ukrižovania…, čiže ochrancov vojnových prosebníkov v zákopoch, v ktorých boli vyslovované najtajnejšie želania, rozčarovania, prosby, odpustenia i rozhrešenia. Zriedkavejšie sa stretávame so symbolickými témami, ako boli: Ochrana Pokrovu (plášťa) Bohorodičky či Zostúpenie Christa do adu (Krista do pekla), ktorým vykúpil ľudí z okov večnej smrti, kde smrťou smrť porazil a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Aktuálne témy vojnových čias.
Zbierku ikon môžeme rozdeliť na niekoľko typov. Jednoduché štvorcové ikony, ozdobné trojradové a krídlové. Pretože dopyt kovových ikon a krížov prevyšoval ponuku, vytváral sa priestor a podmienky pre možnosť produkcie aj ľudových majstrov. S týmito znakmi ľudovosti a veľkej štylizácie sa stretneme pri štvorcových ikonách, v ktorých pozorujeme niekoľko variantov. Vychádzajú zo starších jednoduchších, o to však kompozične čistejších vzorov. Pri trojradových ikonách badáme najčastejšie zostavy, kde sa v hornom rade nachádza Mandelion, pod ním svätá Trojica s postrannými cherubínmi a v dolnom rade je hlavná ikona Bohorodičky – Oranty (Modliacej sa), alebo Hodegitrie (Sprievodkyne na cestách). Obľúbenou hlavnou ikonou pri tejto zostave je aj Svätý Mikuláš a Isus Christos. Krídlové ikony sú zase prepracovanejšie, obsahovo a ornamentálne bohatšie. Ide o akési malé krídlové oltáriky, ktoré sa rozkladajú. Najčastejšie sa v strede nachádza hlavná ikona a po bokoch apoštoli alebo výjavy zo života daného svätého, ktorému je ikona zasvätená. Nad nimi v ozdobnom štíte stále dominuje tvár Isusa Christa. Okrem ikon boli vo veľkej úcte aj ochranné pravoslávne kríže, na ktorých v dolnej časti nikdy nechýbala lebka Adama. Ku krížu Tvojmu sa klaniame a vzkriesenie Tvoje čakáme.
Vyobrazenia na ikonách boli obsahovo a tematicky zámerne vybrané tak, aby spĺňali všetky atribúty ochrany. Na prvé miesto bol postavený vnútorný mystický obsah ikony, nie jej matéria. Niektoré ikony boli farebne a graficky zdobené symbolickým bielym, belasým a žltým emailom. Čistota, duchovno, svetlo. Súčasťou vyobrazení sú aj texty. Slová, výroky sú často skracované, variované, spájané do istého celku, kde dotvárajú nielen symbolický význam vyobrazenia, ale majú i dekoratívny a kompozičný charakter. Pôsobia veľmi mysticky. V kompozíciách sa stretávame zo symetriou, harmóniou a ornamentálnou ozdobnosťou. Všetky tieto ikony sú drobnými umeleckými dielkami s veľkým symbolickým významom a obsahom.
Na záver mi ostáva len veriť, že tieto ikony v mnohom pomohli zachrániť životy či zmierniť šialenstvá a hrôzy vojny. Viera a vojna. Slová, ktoré nejdú k sebe. Preto sa o to viac v dnešnej dobe učme kultúre mieru, lásky a pravdy. Svätý Ignác z Antiochie vravel, že kto vlastní slovo Hospodina v pravde, môže počuť i mlčanie tohto sveta. Cítite to mlčanie Damoklovho meča nad svetom?
Autorka článku: PaedDr. Daniela Kapráľová
(Kurátorka Slovenského národného múzea – Múzea rusínskej kultúry v Prešove)