Retrospektíva

Pojmom „oslobodenie Slovenska“ vyjadrujeme proces zbavenia sa nadvlády fašistických nemeckých vojsk, okupujúcich naše územie na konci druhej svetovej vojny. Slovensko bolo oslobodzované v smere z východu na západ.

Evakuácia

Frontová situácia sa pre Sninčanov začala vlastne už 16. septembra 1944. Vtedy pri leteckom nálete prišli o život 16-ročný Michal Juško, 32-ročný Ján Čopík a 20-ročná Katarína Čopíková, jeho sestra, ktorí pri otvorenom svetle lampáša skladali z poľa privezené zemiaky. Fašistom sa podarilo zostreliť sovietske lietadlo, ktoré spadlo v priestoroch terajšieho parku pred podnikom Vihorlat. Aj dnes si spomínam, ako zapikovalo do zeme. Telesné pozostatky jedného z posádky pochoval miestny občan Ján Kračuník. Letecké nálety spôsobovali utrpenie…

Štefan Zuščák (1921-1991)

V októbri 1944 bola časť obyvateľov Sniny najmä kvôli náletom lietadiel evakuovaná, najmä do osady Sninské Hámre. Neskôr bola nemeckým velením nariadená evakuácia, pri ktorej bolo miestne obyvateľstvo evakuované na stredné Slovensko. Niektorí obyvatelia Sniny však rozkaz neuposlúchli a ukrývali sa v okolitých lesoch.

Obyvatelia lokality Podhora sa ukrývali v bezpečí lesov situovaných severne od mesta Snina, kde prečkali prechod frontu. Toto miesto bolo vybrané z dôvodu dostupnosti k vlastným obydliam a prístupu k vode. Obyvatelia si tu so sebou priniesli veci najnutnejšie na prežitie a taktiež dobytok, pričom potravu pre seba a zvieratá zabezpečovali v noci.

Oslobodenie

Snina bola oslobodená dňa 25. novembra 1944 jednotkami 318. novorossijskej horskej divízie generálmajora Fjodora Vasilijeviča Gladkova a jednotkami 3. horského streleckého zboru generálplukovníka Andreja Jakovleviča Vedenina.

V Snine sa divízia dlho nezdržiavala. Ja s náčelníkom politického oddelenia podplukovníkom Cholkovskym sme sa zastavili v strede mesta. Hneď bolo okolo nás plno ľudí. Začal sa neorganizovaný míting. Jeden z občanov začal rečniť: „My, obyvatelia Sniny, vítame hrdinskú sovietsku armádu. Príchod vašej armády na územie Československa nadchol náš ľud a upevnil v ňom vieru, že fašistickí okupanti budú celkom vyhnaní z našej vlasti. My i naši potomkovia nikdy nezabudneme na našich verných priateľov – sovietsky ľud a jeho hrdinskú armádu, osloboditeľskú.“

Fjodor Vasilijevič Gladkov

Potom sa prihlásil o slovo Cholkovskij. Poďakoval obyvateľom Sniny za pekné slová adresované sovietskemu ľudu a jeho armáde a ubezpečil ich, že československý ľud bude skoro oslobodený od nemeckých okupantov.

Prvé stretnutie s obyvateľstvom ukázalo, s akou láskou ľud Československa víta našu armádu.

Podplukovník Cholkovskij

V prvých dňoch po oslobodení obyvateľstvo okolia Sniny poskytovalo sovietskej armáde všestrannú pomoc. Dodávalo najmä seno, slamu a povozy. Do radov 1. československého armádneho zboru sa v decembri 1944 z okresu Snina prihlásilo 550 dobrovoľníkov, ďalších 1200 odišlo k vojsku vo februári a apríli 1945.

Spomienka

Oslobodenie Sniny si každoročne pripomíname kladením vencov pri pomníku padlých v druhej svetovej vojne. Tohto pietneho aktu sa každoročne zúčastňujú predovšetkým členovia miestnej organizácie Zväzu protifašistických bojovníkov spolu s predstaviteľmi mestskej samosprávy.

Obdobie konca druhej svetovej vojny, kedy sa v jeseni 1944 pod vrchom Patria (ľudovo nazývaným Vojtaň) ukrývali obyvatelia Sniny pred nútenou evakuáciou, pripomína aj každoročne organizovaný výstup na vrch Patria. Historicky prvý výstup sa uskutočnil v jeseni 1957 a je označovaný za nultý ročník. Oficiálny prvý ročník výstupu bol uskutočnený počas prvej decembrovej nedele v roku 1958. Tento termín sa každým ďalším rokom dodržiaval a dodnes nebol ani raz vynechaný. Každoročný výstup je organizovaný skupinovo a je spojený s opekaním na lúke pri niekdajšej „Chyžke na Vojtani“ (bývalá lesnícka chata Patria).

V tomto roku sa počas prvej decembrovej nedele uskutočnil v poradí už 63. ročník výstupu na Patriu (Vojtaň). V zmysle aktuálnych opatrení proti COVID-19 bol tohtoročný výstup organizovaný individuálnou formou. Prvým účastníkom v cieli bol Jakub Hribik z Belej nad Cirochou, ktorý sa postaral o rozloženie ohňa. Ostatní účastníci prichádzali a odchádzali v náhodných časových intervaloch.

Po niekdajších príbytkoch – drevených kolibách, ktoré si v jeseni roku 1944 postavili obyvatelia Sniny, ostali už iba strácajúce sa priehlbiny v zemi. Taktiež z lesníckej chaty Patria ostali iba základy. Na „Vojtani“ ostalo iba ohnisko – miesto, kde boli postupne spálené posledné drevené trámy z niekdajšej chaty. V súčasnosti tam stojí už iba stará jabloň, ktorá kedysi rástla pri „chyžke na Vojtani“…

Autor článku: Mgr. Ján Bocan