Maďarský zábor obcí bývalého okresu Snina 1938 – 1945 vo filatelii

Dňa 19. septembra 2020 sa mal v priestoroch múzea v Zemplínskych Hámroch v rámci podujatia Medzi troma hranicami uskutočniť prednáškový seminár týkajúci sa zberateľstva a histórie regiónu. V súvislosti s náhlym prudkým nárastom prípadov ochorenia COVID-19 v okrese Snina boli organizátori nútení v poslednej chvíli prednáškový seminár zrušiť. Jedna zo siedmych zamýšľaných prednášok mala byť zameraná na poštovú históriu okresu Snina. Jej obsah Vám prinášame dodatočne v nasledujúcich riadkoch…

Filatelistické materiály – najmä poštou prejdené zásielky – presne dokumentujú dobu, v ktorej vznikli. Žiaľ, tie pre zberateľov najzaujímavejšie zväčša pochádzajú z doby nejakej väčšej politickej alebo hospodárskej zmeny, nie tak príjemnej pre priamych účastníkov týchto procesov. Z histórie spomeňme napríklad: Listy z Napoleonských vojen, balónové lety z obdobia obliehania Paríža, letecké zásielky z a do obliehanej pevnosti Przemyśl, nejasné pomery a pohyb hraníc pri vzniku Česko-Slovenskej republiky v rokoch 1918 – 1919, najmä doklady z hraníc s Poľskom, Maďarskom a neskôr pri pripájaní Podkarpatska k novej republike, a neskôr zase rozpadu medzivojnového Československa v rokoch 1938 – 1939. A vrátane dôsledku tohto rozpadu doklady krutej doby internačných a koncentračných táborov a ostatných hrôz druhej svetovej vojny. Z novodobejších dejín (tiež nie závideniahodných pre vtedajších pamätníkov) tu patria napríklad poštové doklady z obdobia menových reforiem v roku 1946, ale najmä 1953, a čo je horšie, žiaľ, aj z väzníc komunistického režimu.

Cieľom našej prednášky je priblížiť jedno z týchto neľahkých období, a to konkrétne v okolí bývalého okresu Snina v rokoch 1938 – 1945. Okres Snina medzi rokmi 1919 a 1945 zaznamenal niektoré úpravy, ktoré boli v rámci jedného štátneho útvaru asi pozitívne, z dlhodobého hľadiska sa však asi až tak nejavili. To si ozrejmíme v priebehu prednášky. Skúsme však upriamiť pozornosť na roky maďarského záboru pred a počas druhej svetovej vojny. Zábor Podkarpatskej Rusi a Východného Slovenska sa dá rozdeliť do štyroch etáp:

I. ZÁBOR (2. 11. 1938)

Súvisel s Mníchovským diktátom a následnou Viedenskou arbitrážou konanou dňa 2. novembra 1938. Tento zábor sa dotkol výhradne časti Podkarpatskej Rusi, a to Berehovského, Mukačevského a Užhorodského okresu, kde bola prevažná časť obyvateľov maďarskej národnosti (myslím, že najmä v Berehovskom je tomu tak dodnes). Tento zábor sa však nedotkol územia bývalého okresu Snina.

II. ZÁBOR (14. – 18. 3. 1939)

Po súhlase Hitlera dňa 12. marca 1939 boli maďarským vojskom počas dní 14. – 18. marca postupne obsadené všetky ostatné obce na území Podkarpatskej Rusi. Naviac však obsadili aj viac ako 20 obcí v údolí rieky Uh.

Vznikla zvláštna situácia: Toto územie bolo rozhodnutím Mierovej konferencie z roku 1919 priradené Slovensku, ale po územných reformách v 20. rokoch minulého storočia bolo administratívne pričlenené k Podkarpatskej Rusi. S podobnými problémami územných úprav v rámci uceleného štátu, ktoré po rozdelení spôsobujú problémy, sme sa mohli stretnúť napríklad v nedávnej dobe v prípade obce Sidónia/Sidonie na moravsko-slovenskom pomedzí, kde sa v rámci Československa budovali siete z oboch strán republiky, a kde to bolo najjednoduchšie, ale po rozdelení vznikol problém, či obec zaradiť podľa cesty, alebo inžinierskych sietí. Toto sa nakoniec vyriešilo našťastie kultúrne, na rozdiel od posunu hraníc vo veľkom Sojuze, kde Generalissimus posúval hranice medzi jednotlivými  štátmi, z čoho vznikli dnes v podstate celosvetové problémy. Ako príklad: Krym, Osetsko, Abcházsko, Náhorný Karabach, …

Treba podotknúť, že maďarské zábory boli dopredu dôsledne pripravené: Armáda (zväčša na koňoch) so sebou viezla nielen maďarské poštové známky, ale aj provizórne poštové pečiatky, v gumenom aj kovovom prevedení.

Zoznam obsadených obcí, v ktorých bol poštový úrad, vrátane maďarských názvov a známych čísiel dodaných provizórnych pečiatok:

Malý Berezný (Kisberezna)
Kovová: číslo 319 (2. 4. 1939 – 2. 8. 1939)

Veľký Berezný (Nagyberezna)
Gumená: číslo 118 (21. 3. 1939 – 8. 5. 1939)

Kovové:  čísla 102 (27. 3. 1939 – 2. 8. 1939) a 378 (8. 5. 1939 – 2. 8. 1939)

Stavné (Fenyvesvolgy)
Kovová: číslo 311 (30. 3. 1939 – 30. 7. 1939)

Volosjanka (Hajazd)
Kovová: číslo 312 (31. 3. 1939 – 29. 7. 1939)

Kostrina  (Csontos)
Gumená: číslo 258 (4. 4. 1939 – 6. 5. 1939)
Kovová: číslo 366 (7. 5. 1939 – 23. 7. 1939)

Za Česko-Slovenska tu bola do prevzatia maďarskou poštovou správou poštovňa, ale tá ho povýšila na poštový úrad.

Zabratá bola aj strategická časť vlakovej trate, na ktorej premávala vlaková pošta Čop – Užhorod – Užok, (Ungvár – Sianki, obojsmerne): číslo 72

III. ZÁBOR (23. 3. 1939)

Tento zábor bol zrejme najzákernejší a nebol podložený žiadnymi nariadeniami a príkazmi (tobôž nie dohodami). Po uznaní Slovenského štátu dňa 15. marca 1939 všetkými mocnosťami, ale aj Maďarskom, začalo nové Slovensko budovať svoje štruktúry, vrátane vlastnej armády. Slovensko – maďarská rozhraničovacia komisia potvrdila platnosť administratívnej hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou pod správou Maďarska (takzvaná Kárpátalja), územie opustil posledný transport českých vojakov. Hneď na to dňa 23. marca 1939 vtrhla asi štyridsaťtisícová maďarská armáda do okresov Snina a Sobrance, a pod zámienkou „zjednotenia Rusínov“ zabrala 74 obcí so šiestimi poštami (5 z okresu Snina) a šiestimi (alebo piatimi ???) poštovňami (v tomto prípade existujú rozličné pramene *).

Poštové úrady vrátane maďarských názvov a známych čísiel dodaných provizórnych pečiatok:

Stakčín (Takcsány)
Kovová: číslo 317

Ubľa (Ublya)
Kovová: číslo 318

Ulič (Utcás)
Kovová:  číslo 316

Veľká Poľana (Nagypolany)
Gumená: číslo 273
Kovová: číslo 361

Poštové úrady vrátane maďarských názvov a známych čísiel dodaných provizórnych pečiatok:

Choňkovce (Alsóhunkóc)
???, zrejme až definitívna

Jenkovce (Jenke)
???, zrejme až definitívna

Klenová (Klenova):
Gumená: číslo 270
Kovová: číslo 251

Krčava (Karcsava)
???, zrejme až definitívna

Starina (Cirókaófalu)
???, zrejme až definitívna

Bežovce * Literatúra uvádza, že jej boli (mali byť ?) pridelené provizórne pečiatky: gumená číslo 269 a kovová číslo 315, ale z praxe nie sú známe, a o zriadení poštovne nie sú žiadne ďalšie správy. Počas maďarského záboru bol v Bežovciach otvorený poštový úrad, a tak to vyzerá, že sa nenašiel žiadny záujemca o prevádzkovanie  poštovne, a celé bremä na seba musela zobrať maďarská pošta…

IV. ZÁBOR

Pri zábore časti Rumunska (Sedmohradsko) v roku 1941 sa realizovali zmeny aj v oblasti Kárpátalja, ale proti predchádzajúcim záborom išlo už len o kozmetické úpravy, ktoré sa nedotkli bývalého okresu Snina: niektorým poštovým úradom, ktorým boli pôvodne pridelené dvojjazyčné maďarsko-rusínske pečiatky, z týchto pečiatok boli vymazané rusínske názvy.

Po postupnom oslobodzovaní Podkarpatskej Rusi (vtedy už Kárpátalja) Sovietskou armádou, sa síce na chvíľu územie stalo formálne súčasťou novovznikajúceho „starého“ Československa, ale prakticky už navždy spadlo do zóny vplyvu Sovietskeho zväzu (paradoxne, dnes Ukrajiny, podobne ako haličsko-poľsko-ľvovská oblasť: to je tiež dôsledok posúvania hraníc v jednom štáte).

Našťastie (aspoň podľa môjho názoru) hranice (okrem mesta a dôležitého železničného uzlu Čop) sa vrátili pred III. zábor, a tak dnes môžeme cestovať povedzme až do Novej Sedlice bez toho, aby sme museli používať pasy.

Autor článku: RNDr. Michal Zika

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.