Na stránkach dobovej tlače je z času na čas možné natrafiť na rôzne zaujímavé informácie. Čo sa týka Sniny a jej okolia, najčastejšie ide o suchopárne licitačné oznamy, oznámenia o požiaroch a víchriciach spôsobujúcich škody na majetkoch, o povodniach indikujúcich zlú úrodu, prípadne o potýčkach vedúcich k ohrozeniu zdravia, v niektorých prípadoch i holého života obyvateľov nášho mesta. Prednedávnom sa nám však podarilo objaviť dvojicu článkov informujúcich o skutočne neobvyklej udalosti, kvôli čomu som sa tieto články rozhodol dať preložiť a ich obsah predostrieť očiam verejnosti:
Ruskí vzduchoplavci v našom kraji
Dňa 7. augusta medzi obcami Dlhé nad Cirochou a Kamenica nad Cirochou v Sninskom okrese, pristáli dvaja vzduchoplavci oblečení v ruských uniformách. Náš korešpondent prezradil, že v tento deň pricestovali za priaznivého vetra do nášho kraja o 8 hodine večer z Varšavy.
Noviny ZEMPLÉN zo dňa 11. augusta 1901
Ruskí dôstojníci vzducholode
V poslednom čísle týchto novín sme už túto tému spomínali, avšak dostali sme o nej ďalšie oznámenie z obce Snina:
Noviny ZEMPLÉN zo dňa 18. augusta 1901
Dňa 8. augusta sa obyvatelia Dlhého nad Cirochou stali súčasťou nevšedného zážitku. Večer sa na obzore v smere od severu objavila vzducholoď a ako prelietala ponad obec, stále viac klesala. Keď si obyvatelia dediny vzducholoď všimli, boli ohromení úžasom, pretože išlo o nebeský jav, aký nikdy predtým nevideli. V dedine súčasne zavládol veľký strach. Ženy hlasno plakali, pokľakli na kolená a v modlitbách žiadali všemocného, aby od nich „tú vec prinášajúcu nešťastie“ odvrátil. Vzducholoď sa medzitým dostala nad kukuričné pole zemepána Alexandra P. Tótha na konci dediny a na mávnutie zemepána nachádzajúceho sa na pozemku pristála, no zamestnancov zemepána nebolo možné presvedčiť, aby chytili lano, ktoré vyhodili zo vzducholode, pretože sa obávali, že ich to „čudo“ odtiahne so sebou… Prekvapenie bolo ešte väčšie, keď zo vzducholode vystúpili dvaja neznámi muži oblečení vo vojenských uniformách a predstavili sa Alexandrovi Tóthovi ako vojenskí dôstojníci cárskeho Ruska. Vzducholoď, v ktorej bol kapitán Peter Tomilowsky a poručík Ján Olczinsky, vzlietla 8. augusta o 9 hodine ráno z pevnosti Nowogeorgiewsk, 35 „wierst“ od Varšavy a pristála večer o ½ 8 hodine v Dlhom nad Cirochou, na základe čoho vzdušnou čiarou urazila veľmi dlhú cestu – 10 a ½ hodín. Ruskí dôstojníci sa stali váženými hosťami Alexandra Tótha. Neskôr sa premiestnili aj do Sniny, kde sa svojimi dokladmi preukázali na slúžnom úrade a svojou návštevou poctili aj grófa Lippe a v jeho kaštieli strávili jedno príjemné popoludnie. Počas svojho pobytu si vychutnali maďarskú pohostinnosť a nášmu korešpondentovi povedali, že „nikdy nemali možnosť spoznať pohostinnejších ľudí ako sú Maďari“. Dôstojníci, ktorých kapitán pristal v Uhorsku po tretíkrát, dňa 10. augusta zbalili svoju vzducholoď a na rozkaz veliteľského zboru odcestovali vlakom do Košíc a odtiaľ späť do svojej vlasti. *
* V čase prípravy článku sme odbržali ďalšiu správu o tom, že odchádzajúci ruskí dôstojníci vyplatili Alexandrovi P. Tóthovi odškodné vo výške 131 korún a 90 fillerov za škodu spôsobenú na poliach počas vyloďovania.
Poznámka: Pevnosť Nowogeorgiewsk (vtedy Новогео́ргиевская кре́пость, dnes Twierdza Modlin) je jedna z najväčších napoleonských pevností vybudovaných v 19. storočí na území Poľska. Ruská versta (po rusky верста́, po poľsky wierstvá) je stará dĺžková miera v systéme mier zadefinovaná v roku 1835 ako 1,0668 kilometra.
Z histórie vzducholodí
Prvý teoretický návrh ovládateľnej vzducholode pochádza z roku 1783. Vytvoril ho Jean-Baptiste-Marie Meusnier. V tom čase bola jej stavba nerealizovateľná z dôvodu absencie vhodného motora. Prvú skutočne fungujúcu vzducholoď zostrojil až v roku 1852 Henri Giffard. Vybavil ju ľahkým parným strojom vlastnej konštrukcie. Ďalším krokom vpred bola vzducholoď La France, ktorá bola poháňaná elektromotorom. Vzlietla roku 1884 a bola prvou, ktorá bola schopná plaviť sa vzduchom aj proti slabému vetru. V roku 1897 vzlietla prvá vzducholoď, poháňaná spaľovacím motorom. Bohužiaľ plameň motora spôsobil jej požiar a smrť vynálezcu a posádky. V tom istom roku sa vzniesla aj unikátna celokovová vzducholoď továrnika Davida Schwarza. Onedlho po štarte však havarovala vinou neskúseného pilota.
Bohužiaľ nevieme, aký typ vzducholode sa v článku spomínal. Môžeme však konštatovať, že išlo o model, ktorý by sme mohli zaradiť k pionierom vzduchoplavby, pretože výrazný míľnik v histórii vzducholodí položil až nemecký gróf Ferdinand von Zeppelin, ktorý sa inšpiroval úspechmi aj nezdarmi svojich predchodcov. Využil predovšetkým Schwarzov nápad použitia hliníkovej kostry. Prvý úspešný let jeho 127 metrov dlhej vystuženej vzducholode LZ 1 sa konal 17. októbra1901 – čiže viac ako dva mesiace po uskutočnení pristátia vzducholode v Dlhom nad Cirochou. Rozdielny dátum tejto udalosti uvedený vo zverejnených dobových článkoch na tejto skutočnosti nič nemení.
Za konzultáciu ohľadne miesta vzletu vzducholode a zastaralej dĺžkovej miery ďakujeme pánovi Wiesławovi Tokarczukovi.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan