Oheň ľudí fascinoval od nepamäti. Jeho pôvod pripisovali rôznym božstvám, pretože na počiatku vekov si príslušníci ľudskej rasy sami nedokázali oheň rozložiť. Až neskôr prišli na spôsob jeho založenia na základe trenia. Nasledoval objav kresadla, zápaliek a zapaľovačov. Na začiatku éry používania zápaliek, zápalkové hlavičky obsahovali fosfor a bolo ich možné zapáliť prakticky o akýkoľvek drsný a suchý povrch. Ich nevýhodou však bolo samovznietenie. Preto v roku 1848 Rudolph Christian Boettger vynašiel bezpečnostné zápalky. O jeho vynález v Nemecku nebol záujem a tak patent na výrobu bezpečnostných zápaliek bol predaný do Švédska, kde Johan Edward Lundström zápalky zdokonalil a vybavil zasúvacou škatuľkou. V roku 1855 sa zápalky začali vyrábať priemyselne. Až do roku 1903 obsahovali ich hlavičky jedovaný sulfid fosforu.
Aj obal, do ktorého boli zápalky balené, prekonal v priebehu vekov niekoľko podstatných zmien. Spočiatku boli zápalky viazané dokopy bez akéhokoľvek označenia kúskom povrázku. Neskôr sa balili do drevených alebo lepenkových škatuliek s vekom, cínových puzdier, roliek papiera, taštičiek, či rôznych toboliek. Obal pre zápalky sa neskôr ustálil do podoby škatuľky so zásuvkou. Takáto škatuľka bola vyrábaná najčastejšie z drevenej dyhy alebo lepenky, na ktorú sa nalepovala zápalková nálepka. Zápalkové nálepky sa stali natoľko populárnymi, že sa začali zbierať. Plnili propagačnú a reklamnú funkciu. Na zápalkových nálepkách sa objavilo niekoľko stoviek rôznych motívov. Ako zaujímavosť je možné uviesť, že i niekdajší závod Vihorlat Snina sa mohol svojho času pochváliť sériou zápalkových nálepiek s vyobrazením najčastejšie vyrábaných produktov.
Doba pokročila a zápalkové škatuľky sa začali vyrábať novým spôsobom. Zápalkové nálepky sa začali tlačiť priamo na kartón, z ktorého sa zápalková škatuľka skladala a zlepovala. Takýto zápalkový obal v rozloženom stave sa nazýva „prírez“. Týmto spôsobom sa zápalky začali na Slovensku vyrábať v roku 1970 v závode Smrečina v Banskej Bystrici. Krátky čas sa vyrábali aj zápalky v plochých obaloch, ktoré sa podľa reklamného názvu na ich prvom vydaní, označovali ako jupiterky. Ploché zápalky sa v bývalom Československu vyrábali iba krátky čas a postupne sa od ich výroby úplne upustilo.
Klasické zápalky v dvoch farebných prevedeniach vyrobené na objednávku Capri café – bar – lounge.
Dnes je situácia úplne iná. Reklamné agentúry sú schopné vyrábať zápalkové obaly rôznych tvarov a s potlačou, akú si zákazník praje a objedná. S takýmito zápalkami sa stretávame prakticky na každom kroku. Vlastné zápalky si nechávajú v rámci reklamy zhotovovať rôzne spoločnosti a podniky. Zápalky s potlačou hudobných skupín sa v poslednej dobe začali objavovať aj na rôznych koncertoch. Až donedávna sme registrovali bary vo Vranove, Michalovciach, či v Humennom, ktoré disponovali zápalkami s vlastnou potlačou. Nedávno sme zistili, že vlastnými zápalkami sa môžu pochváliť aj dve kaviarne v Snine. Prvou z nich je Capri café-bar-lounge, kde sa objavili klasické škatuľkové zápalky vo dvoch farebných variantoch. Na zápalky v plochom prevedení sa nám podarilo natrafiť pri návšteve kaviarne s názvom 3-ka caffé, nachádzajúcej sa na námestí v Snine.
Trhacie zápalky vyrobené na objednávku kaviarne 3-ka caffé.
V roku 1969 vznikol Slovenský filumenistický zväz, ktorý má v súčasnosti niekoľko desiatok slovenských i zahraničných členov, pre ktorých vydáva časopis s názvom správy SFZ. Členovia výboru zväzu pravidelne monitorujú výskyt nových, do zbierky sa hodiacich zápaliek, ktoré následne študujú, popisujú a katalogizujú. Sninské prírastky si cenia a vážia. Viete aj o iných podnikoch v meste alebo okolí, kde je možné natrafiť na zápalky so súkromnou potlačou? Napíšte nám na retrospektiva.eu@gmail.com.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan