Zmienky o Snine v starých knihách III.

Slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, zakladateľ modernej vlastivedy a Veľká ozdoba Uhorska (Agnus decus Hungariae) Matej Bel (1684 – 1749) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti nielen niekdajšieho Uhorska, ale i Európy. Za jeho celoživotné dielo je pokladaná práca s názvom Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica). Toto dielo obsahuje zemepisné, národopisné, historické a prírodovedecké poznatky týkajúce sa stolíc predovšetkým z územia Slovenska, Zemplínsku stolicu nevynímajúc. V čase publikovania tohto podnetného diela ešte samostatný okres Snina neexistoval. Naše mestečko bolo súčasťou Humenského panstva spadajúceho do Michalovského slúžneho obvodu. Na území Humenského panstva Matej Bel uvádza tri mestečká – Humenné, Papín a Sninu.

Podobizeň Mateja Bela a titulný list jeho životného diela.

V prípade Sniny uvádza nasledovné:

Leží v príjemnom a rozľahlom údolí, ktorým preteká Cirocha. Toto mestečko ju prerušuje v polovici toku. Je to slovenská osada, pomiešaná s Rusínmi. Náboženstvo je tu katolícke a mestečko má aj svoj kostol. Nachádzajú sa tu aj šľachtické domy – jeden pre zábavu pána, menovite grófa Františka Zichyho, druhý slúži na bývanie Ladislavovi. Chotár okolo rieky je úrodný, ale poškodzovaný záplavami. Ostatok je kopcovitý, porastený brezinami malého úžitku. Sú tu aj remeselníci, ktorí sú zároveň aj polovičnými roľníkmi. Ich žatvou sú však výročné trhy, ktoré sa konajú raz do roka, ale je to len taký zhluk ľudí na námestí.

Uhorský šľachtic, polyhistor a politik Anton Szirmay (1747 – 1812) sa venoval predovšetkým skúmaniu historických, topografických a politických reálií, medzi inými aj vtedajšej Zemplínskej stolice. V jeho dielach vydaných pod názvami Topografické a politické poznatky o Zemplínskej stolici (Notitia topographica politica inclyti comitatus Zempléniensis) z roku 1803 a Historické poznatky o Zemplínskej stolici (Notitia historica comitatus Zempléniensis) z roku 1804, objavujeme i zmienky o Snine.

Titulné strany spomínaných diel Antona Szirmaya.

Po zhrnutí krátkych zmienok sa o našom meste dozvedáme nasledovné:

Mestečko Snina nazvané podľa Sninského kameňa, ktorý čnie nad mestom, patrí ku katolíckej farnosti v Dlhom nad Cirochou. Má 2115 jutár polí. Mestečko bolo slávne baziliánskym kláštorom z roku 1487. Najväčším vlastníkom pôdy je šľachtic Roly.

Cirocha je riekou neobyčajnej kvality. Zbiera vody za vrchom Nastaz z viacerých potokov, z ktorých jeden privádza vodu z Ruského a Poľany, druhý z Runiny, Príslopu a Dary, ktoré vtekajú do Stariny, tretí potok z Ruského Potoka sa pripája k ostatným v Stakčíne. Týmito vodami zväčšená Cirocha pokračuje k Pčolinému a s novými potokmi od Kalnej Roztoky a Kolonice sa spája v mestečku Snina.

Vrch, z ktorého čnejú do výšky skaly a balvany podobné nejakému vencu alebo korune a jeho svahy spadajú až po rieku Cirocha a k mestečku Snina, preto ho obyvatelia mesta nazývajú Sninským kameňom. Ten sa, ako sa mnohí nazdávajú, podobá vrchu v Palestíne, ktorý sa volá Sinaj, najmä ak hľadíme na jeho vonkajší tvar. Ak je jeho vrcholec zahalený oblakmi, znamená to príchod búrky. Avšak neponúka žiadne ohlasovanie dobrej zvesti. Všetko je tu naplnené akurát revom hrozných medveďov. Kedysi bol na tomto vrchu kláštor rádu svätého Bazila.

Uhorský politik a historik Frigyes Pesty (1823 – 1889) na základe dotazníkových prieskumov zbieral a triedil informácie týkajúce sa zemepisných názvov. Na základe zozbieraného materiálu vydával publikácie týkajúce sa histórie. V roku 1877 bol prijatý medzi členov Maďarskej akadémie vied, kde začal so zavádzaním toponým (toponymum = vlastné meno topografického objektu, zemepisné meno) do historických vied. Tejto problematike sa venuje aj v práci s názvom Maďarské toponymá z historického, geografického a jazykového hľadiska (Magyarország helynevei történeti, földrajzi és nyelvészeti tekintetben) vydanej v roku 1888. Taktiež sa venoval histórii stredovekého Uhorska.

Na ľavej strane titulný list diela Maďarské toponymá z historického, geografického a jazykového hľadiska, na pravej strane separát z výskumnej práce Frigyesa Pestyho v českom jazyku.

V prípade mesta Snina vo svojom diele uvádza iba krátku zmienku:

Snina je slovenská obec obývaná Sotákmi. Podpísaný: Okresný notár Horváth.

Slovenský lekár a prírodovedec, člen Uhorskej akadémie vied Kornel Chyzer (1836 – 1909) sa zaoberal pavúkmi, chrobákmi, blanokrídlovcami a rovnokrídlym hmyzom. Venoval sa taktiež včelárstvu. Entomologický prieskum robil hlavne na východnom Slovensku v oblasti Zemplína. Na výskume fauny pavúkov pracoval spoločne s poľským arachnológom Wladyslawom Kulczynskim (1854 – 1919), s ktorým v roku 1891 vydali spoločné dielo pod názvom Pavúky Uhorska (Araneae Hungariae). Ich spoločný výskum prebiehal aj na území okresu Snina, konkrétne v Ladomírove, Runine, Ruskom, Snine a v oblasti Sninského kameňa a Riabej skaly. Mnoho Chyzerovych článkov bolo vydaných prostredníctvom novín a vedeckých časopisov. Svoju pozornosť sústredil aj na širšiu oblasť Vihorlatských vrchov.

Na ľavej strane titulný list prvého dielu publikácie Pavúky Uhorska, na pravej strane ukážka článku v časopise Maďarské botanické stránky.

V časopise Maďarské botanické stránky (Magyar botanikai lapok) z roku 1905 napríklad uvádza nález liečivej rastliny s názvom:

Alchemilka pasienková (Alchemilla pastoralis ) nájdená v Snine cestou z Jozefovej doliny (dnešná obec Zemplínske Hámre – redakčná poznámka) do Valaškoviec (obec vysídlená v roku 1937 kvôli budovaniu rovnomenného vojenského obvodu – redakčná poznámka).

Je očividné, že sme skĺzli od veľkých kníh a obsažných zmienok o našom meste k menším štúdiám a osobnostiam, ktoré v Snine a jej okolí uskutočňovali vedecký výskum. Chýba už iba krôčik k článkom v dobovej tlači a osobnostiam, ktoré v Snine v minulosti reálne žili a pôsobili.

Na záver prinášame príspevok týkajúci sa istej sninskej osobnosti, na ktorú by sme (nielen vzhľadom k aktuálnej situácii v spoločnosti) radi poukázali. Vo viacerých dobových zdravotníckych ročenkách a periodikách sa v súvislosti so Sninou pomerne často objavuje meno Arpád Csiszár (1861 – 1941). Získať bližšie informácie o tejto osobe sa nám podarilo pri študovaní dobovej tlače, konkrétne novín s názvom Zemplín (Zemplén), ktoré vychádzali na prelome 19. a 20. storočia.

Zemplín – sociálny a literárny časopis – oficiálny vestník Zemplínskej župy, vychádzajúci každú nedeľu.

V súčasnej dobe o osobe Arpáda Csiszára síce veľa nevieme, ale s istotou môžeme povedať, že tu žil spolu s manželkou Helenou (Ilonou), rodenou Bodnárovou, s ktorou mali dve deti – synov Arpáda a Zoltána. Je všeobecne známe, že rodina Arpáda Csiszára bola historicky prvým prevádzkovateľom lekárne v Snine. O otvorení lekárne v našom meste informuje sám Arpád Csiszár prostredníctvom novinového článku. Tu je jeho voľný preklad:

Nová lekáreň zriadená v Snine získala meno po kráľovi Štefanovi. Bola otvorená a sprístupnená verejnosti v prítomnosti okresného lekára, okresných úradníkov a miestnych intelektuálov 12. dňa tohto mesiaca. Ide o ďalší krok k osvete a pozdvihnutiu Sniny a spôsob ako do Sniny prilákať certifikovanú pôrodnú asistentku alebo mať prinajmenšom pri tejto príležitosti všetko potrebné pripravené na jednom mieste.

Zemplín: 15. august 1886

Z hore spomínaných novín sa okrem toho, že manželia sa radi zúčastňovali miestnych kultúrno – spoločenských podujatí a prispievali na charitu dozvedáme aj to, že Arpád bol pravdepodobne aj dobrovoľným hasičom. O podrobnostiach jedného z v tej dobe pomerne častých požiarov, na hasení ktorého sa zúčastnil i lekárnik Arpád Csiszár, hovorí voľný preklad časti pôvodného článku:

Požiar vznikol 14. októbra 1891 o 15:00 hodine na statku priľahlom k tzv. „Hartaiho mlynu“, ktorý mal v prenájme Bertalan Karsa. Vďaka tomu, že vietor fúkal v smere od mlyna, stohy slamy uložené vedľa mlyna požiar nepoškodil. Príčina požiaru nebola určená, ale keďže nešlo o prvý prípad požiaru na tomto mieste, celá záležitosť bola zverená do rúk polície.

Zemplín: 18. október 1891

Arpád Csiszár okrem toho, že pôsobil ako lekárnik, vystupoval taktiež ako člen rôznych komisií a spolkov na území sninského okresu.

Reklama z dobovej tlače na prostriedok určený k ničeniu hmyzu s názvom Zacherlin, ktorý je možné zakúpiť aj v lekárni v Snine u Arpáda Csiszára – v inzeráte chybne označenom ako „Császár“.

V remesle otca pokračoval syn Zoltán Csiszár (1895 – 1942), ktorý sa po absolvovaní štúdia farmácie stal zodpovedným správcom lekárne „U svätého Štefana“ v Snine. Okrem toho je známe, že istý čas pôsobil i v predstavenstve miestneho Úverného družstva.

Hroby rodiny Csiszárovej na starom cintoríne v Snine. Na náhrobku Arpáda Csiszára je okrem nespisovného textu taktiež uvedený nesprávny rok založenia lekárne – 1889 (správny rok – 1886).

Manželia Arpád a Helena spolu so synom Zoltánom sú pochovaní na starom cintoríne v Snine. O osude druhého syna Arpáda sme doposiaľ žiadne bližšie informácie nenašli…

Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autor foto: Jozef Novák

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.