Pallasov veľký lexikón (A Pallas nagy lexikona) je názov univerzálnej encyklopédie, ktorá vychádzala postupne v rokoch 1893 až 1897 vo vydavateľstve Pallas – literárna a vydavateľská akciová spoločnosť so sídlom v Budapešti. V roku 1900 boli vydané dva zväzky dodatkov, ktoré rozšírili vydávanú sériu na 18 zväzkov, obsahujúcich celkovo viac ako 150 000 hesiel. Hlavným redaktorom bol József Bokor. Autormi boli renomovaní uhorskí vedci, z ktorých veľká časť bola tvorená členmi Uhorskej akadémie vied. Na tvorbe encyklopédie spolupracovalo via ako 300 autorov, medzi nimi i niekoľko Slovákov, napríklad i známy fotograf Kornel Divald.
Napriek rozsiahlosti a veľkoleposti tohto encyklopedického diela, zmienka o meste Snina, ktorá je v ňom obsiahnutá je pomerne strohá:
Snina, malá dedinka v Zemplínskej župe v sninskom okrese, v roku 1891 obývaná 2271 slovenskými obyvateľmi, s Maďarskou kráľovskou lesnou službou, poštou a poštovou sporiteľňou.
V encyklopédii je taktiež zaznamenaná informácia o Sninskom kameni:
Sninský kameň je jedným z významných vrchov pohoria Vihorlat (1007 metrov), nachádza sa juhozápadne od obce Snina, na hranici Zemplínskej a Užskej župy. Na jeho južnej strane sa nachádza Morské oko (618 metrov). Sprístupnené je zásluhou Východnej divízie Maďarského karpatského zväzu.
Kraje a mestá Uhorska (Magyarország vármegyéi és városai) je názov rozsiahlej encyklopédie dejín, geografie, výtvarného umenia, etnografie, vojenských a prírodných vzťahov, kultúrneho vzdelávania a hospodárskeho postavenia krajín maďarskej koruny. Toto dielo, editované významným uhorským historikom Samuelom Borovszkym, pozostáva z 25 zväzkov, ktoré boli vydávané v rokoch 1896 až 1914. V roku 1905 bol vydaný zväzok s názvom Zemplínska župa a Nové Mesto pod Šiatrom (Zemplén vármegye és Sátoraljaújhely), v ktorom nachádzame i zmienky o Snine a jej okolí.
Z voľného prekladu Borovzského diela sa dozvedáme nasledujúce informácie:
Oblasť pokrytá sninským, humenským, vranovským a stropkovským okresom je pomerne hornatá. Sninský okres vznikol v roku 1878 odčlenením časti územia okresu Humenné. V okrese žije 27 497 obyvateľov, nachádza sa tu 49 obcí rozdelených do 8 okresných notariátov. Okres je skoro úplne osídlený Rusínmi, ktorí obývajú časti okresu od 15. storočia. V okrese na nachádzajú čisto rusínske obce. V publikácii nachádzame zmienky aj o odievaní tunajšieho obyvateľstva, o jeho poľnohospodárskom spôsobe života, vtedajších cenách pozemkov i o emigrácii tunajšieho obyvateľstva do zámoria.
K Sninskému panstvu patri Belá nad Cirochou, Jozefova dolina a Valaškovce. Vlastníčkou kaštieľa je Alžbeta Benyovszká, ktorá tu chová hovädzí dobytok produkujúci 90 litrov mlieka určeného na predaj. Prevažnú časť panstva (17 307 hektárov) tvorí les, vyrábajú sa tu šindle. V publikácii sa spomína aj denná mzda, ktorej výška je u mužov stanovená na 100 – 260 fillerov, u žien na 60 – 90 fillerov. Nachádzame tu napríklad aj zmienku o Rhollovcoch a pestovaní viniča v prvej tretine 19. storočia, ako aj rôzne štatistiky, do ktorých je sninský okres zahrnutý. Napríklad jedným zo štatistických údajov je informácia, že minimálne 50 percent okresu tvoria lesy a správa lesného hospodárstva sa nachádza v Belej nad Cirochou. A keď hovoríme o lesoch, v publikácii sa uvádza, že v pohoriach Vihorlat a Beskydy je najvyšší výskyt jelenej zveri a v oblasti Klenovej a Uliča sa vyskytujú medvede. Ďalšia pozornosť je venovaná rímskokatolíckej farnosti, kde je uvedené, že farnosť bola založená v roku 1782 a v Snine sa nachádza kostol z roku 1736. Ten je vyzdobený nástennými maľbami Ignácza Roskovicsa. Ako kňaz je tu menovaný Andrej Lehoczký, ako asistent Dezider Major. Ďalej sa tu nachádza zmienka o konaní trhov, konkrétne, že veľké trhy v Snine sa konali už v roku 1838. Vo funkcii správcu okresu je menovaný Koloman Iszépy, v riadiacich funkciách v okrese pôsobia Ladislav Fischer (okresný sudca), Július Durcsinszky (slúžny), Martin Héricz (slúžny), Andrej Dely (notár) a Dionýz Marton (lekár).
Konkrétne o Snine sa v publikácii uvádza, že ide o malú dedinu v Cirockej doline. Žije tu v 507 domoch 2750 obyvateľov, väčšinou rímskokatolíckeho vierovyznania. Snina disponuje vlastnou poštou a telegrafom, najbližšia vlaková stanica sa nachádza v Humennom. Čo sa týka histórie, v publikácii je uvedené, že v roku 1487 existoval v Snine kláštor radu svätého Bazila. V 15. storočí bola Snina trhovým mestečkom patriacim pod Humenské panstvo, ktorého vlastníkmi boli Drugethovci. Ako neskorší majiteľ Sninského panstva je uvádzaný Jozef Rholl a jeho syn Štefan. Po smrti Štefana Rholla sa jeho majetok dostal do rúk Teodora Csákyho, od ktorého ho v roku 1862 odkúpil gróf z Flámska. Neskôr sa majiteľom tohto majetku stal Štefan Ocskay a nakoniec jeho sestra Alžbeta Benyovszká – svokra grófa Schaumburg-Lippeho. Ďalej sa v knihe uvádza, že kaštieľ je pohodlne zariadený a je situovaný v prekrásnom parku so záhradou. V kaštieľskom parku sa nachádza železná socha Herkula, odliata roku 1841 v Jozefovej doline. V Snine sa podľa informácii v knihe nachádza škola, súd, žandárska stanica, sporiteľňa a parný mlyn. Neďaleko Sniny sa nachádza Sninský kameň, ktorý z diaľky pripomína hrad. Je vzdialený asi na polhodinu cesty od turistami navštevovaného Morského oka.
Maďarský židovský lexikón (Magyar zsidó lexikon) je názov rozsiahlej, 1028 stranovej publikácie maďarského novinára a spisovateľa Petra Újvariho, vydanej v roku 1929. Ide o najrozsiahlejší lexikón týkajúci sa židovstva vydaný v období medzi dvoma svetovými vojnami.
Z voľného prekladu časti textu týkajúceho sa židovskej náboženskej obce v Snine sa dozvedáme:
Sninská (ortodoxná) komunita sa odčlenila od humenskej komunity v roku 1880. Jej zakladateľom a hlavným rabínom bol Samuel Krausz, ktorý stál v čele komunity až do svojej smrti v roku 1911. Spoluzakladateľmi komunity boli Bernát Lebovits, Adolf Herskovits, Mór Szululovits a Alexander Herskovits. Židovská obec postavila svoj chrám v roku 1893 z dobrovoľných príspevkov svojich členov. Spolok Talmud Tóra, ktorý má dvoch lektorov a 40 študentov, bol založený v roku 1920. Vo vlastníctve komunity sa nachádza aj rituálny kúpeľ. Členmi komunity sú František Kornfeld (okresný lekár), Armin Hoffmann (obvodný lekár) a Alexander Herskovits (notár), hrajúci vedúcu úlohu v spoločenskom živote. K miestnej komunite sa hlási i Henrik Gonda (ministersky poradca, bývalý tlačový hovorca). Ročný rozpočet komunity je tvorený čiastkou 36 000 korún, väčšina financií je vynaložená na sociálne a filantropické účely. Náboženskú obec tvorí 72 rodín o celkovom počte 387 osôb, z ktorých 60 platí dane. Členovia podľa povolania: 1 veľkoobchodník, 2 učitelia, 30 obchodníkov, 6 štátnych zamestnancov, 2 lekári, 3 súkromní úradníci, 1 podnikateľ, 16 remeselníci a 10 ďalších. Počas prvej svetovej vojny v roku 1914 z dôvodu ruskej invázie utiekli takmer všetci členovia komunity a vrátili sa až v júni 1915. Bojov prvej svetovej vojny sa zúčastnilo celkovo 37 členov komunity, 10 z nich prišlo o život. Jeden z členov komunity sa stal obeťou revolúcie. V súčasnom vedení komunity sa nachádzajú: Henrik Klein (hlavný rabín), Jakab Eichler (prezident) a Emil Brúder (poručník).
Na záver asi iba toľko, že každá objavená zmienka o našom meste v dobovej literatúre predstavuje určitú viac, či menej významnú informáciu, na základe ktorej je možné rozširovať poznanie o histórii Sniny a jej priľahlého okolia. Ide o kamene, z ktorých je možné stavať základy regionálnej histórie ako takej.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan