Pallasov veľký lexikón (A Pallas nagy lexikona) je názov univerzálnej encyklopédie, ktorá vychádzala postupne v rokoch 1893 až 1897 vo vydavateľstve Pallas – literárna a vydavateľská akciová spoločnosť so sídlom v Budapešti. V roku 1900 boli vydané dva zväzky dodatkov, ktoré rozšírili vydávanú sériu na 18 zväzkov, obsahujúcich celkovo viac ako 150000 hesiel. Hlavným redaktorom bol József Bokor. Autormi boli renomovaní uhorskí vedci, z ktorých veľká časť bola tvorená členmi Uhorskej akadémie vied. Na tvorbe encyklopédie spolupracovalo via ako 300 autorov, medzi nimi i niekoľko Slovákov, napríklad i známy fotograf Kornel Divald.
Napriek rozsiahlosti a veľkoleposti tohto encyklopedického diela, zmienka o meste Snina, ktorá je v ňom obsiahnutá je pomerne strohá:
Snina, malá dedinka v Zemplínskej župe v sninskom okrese, v roku 1891 obývaná 2271 slovenskými obyvateľmi, s Maďarskou kráľovskou lesnou službou, poštou a poštovou sporiteľňou.
V encyklopédii je taktiež zaznamenaná informácia o Sninskom kameni:
Sninský kameň je jedným z významných vrchov pohoria Vihorlat (1007 metrov), nachádza sa juhozápadne od obce Snina, na hranici Zemplínskej a Užskej župy. Na jeho južnej strane sa nachádza Morské oko (618 metrov). Sprístupnené je zásluhou Východnej divízie Maďarského karpatského zväzu.
Kraje a mestá Uhorska (Magyarország vármegyéi és városai) je názov rozsiahlej encyklopédie dejín, geografie, výtvarného umenia, etnografie, vojenských a prírodných vzťahov, kultúrneho vzdelávania a hospodárskeho postavenia krajín maďarskej koruny. Toto dielo, editované významným uhorským historikom Samuelom Borovszkym, pozostáva z 25 zväzkov, ktoré boli vydávané v rokoch 1896 až 1914. V roku 1905 bol vydaný zväzok s názvom Zemplínska župa a Nové Mesto pod Šiatrom (Zemplén vármegye és Sátoraljaújhely), v ktorom nachádzame i zmienky o Snine a jej okolí.
Z voľného prekladu Borovzského diela sa dozvedáme nasledujúce informácie:
Oblasť pokrytá sninským, humenským, vranovským a stropkovským okresom je pomerne hornatá. Sninský okres vznikol v roku 1878 odčlenením časti územia okresu Humenné. V okrese žije 27497 obyvateľov, nachádza sa tu 49 obcí rozdelených do 8 okresných notariátov. Okres je skoro úplne osídlený Rusínmi, ktorí obývajú časti okresu od 15. storočia. V okrese na nachádzajú čisto rusínske obce.
V publikácii nachádzame zmienky aj o odievaní tunajšieho obyvateľstva, o jeho poľnohospodárskom spôsobe života, vtedajších cenách pozemkov i o emigrácii tunajšieho obyvateľstva do zámoria.
K Sninskému panstvu patri Belá nad Cirochou, Jozefova dolina a Valaškovce. Vlastníčkou kaštieľa je Alžbeta Benyovszká, ktorá tu chová hovädzí dobytok produkujúci 90 litrov mlieka určeného na predaj. Prevažnú časť panstva (17307 hektárov) tvorí les, vyrábajú sa tu šindle. V publikácii sa spomína aj denná mzda, ktorej výška je u mužov stanovená na 100 – 260 fillerov, u žien na 60 – 90 fillerov. Nachádzame tu napríklad aj zmienku o Rhollovcoch a pestovaní viniča v prvej tretine 19. storočia, ako aj rôzne štatistiky, do ktorých je sninský okres zahrnutý. Napríklad jedným zo štatistických údajov je informácia, že minimálne 50 percent okresu tvoria lesy a správa lesného hospodárstva sa nachádza v Belej nad Cirochou. A keď hovoríme o lesoch, v publikácii sa uvádza, že v pohoriach Vihorlat a Beskydy je najvyšší výskyt jelenej zveri a v oblasti Klenovej a Uliča sa vyskytujú medvede. Ďalšia pozornosť je venovaná rímskokatolíckej farnosti, kde je uvedené, že farnosť bola založená v roku 1782 a v Snine sa nachádza kostol z roku 1736. Ten je vyzdobený nástennými maľbami Ignácza Roskovicsa. Ako kňaz je tu menovaný Andrej Lehoczký, ako asistent Dezider Major. Ďalej sa tu nachádza zmienka o konaní trhov, konkrétne, že veľké trhy v Snine sa konali už v roku 1838. Vo funkcii správcu okresu je menovaný Koloman Iszépy, v riadiacich funkciách v okrese pôsobia Ladislav Fischer (okresný sudca), Július Durcsinszky (slúžny), Martin Héricz (slúžny), Andrej Dely (notár) a Dionýz Marton (lekár).
Konkrétne o Snine sa v publikácii uvádza, že ide o malú dedinu v Cirockej doline. Žije tu v 507 domoch 2750 obyvateľov, väčšinou rímskokatolíckeho vierovyznania. Snina disponuje vlastnou poštou a telegrafom, najbližšia vlaková stanica sa nachádza v Humennom. Čo sa týka histórie, v publikácii je uvedené, že v roku 1487 existoval v Snine kláštor radu svätého Bazila. V 15. storočí bola Snina trhovým mestečkom patriacim pod Humenské panstvo, ktorého vlastníkmi boli Drugethovci. Ako neskorší majiteľ Sninského panstva je uvádzaný Jozef Rholl a jeho syn Štefan. Po smrti Štefana Rholla sa jeho majetok dostal do rúk Teodora Csákyho, od ktorého ho v roku 1862 odkúpil gróf z Flámska. Neskôr sa majiteľom tohto majetku stal Štefan Ocskay a nakoniec jeho sestra Alžbeta Benyovszká – svokra grófa Schaumburg-Lippeho. Ďalej sa v knihe uvádza, že kaštieľ je pohodlne zariadený a je situovaný v prekrásnom parku so záhradou. V kaštieľskom parku sa nachádza železná socha Herkula, odliata roku 1841 v Jozefovej doline. V Snine sa podľa informácii v knihe nachádza škola, súd, žandárska stanica, sporiteľňa a parný mlyn. Neďaleko Sniny sa nachádza Sninský kameň, ktorý z diaľky pripomína hrad. Je vzdialený asi na polhodinu cesty od turistami navštevovaného Morského oka.
Maďarský židovský lexikón (Magyar zsidó lexikon) je názov rozsiahlej, 1028 stranovej publikácie maďarského novinára a spisovateľa Petra Újvariho, vydanej v roku 1929. Ide o najrozsiahlejší lexikón týkajúci sa židovstva vydaný v období medzi dvoma svetovými vojnami.
Z voľného prekladu časti textu týkajúceho sa židovskej náboženskej obce v Snine sa dozvedáme:
Sninská (ortodoxná) komunita sa odčlenila od humenskej komunity v roku 1880. Jej zakladateľom a hlavným rabínom bol Samuel Krausz, ktorý stál v čele komunity až do svojej smrti v roku 1911. Spoluzakladateľmi komunity boli Bernát Lebovits, Adolf Herskovits, Mór Szululovits a Alexander Herskovits. Židovská obec postavila svoj chrám v roku 1893 z dobrovoľných príspevkov svojich členov. Spolok Talmud Tóra, ktorý má dvoch lektorov a 40 študentov, bol založený v roku 1920. Vo vlastníctve komunity sa nachádza aj rituálny kúpeľ. Členmi komunity sú František Kornfeld (okresný lekár), Armin Hoffmann (obvodný lekár) a Alexander Herskovits (notár), hrajúci vedúcu úlohu v spoločenskom živote. K miestnej komunite sa hlási i Henrik Gonda (ministersky poradca, bývalý tlačový hovorca). Ročný rozpočet komunity je tvorený čiastkou 36000 korún, väčšina financií je vynaložená na sociálne a filantropické účely. Náboženskú obec tvorí 72 rodín o celkovom počte 387 osôb, z ktorých 60 platí dane. Členovia podľa povolania: 1 veľkoobchodník, 2 učitelia, 30 obchodníkov, 6 štátnych zamestnancov, 2 lekári, 3 súkromní úradníci, 1 podnikateľ, 16 remeselníci a 10 ďalších. Počas prvej svetovej vojny v roku 1914 z dôvodu ruskej invázie utiekli takmer všetci členovia komunity a vrátili sa až v júni 1915. Bojov prvej svetovej vojny sa zúčastnilo celkovo 37 členov komunity, 10 z nich prišlo o život. Jeden z členov komunity sa stal obeťou revolúcie. V súčasnom vedení komunity sa nachádzajú: Henrik Klein (hlavný rabín), Jakab Eichler (prezident) a Emil Brúder (poručník).
Na záver asi iba toľko, že každá objavená zmienka o našom meste v dobovej literatúre predstavuje určitú viac, či menej významnú informáciu, na základe ktorej je možné rozširovať poznanie o histórii Sniny a jej priľahlého okolia. Ide o kamene, z ktorých je možné stavať základy regionálnej histórie ako takej.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan