Zvony – Súčasť nášho života

Úvod

Európska zberateľská spoločnosť organizovala na 19. septembra 2020 prednáškový seminár týkajúci sa zberateľstva a histórie regiónu. Seminár bol plánovaný v priestoroch múzea v Zemplínskych Hámroch. Žiaľ z dôvodu sprísnených protiepidemických opatrení bol seminár zrušený. Jednou z plánovaných prednášok mala byť aj prednáška s názvom „Zvony – súčasť nášho života“.  Predstavy o zberateľskej činnosti  sú  rôzne. Málo ľudí si dokáže predstaviť celý komplex činností. Jednou z doteraz neznámej zberateľskej činnosti je zber informácii o zvonoch.

Stručne o histórii  zvonov

Zvony sú nástrojom komunikácie. Odpradávna oznamovali dôležité správy svojmu okoliu. Svoj pôvod majú vo fyzikálnych vlastnostiach niektorých kovov a zliatin.

Cinkot a doďaleka sa nesúci vysoký zvuk na seba narážajúcich, voľne zavesených kúskov kovu našiel svoje uplatnenie v rôznych oblastiach. Upozorňoval pastierov na pohyb ich stáda, na jeho činnosť a náladu, rozmiestnenie. Inou oblasťou je súčasť odevov žien a mužov. Drobné kovové disky sa pripevňovali na lemy odevov a postupom času sa vyvinuli do podoby dnešných zvoncov alebo rolničiek.

Grécki bojovníci nosili zvonček na stráž, aby pri chôdzi zvonili a dali vedieť o tom, že stále strážia. Zvončeky na odeve upozorňovali na dôležitosť ich nositeľa, a tak nečudo, že sa dostali aj do výbavy najvyšších kňazov. Upozorňovali nimi svoje okolie na svoju prítomnosť a dalo by sa povedať, že tak plnili podobnú úlohu ako sirény policajných áut vo vládnej kolóne súčasnosti. Predpokladalo sa, že kovový zvuk zaháňa aj zlých duchov, veľké búrky, blesky a podobne.

Od Japonska cez celú Áziu až po Európu a neskôr aj Ameriku majú zvony podobný tvar. Vznikli uzatvorením plechu do valcovitého tvaru – najviac podobného včeliemu úľu. Neskôr sa väčšie zvony začali odlievať.

Postupom času sa najbežnejšou zliatinou na ich výrobu stal  bronz. Je to zliatina medi a cínu. Tvar zvonu je zosilnený v spodnej časti – tam kde naň udiera srdce zvona. Toto zosilnenie prináša so sebou aj charakteristický zvuk, na ktorý sme si v rámci európskej civilizácie zvykli.

Keď je zvonov viac – napríklad na veži – mali by hrať spolu v akordoch jedného ladenia. Ale to, čo vyhovuje na vyzváňanie, nemusí byť vhodné na hranie hudby. Preto hudobné nároky kladené na zvonkohry viedli k vypracovaniu návrhov zvonov s „univerzálnejšími“ akordmi, ktoré umožňujú hrať melódie vo viacerých stupniciach a pritom ich zvuky nepôsobia navzájom rušivo. Krajina zvonkohier je v Holandsku.

Pre kresťanskú civilizáciu je typické, že sa zvony začali šíriť prostredníctvom kláštorov. Rovnako ako pri činnosti mníchov, tak aj vo zvonoch sa spojili funkcie pastierov, kňazov, strážcov, zvolávačov k službe. Zvony oznamovali okoliu aktuálny čas, zvolávali na sviatočné a slávnostné chvíle. Mali svoj život, praskali pri emocionálne vypätom vyzváňaní, ničili sa pri požiaroch, rekvirovali ich a prelievali na delá, pretože ich zloženie sa len o málo líšilo od húževnatej deloviny.

Rekvirácia zvonov

Na Slovensku boli rekvírované zvony hlavne v 1. svetovej vojne, pričom sa z nich vyrábali delá a náboje. Keď skončili vojny, prelievali sa delá na znak víťazstva naspäť na zvony. Stávali sa symbolom moci a úspechu cirkvi, miest aj panovníkov. Ich symbolický význam storočiami rástol a európske metropoly sa predháňali v tom, kto ich bude mať viac a väčšie.

Zvony vo svete

V parížskej Katedrále Notre Dam je najväčší zvon 14 tonový Emmanuel . Dal ho zhotoviť panovník Ľudovít XIV. Je to jediný pôvodný zvon, ktorý počas francúzskej revolúcie neroztavili.

Medzi najväčšie zvony v Nemecku patrí zvon Gloriosa z Erfurtského dómu, odliaty v 15. storočí, so spodným priemerom 2,45 metra a odhadovanými 13 tonami.

V Anglicku je na Elisabeth Tower najznámejší zvon Big Ben o váhe 13,76 ton. Plnenie formy zvonu kovom trvalo 20 minút a zvon vo forme tuhol a chladol 20 dní. V máji 1859 mal parlament špeciálne zasadnutie, kde sa malo rozhodnúť, ako sa bude zvon volať. Mnohé návrhy zamietli, kým jeden z ministrov, Sir Benjamin Hall, nepredniesol dlhú ohnivú reč k prerokúvanej téme. Pre svoje telesné rozmery mal medzi poslancami prezývku Big Ben. Keď si po svojej reči sadol, niekto z pléna zakričal: „Prečo ho nenazveme Big Ben, nech už to máme za sebou?“ Poslanci vybuchli smiechom a zvon mal svoje meno.

Suverénne najväčšie zvony sveta boli odlievané v cárskom Rusku a Číne. Ich veľkosť bola umožnená odlišným spôsobom zvonenia, to jest keď je zvon zavesený tak, že sa nekýva, ani nepohybuje a zvuk je docielený iba nárazmi srdca na stenu zvona.

Začiatkom 17. storočia odliali v Rusku veľmi veľký zvon, ktorému dali meno Car kolokol. To bol „pradedo“ súčasného kremeľského obra. Mal 36 ton. Bol zavesený v 4 metrovej výške a jeho srdce muselo rozkývať 12 ľudí. Počas jedného požiaru spadol a rozbil sa. Hlas tohto zvonu prirovnávali k úderu hromu, a vraj ho bolo počuť do diaľky cez 100 kilometrov.

Jeho nasledovníka odliali na dvore Kremľa. Visel na provizórnej konštrukcii 24 rokov. Napokon sa našiel majster, ktorý ho za 9 mesiacov zdvihol na Uspenský chrám. Tam zotrval len krátko, do požiaru v roku 1701, keď odtiaľ spadol a rozbil sa.

Najväčším zvonom v histórii sa stal moskovský Car kolokol s priemerom 6,6 metrov a váhou 200 ton. Nový, súčasný Car kolokol začali formovať v roku 1734. Odliali ho až o rok. Plnenie formy kovom trvalo 1 hodinu a 12 minút. Tavba trvala 36 hodín. V roku 1737 vypukol v Moskve požiar, a aby zvon teplom nepraskol, polievali a chladili ho vodou. Zvon praskol kvôli nerovnomernému chladeniu. Trhliny sa rozšírili po mnohých miestach, jedna časť sa dokonca oddelila. Len tento úlomok váži 11,5 tony. Celý zvon váži viac ako 200 ton, má výšku 6,14 metra a priemer 6,6 metra. V jeho materiáli sa okrem klasického bronzu našli aj podiely striebra a zlata. Viac ako 100 rokov ostal zvon v jame, v ktorej ho odliali. V Rusku pred rokom 2000 poverili monumentalistu Zuraba Cereteli odliatím nového Cára, mal odbiť vstup do nového milénia. Táto myšlienka sa ale neuskutočnila.

V Česku je najväčším zvonom ZIGMUND v katedrále Sv. Víta v Prahe. Zvon má priemer 2,6 metra a hmotnosť 16,5 ton.

Najväčším zvonom na  Slovensku je zvon Urban (2,06 metrov a 5,32 ton), ktorý je umiestnený v najvyššej kostolnej veži na Slovensku – v Spišskej Novej Vsi.

Druhý najväčší, no najťažší, je zvon Generál (2,01 metra a 6 ton) vo veži mestského hradu v Banskej Bystrici.

Tretie miesto patrí povestnému zvonu Urban v Košiciach. Do kategórie kolosálnosti ho dostala hmotnosť prekračujúca 5 ton pri priemere „iba“ 1,92 metra.

Prvé zvony boli malé a kované z plechu. Liatie zvonov začalo koncom 13. storočia a stále sa vyvíjalo, až dostalo svoju konečnú podobu na konci 15. storočia. V 10. storočí pápež Ján XIII. po prvýkrát posvätil zvon tak, že mu dal i meno a v tom čase bolo zavedené uvedené ranné, poludňajšie a večerné zvonenie ako znamenie k modleniu. V 11. storočí sa objavili informácie o nadprirodzených účinkoch zvonenia v čase blížiacich sa živelných pohrôm – búrok a k zaháňaniu zlých duchov – démonov. Neskoršie aj reformátor Martin Luther odporúčal zvonenie k povzbudeniu veriacich k modleniu, v čase búrky.

Zvonolejárstvo na Slovensku

V súvislosti s týmto kresťanským zvykom a symbolom sa vyvinulo nové remeslo, zaoberajúce sa výrobou zvonov a náročnejších predmetov náboženského kultu (napríklad krstiteľnice) –  zvonolejárstvo.

Zvony sa odlievajú zo zliatiny medi a cínu. Prvé údaje o odlievaní zvonov na Slovensku pochádzajú z 13. storočia. Najvýznamnejšími strediskami sa stali najprv Košice, Spišská Nová Ves a Prešov. Postupne od prvej tretiny 18. storočia Levoča, Lučenec, Trnava, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Bratislava. Niektorí zo zvonolejárov boli zároveň pre vojnové potreby aj delolejármi. Meno prvého majstra – zvonolejára na Slovensku pochádza zo Spišskej Novej Vsi, kde zakladateľom zvonolejárne, prosperujúcej v rokoch 1357 až 1516, bol Konrád Gaal. Podľa najznámejšieho slovenského kampanológa PhDr. Juraja Spiritzu na území Slovenska v 14. storočí až 19. storočí pracovalo 211 menovite doložených zvonolejárov.

Kampanológia (lat. campana – zvon) je veda o zvonoch. Zaoberá sa vznikom, výrobou, vývojom, funkciou, výzdobou a akustikou zvonov. Zvony možno považovať za bicie hudobné nástroje. Zvony neznejú len jediným tónom. Naoko jediný tón tvorí celé spektrum tónov v rozsahu niekoľkých oktáv. Každý zvon musí vydávať hlavný tón a všetky príslušné tóny harmonicky. Ak tieto pomery nie sú navzájom zladené,  je to na škodu pri súzvuku viacerých zvonov. Je ideálne, ak jeden lejár vytvorí celý zladený súbor zvonov naraz. Existujú prípady, keď sa v chráme nevyužíva zvon už veľa rokov len preto, že neladí so susednými zvonmi.

Akord je súzvuk najmenej troch tónov rôznej výšky. Akordy sa rozlišujú na ľubozvučné  a neľubozvučné. Aby boli akordy ľubozvučné, podliehajú určitým pravidlám, ktoré sú základom komponovania mnohých skladieb. Ideálne akustické vlastnosti zvona dosahuje majster zvonolejár čo najčistejšou zliatinou.

Najznámejší zvonolejári v Prešove boli Juraj Wierd, Matias Ulrich, Ján Lecherer, František Lecherer, Ignac Lecherer, Ján Gedeon, Pekarík, Pavol Schmitz a v Košiciach bratia Buchnerovci.

Súčasní – zvonolejári: Michal Trvalec – Žarnovická Huta, Albín Ivak – Liptovské Sliače.
Mladšia generácia:  Robert Slíž – Rožňava, Jakub Vorobeľ  – Chotča.
Zvonolejári na Morave: Josef Tkadlec – Halenkov  (od roku 1967), Rodina Dytrychová – Brodek u Přerova (od 1. mája 1950), Rudolf Manoušek (od roku 2002) – už neexistuje. Zvonolejáreň bola vytopená pri povodni v Prahe – Zbráslav v roku 2002 .Rudolf Manoušek začal spolupracovať s holandskými zvonolejármi.

Zvonolejárstvo na Zakarpatskej Ukrajine

Na Zemplíne sú výrazne zastúpené zvony pochádzajúce zo Zakarpatskej Ukrajiny, zvlášť v čase po rozpade Rakúsko-Uhorska, kedy Podkarpatská Rus bola súčasťou Československej republiky (1919-1938).

Najznámejšia  zvonolejárska firma na Zakarpatskej Ukrajine bola zvonolejáreň s veľkou tradíciou v obci Mali Heivtsi /Kis Gejöcz/ Male Gejovce, ktorá bola založená už v roku 1793 rodinou László, posledným majiteľom bol Egry Ferenc (1864-1945). Ďalšou  známou zvonolejárňou bola zvonolejáreň AKORD v Užhorode, ktorá dovážala surovinu z Anglicka a z Ameriky. Zvony boli odlievané zo zvonárskeho bronzu (zvonoviny s obsahom 77 % medi a 23 % cínu) bez prímesí a správne vypočítanou konštrukciou profilu – rebra zvona. Niektorí zvonolejári uvádzajú pomer 78 % medi a 22 % cínu, respektíve 80 % medi a 20 % cínu. Teplota zvonoviny pri odlievaní zvona  je približne 1100-1200 stupňov Celzia. Chladenie zvonov trvá 12 až 24 hodín pri malých zvonoch, pri väčších zvonoch aj niekoľko týždňov.

Presný pomer medi a cínu závisí jednak na tradícii každej konkrétnej zvonolejárne  a jednak na účele zvonu, lebo čím je vyšší obsah cínu, tým je zvonovina tvrdšia a krehkejšia. Ak by obsah cínu dosiahol 25 %, malo by to negatívny vplyv na dĺžku tónu zvonu. Pomer obidvoch kovov prešiel v minulosti dlhým vývojom, pôvodne mali zvony obsah cínu nižší, ale už v 13. storočí sa ustálil, pretože  se ukázal ako najvhodnejší.

Okrem toho zvonolejáreň AKORD mala špecialistu, ktorý mal zabezpečiť, aby zvon vydal požadovaný tón. Ak bolo potrebné, išiel k zákazníkovi, určil v akých tóninách sú ostatné zvony v kostole, a potom určil, aký tón by bol pre nich vhodný, aby celkový efekt bol harmonický. Ak cirkevná komunita požadovala zvon s osobitným tónom, špecialista stanovil rozmer a tvar zvonu, ktorý vyhovoval požiadavke zákazníkov. Hotový  výrobok prevzal zákazník len vtedy, keď bol pred nim odskúšaný a zákazník bol spokojný s výsledkom.

Nápisy na zvonoch

V rôznych jazykoch (maďarčine, latinčine, cirkevnej slovančine, nemčine, biblickej králičtine, zemplínskom dialekte). Obľúbené, často publikované nápisy:

„VIVOS  VOCO, MORTUOS  PLANGO, FULGURA  FRANGO“

„ŽIVÝCH  VOLÁM, MŔTVYCH  OPLAKÁVAM , BLESKY LÁMEM“

„ŽIVÝCH K MODLITBE ZVOLÁVAM, HRIEŠNIKOV K POKÁNIU NAPOMÍNAM,
MŔTVYCH DO VEČNOSTI SPREVÁDZAM“

„IESVS NAZARENVS REX IVDEORVM 1781“

„ČO VOJNA VZALA TO LÁSKA  DALA“

Častým obsahom nápisov sú mená darcov (často aj do Ameriky vysťahovaných krajanov), farárov, kurátorov, biskupov (Augustin Fischer-Colbrie), dokonca aj pápeža (Pius XI.).

Na zvone sú často zobrazené rôzne reliéfy sv. kríža, ozdobné reliéfy s rastlinnými motívmi, ale aj reliéfy svätcov, napríklad Panna Mária, Sv. Cyril a Metód, Sv. Michal Archanjel, Sv. Peter, Sv. Pavol pustovník, Sv. Ján evanjelista, Sv. Juraj, Sv. Jozef, Sv. Mikuláš a mnohí ďalší.

Numizmatika a zvony

V zvonici pri  rímsko-katolíckom kostole v Hanušovciach sú na zvone, ktorý ulial Juraj Wierdh v roku 1646  zaliate mince (6 kusov s priemerom 40 mm) pochádzajúce z tohto obdobia.

Ukážka mincí na zvone.

Pamiatková ochrana zvonov

V roku 2013 bola spracovaná metodika posudzovania zvonov z hľadiska pamiatkovej ochrany. Posudzuje sa vždy zvonová sústava, ktorú predstavuje teleso zvona, hlava zvona, pohon zvona, ložiska, srdce zvona. Za zvony hodné pamiatkovej ochrany možno považovať bronzové zvony uliate do roku 1919, vo výberových kategóriach do roku 1939. Na Slovensku sa odhaduje celkom asi 13 000 zvonov, z toho sa odhaduje, že zdokumentovaných je približne 20% (2600 zvonov). Slovenský pamiatkový úrad eviduje celkovo okolo 800 zvonov. K pamiatkovým zvonom patria aj zvončeky pri sakristiách.

Zvonček pri východe zo sakristie k oltáru v Radvanovciach z roku 1741 – v pôvodnom stave s nápisom na pôvodnej drevenej hlave A. 1741.

Zvony v okrese Snina

V okrese Snina je celkom 13 pamiatkovo chránených zvonov na 11 stanovištiach (Hrabová Roztoka – 2x, Hostovice, Klenová, Nová Sedlica, Osadné, Pčolinné, Stakčínska Roztoka – 2x, Stakčín, Stakčín – Ruské /Vihorlatské múzeum Humenné/, Uličské Krivé, Zboj).

Zvony sú kronikou obce i cirkvi. Nikdy by sa nemalo zabúdať na ich význam a odkaz zanechaný mladším generáciám. Úctu a pamiatku si zaslúžia aj ľudia, ktorých mená sú na zvonoch uvedené. Mnohí z nich už nemajú v týchto obciach svojich potomkov.

Zvonom z okresu Snina, najmä tým zo zátopovej oblasti Starina, sa budeme podrobnejšie venovať v blízkej budúcnosti.

Zaujímavosti

  • Každý piatok je v Rádiu Lumen od 7:00 do 7:15 vysielaná relácia „Naše zvony a ich tvorcovia“ .
  • Od novembra 2011 je ručné zvonenie zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.
  • Od  11. novembra 2018, z príležitosti ukončenia 1. svetovej vojny, sa v tento deň každý rok o 11 hodine a 11 minúte na 11 minút rozozvučia všetky zvony v Európe na symbolické uctenie pamiatky padlým v prvej svetovej vojne.
  • Na zvonoch sú často uliate názvy obci, pre ktoré boli zvony uliate. Pomáha to aj pri identifikácii zvonov pri vysídlených a úplne zničených obciach (Starina, Valaškovce).
  • Objavil som zvon, ktorý nechali uliať vnuci pri životnom jubileu svojho starého otca.

Záver

Naši starí otcovia, kresťania, hovorievali, že hlas zvona je hlasom božím. Preto si ľudia v minulosti zvony veľmi vážili, až natoľko, že dali na zvony i posledné peniaze. Zvony patria ku kultúrnemu kresťanskému dedičstvu každej krajiny. Preto si ich chráňme a obdivujme. Zvony oznamujú, zvolávajú, vždy nám chcú niečo odkázať a stále majú čo povedať .

Na záver citujem Letíciu Vránovú-Dytrychovú – pokračovateľku slávneho moravského zvonolejárského rodu – RODINA DYTRYCHOVÁ:

„Zvony hovoří k nám svým hlasem, je krásné, když jim umíme naslouchat.“

Autor článku: Ing. Michal Lakatoš

2 komentáre

  1. Dobry den, zaujala ma zmienka o zvonolejaroch na Podkarpatsku. Podla ustnej rodinnej tradicie nasi predkovia boli zvonolejari a na Slovensko do obce Vojnatina prisiel ako prvy Istvan Tury/Thury, ked tu vesali zvon. Patrame po zvonolejarskej rodine tohto mena na Podkarpatskej Rusi bud v obci Male Gejovce alebo Botfalava. O zvonarskej dielni AKORD sme nepoculi, ale v Uzhorode zila/zije cast nasej rodiny Tury.
    Mohol by som Vas poprosit o nejake podklady, z ktorych ste cerpali? Velmi by ste pomohli.
    Vopred dakujem.
    Ing. Michal Tury

    1. Váš komentár spolu s e-mailom, ktorý ste zadali sme poslali autorovi článku, aby sa s Vami mohol skontaktovať.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.