Pohľad do histórie okresu Snina

História okresu Snina sa začala písať v roku 1878. Zaujímavosťou je, že okres počas celej svojej existencie celkovo dvakrát zanikol.

1878 – 1939

Po reformách verejnej správy začiatkom 70. rokov 19. storočia získala Snina status malej obce (v tej dobe podriadenej okresu Humenné). Sninský okres vznikol v roku 1878 vyčlenením časti na východe z pôvodného, územne rozľahlého Humenského okresu. Snina sa stala sídlom okresu (v tej dobe označovaného ako slúžnovský okres), do ktorého správne prináležalo 49 obcí.

Okres Snina (ružovou farbou) na mape Rakúsko-Uhorska.

Zanedlho sa Snina stala sídlom okresného notariátu a zdravotníckeho (sninsko-kamenického) obvodu. Najväčším prínosom pre obyvateľov do okresu patriacich obcí bola skutočnosť, že pri vybavovaní úradných záležitosti nemuseli navštevovať Humenné, ale postačovalo dôjsť do Sniny. Postupom času bola v Snine otvorená lekáreň, založený dobrovoľný hasičský zbor a žandárska stanica, k poštovému úradu bol pričlenený telegrafný úrad a čo sa dopravy týka, Sninou prechádzala medzi Humenným a Stakčínom vybudovaná lokálna železničná trať. Čo sa týka vlastníctva pôdy, Snina sa ešte koncom 19. storočia stala po urbárskom spoločenstve a majiteľoch sninského veľkostatku z radov šľachty (do roku 1873 Klára Csákyová, po nej do roku 1888 Filip Eugen Sachsen Gotha Coburg, po ňom do roku 1890 Štefan Ocskay, po ňom do roku 1911 Alžbeta Benyovszká a nakoniec do roku 1917 Jozef Degenfeld) tretím najväčším vlastníkom pôdy. Každá obec v okrese disponovala vlastnou samosprávou, ktorej najvyššou ustanovizňou bolo obecné zastupiteľstvo. Výkonným orgánom každej obce bolo obecné predstavenstvo tvorené richtárom, minimálne dvoma radnými (v tej dobe označovanými ako prísažníci) a rôznymi obecnými funkcionármi ako napríklad lekárom, notárom alebo učiteľom. Počet funkcionárov a zamestnancov (označovaných pojmom zriadenci) závisel od veľkosti a počtu obyvateľov obce. Na čele okresnej samosprávy stál hlavný slúžny úradník. Čo sa týka hraníc okresu Snina, tie sa od roku 1878 až do roku 1918 prakticky nezmenili. Obdobie významnejších územných zmien nastúpilo až po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Česko-Slovenska. V roku 1918 boli štátne a samosprávne úrady ponechané naďalej vo funkcii bez vykonania podstatnejších zmien. V súvislosti s formovaním hraníc okresu Snina je potrebné spomenúť situáciu na území Podkarpatska, kde aj po ukončení prvej svetovej vojny naďalej prebiehali vojenské operácie. Po pripojení územia Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku v roku 1919, bolo zo správy okresu Snina vyňatých 5 slovenských obcí (Vyšná a Nižná Jablonka, Nechválová Polianka, Papín a Zubné) a naopak, do pôsobnosti okresu Snina bolo začlenených 16 podkarpatských obcí (Veľké a Malé Berezné, Verchovina Bystra, Domašin, Kňagiňa, Kostriny, Lubňa, Myrča, Siľ, Stričava, Stará a Nová Stužica, Užok, Volosianka, Zahorb a Zavosina).

Časť Podkarpatska ako súčasť okresu Snina na mape prvej Česko-Slovenskej republiky.

V roku 1923 boli spomínané podkarpatské obce dané do správy Podkarpatskej Rusi a spomínané slovenské obce prinavrátené okresu Snina. V medzivojnovom období si obyvatelia obcí volili obecné zastupiteľstvo, ktoré si zo svojich radov volilo starostu, jeho zástupcu (námestníka) a členov obecnej rady. Výkon štátnej správy zabezpečoval notár, ktorý už na rozdiel od rakúsko-uhorského obdobia nebol zamestnancom obce, ale štátnym úradníkom. Sninský okres bol v tom čase rozdelený na osem notariátov. Okresný úrad v Snine začínal svoju činnosť v roku 1924 so siedmymi úradníkmi. V druhej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia v Snine vyrástla aj budova okresného úradu (dnešný Dom humanity územného spolku Slovenského Červeného kríža). Okresné zastupiteľstvo bolo z dvoch tretín volené občanmi a z jednej tretiny menované ministrom vnútra. Členovia okresného zastupiteľstva si zo svojich radov volili osemčlenný okresný výbor, ktorý spravoval majetok vo vlastníctve okresu, zostavoval okresný rozpočet a vykonával dohľad nad hospodárením obcí. Hlavou okresnej samosprávy a súčasne prednostom okresného úradu bol okresný náčelník. Zánik okresu Snina súvisí s udalosťami, ktoré sa odohrali ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny. Na základe prvej viedenskej arbitráže zo dňa 2. novembra 1938 bolo Česko-Slovensko Nemeckom a Talianskom donútené vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Keď 14. marca 1939 Slovensko vyhlásilo nezávislosť a 15. marca 1939 Nemci v Česku vytvorili Protektorát Čechy a Morava, vyhlásilo Podkarpatsko 15. marca 1939 nezávislosť. No ešte v ten istý deň ho Maďarsko napadlo a do 18. marca 1939 obsadilo. Následne 23. marca 1939 zahájilo útok na Slovensko. Po nasledujúcej maďarsko-slovenskej vojne (ktorá do histórie vstúpila pod názvom Malá vojna), Nemecko prinútilo Maďarsko prestať s vojenskými akciami a pristúpiť k rokovaniam. Tie prebiehali 27. marca 1939 až 4. apríla 1939 a ich výsledkom bolo získanie územia najvýchodnejšej časti Slovenska.

Niekdajšia (zelenou) a nová (červenou) štátna hranica Slovenska na mape Slovenského štátu.

V apríli 1939 prišla Snina o okresný úrad a ďalšie úrady a inštitúcie viazané na okresné kompetencie. Dňa 1. augusta 1939 okres Snina oficiálne zanikol. Snina (ktorá v tej dobe stále nedisponovala štatútom mesta) bola spolu so zostávajúcimi 15 obcami pričlenená k okresu Humenné.

1945 – 1960

Napriek tomu, že v roku 1940 bolo plánované zriadiť expozitúru okresného úradu v Snine, ktorý mal patriť pod Okresný úrad v Humennom, k naplneniu tohto úmyslu nedošlo. Údajným dôvodom nenaplnenia plánu bolo postavenie sa obcí, ktoré mali patriť pod navrhovanú expozitúru, proti uskutočneniu tohoto zámeru. Po prechode frontu sa hranice bývalého okresu Snina vrátili do pôvodného stavu. Prvé roky po ukončení druhej svetovej vojny (8. máj 1945) sa niesli v znamení odstraňovania škôd a budovania nového československého štátu. V rokoch 1945 až 1990 bol každý okres v Československu spravovaný okresným národným výborom. Do roku 1947 museli miestne správne orgány riešiť aj nepravidelné útočno-lúpežné akcie malých ukrajinských polovojenských jednotiek, známych ako banderovci. Po oprave obydlí postupne nasledovala oprava ciest, chodníkov a námestia, výstavba vodovodu s kanalizáciou, či výstavba Domu ľudového zdravia (neskôr premenovaného na Ústav národného zdravia – dnešná stará poliklinika). Mnohé úrady pôsobiace v Snine sprvu pracovali v nevyhovujúcich podmienkach. Okresný národný výbor s kompetenciami v oblasti správy celého okresu, využíval priestory bývalého Okresného úradu v Snine (počas vojny bola v týchto priestoroch zriadená žandárska stanica a väznica). Budova bola počas vojny poškodená – prízemie požiarom a jedno z krídel bombardovaním.

Pohľad na budovu okresného úradu z medzivojnového obdobia.

Doprava na miestnej železnici bola obnovená začiatkom roku 1946. V roku 1949 došlo k reorganizácii niektorých okresov na Slovensku, čo v prípade Sniny viedlo k vyňatiu šiestich obcí (Vyšná a Nižná Jablonka, Nechválová Polianka, Osadné, Papín a Zubné) z okresu Snina a ich pričleneniu k okresu Humenné a vyňatiu troch obcí (Inovce, Ruská Bystrá a Ruský Hrabovec) a ich pričleneniu k vtedajšiemu okresu Sobrance. V tom istom roku sa v Snine pristúpilo k výstavbe strojárenského závodu Vihorlat a v roku 1954 k výstavbe novej budovy okresného národného výboru v Snine (budova súčasného Gymnázia Snina).

Pohľad na budovu okresného národného výboru z povojnového obdobia.

V roku 1960 bol prijatý zákon o územnom členení štátu, na základe ktorého bola vykonaná územná reorganizácia krajov a okresov. Na Slovensku boli zriadené tri kraje (Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský). Nový zákon upravoval postup pre vytvorenie, zrušenie alebo zmenu územia nielen krajov, ale aj okresov. Nadobudnutím účinnosti zákona v apríli 1960, Snina stratila štatút okresného sídla. Okres Snina tak už po druhýkrát zanikol.

1996 – súčasnosť

V období rokov 1990 až 1996 boli dovtedajšie kraje úplne zrušené a okresy boli rozdelené do takzvaných územných obvodov obvodných úradov (v okrese Humenné existovali tri územné obvody – Humenné, Medzilaborce a Snina). V roku 1996 bola Snina začlenená do novovzniknutého Prešovského kraja a stala sa opäť okresným mestom. Sídlom Okresného úradu v Snine sa stala budova bývalého internátu Strednej priemyselnej školy v Snine. V tejto budove úrad sídli aj v súčasnosti.

Až do roku 2003 bol každý okres na Slovensku spravovaný okresným úradom, ktorý vykonával správu úradov v pôsobnosti štátnych orgánov. V roku 2004 boli okresné úrady zrušené a nahradené obvodnými úradmi. V roku 2013 boli okresné úrady znova zavedené.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

2 komentáre

  1. Pocas prvej CS republiky bol taky vyklenok okresu snina ktory kopiroval zeleznicu az po Uzske sedlo ? Obec Tichy do ktorej sa odpobuje od volosjanky patrla kam ? Aj dalsie obce od severu pohoria Runa

    1. Áno, vnútroštátna hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou prechádzala v týchto miestach korytom rieky Uh a dnešné ukrajinské obce počnúc Malým Berezným a Užokom končiac patrili do roku 1923 pod okres Snina. Obec, ktorú spomínate už patrila pod Podkarpatskú Rus.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.