V súčasnej dobe je bežnou praxou, že organizátori obdarúvajú účastníkov zaujímavých podujatí určitým druhom pamätného predmetu. Populárne sú napríklad magnetky, odznaky, vlajky, prívesky, perá, pohľadnice, či samolepky, ktoré sa stávajú zároveň nositeľmi reklamy a predmetom zberateľských záujmov. Potlačenie rôznych predmetov potlačou podľa predstáv zákazníka dokáže zabezpečiť bežná reklamná agentúra. Umeleckú hodnotu u takéhoto predmetu by sme však hľadali iba veľmi ťažko.
Naopak, vo svete existujú tradičné podniky, ktorých produkcia sa okrem iného sústreďuje aj na výrobu pamätných predmetov hodnotných tak po umeleckej, ako po stránke investičnej. Jedným z takýchto podnikov je i štátny podnik Mincovňa Kremnica založená v roku 1328 a takmer sedem storočí nepretržite vyrába produkty, ktoré z hľadiska viacerých kritérií patria medzi špičku vo svete. Kremnická mincovňa je najstarším podnikom na Slovensku a toto prvenstvo si udržala aj vďaka kvalite produktov, ktoré ponúka.
Veľmi ma potešilo, keď som sa dozvedel o zámere mesta Snina objednať v Mincovni Kremnica razidlo a raznicu na razenie pamätných žetónov s motívom venovaným sedemstému výročiu prvej písomnej zmienky o meste. Ako som sa už pred nejakým časom zmieňoval v článku s názvom „Pamätné žetóny z regiónu“, je bežnou praxou, že pamätné žetóny boli pri rôznych príležitostiach razené aj v neďalekom Humennom a taktiež v Zemplínskych Hámroch. Trochu ma zaskočilo, keď sa v novinách a na internete objavil článok, ktorého názov prezrádzal, že Sninčania dostanú možnosť vlastnoručne si vyraziť pamätnú mincu. Minca je formou platidla, žetón je spomienkový predmet. Za vyrazený žetón si človek v obchode nekúpi nič. Hoci v Snine je táto téma trošičku diskutabilná, v minulom týždni mi totiž pokladníčka v miestnom obchode vydala namiesto 5 centovej mince práve sninský žetón. Pojem minca je zaužívaný a v mnohých prípadoch sa z komerčného hľadiska nesprávne používa aj v prípade razenia žetónov, čo je naopak z pohľadu reklamy produktu vcelku pochopiteľné.
Predloha pre averz sninského žetónu bola vyhotovená poverenými zamestnancami mesta, odobrená a schválená Kremnickou mincovňou. V strede sa nachádza mestský erb a po obvode nápis „Mesto Snina 700 rokov“. O grafický návrh reverznej strany žetónu sa postaral Mgr. Art. Tomáš Tulis na základe požiadavky zadanej mestom. Dňa 12. apríla 2017 na základe zaslanej fotografie sninského kaštieľa vyhotovil hneď dva návrhy. Samotný motív kaštieľa bol vzhľadom k malej ploche žetónu vybraný kvôli relatívnej jednoduchosti. Ďalšie zvažované námety ako socha Herkula na nádvorí kaštieľa alebo fontána na Sninských rybníkoch by na malej ploche žetónu zbytočne strácali na kvalite.
Grafický návrh averznej a reverznej strany (A, B) razidla určeného k ručnej razbe mosadzných žetónov o priemere 20 mm, pričom stupne šedej zodpovedajú výške reliéfu (čierna najvyššie, biela najnižšie).
Zastávam názor, že každé okresné mesto by malo vlastniť razidlo na ručné razenie a pamätné žetóny raziť pri každej významnej príležitosti. Rok 1317 je označovaný za rok prvej písomnej zmienky o Snine. Nie je to tak dávno, kedy za rok prvej písomnej zmienky o meste bol považovaný rok 1342. Prakticky je možné, že budúcnosť prinesie objav i staršej písomnej zmienky, preto vítam možnosť výmeny raznice v mechanizme. Už v budúcom roku bude sedemsté výročie neaktuálne a bude potrebné objednať inú, menej konkrétnu raznicu, ktorú bude možné využívať prakticky neobmedzene.
Pohľad na skutočnú raznicu a razidlo.
Pohľad na averz a reverz sninského žetónu.
Pri ručnej razbe sa mosadzný pliešok vloží medzi raznicu a razidlo a následkom tlaku, vznikajúcim pri údere ťažkým kladivom na razidlo, vzniká reliéfny odtlačok na oboch stranách vloženého pliešku. Hoci sa rok 2017 prehupol do druhej polovice, verím, že v razbe sninských žetónov sa bude i naďalej pokračovať.
Autor článku a foto: Mgr. Ján Bocan