Príroda tvorí hranice bez akéhokoľvek zásahu človeka. Horský masív, či pretekajúca rieka vytvára prirodzenú hranicu rozdeľujúcu územie na menšie časti. Okrem prírodných hraníc existujú i hranice umelé. Tie sú výtvorom človeka. Ľudstvo už od nepamäti vytyčovalo hranice slúžiace ako prostriedok delenia na základe rozdielnosti. Umelé hranice boli a sú vytvárané na základe kultúrneho, etnického a historického vývoja. Okrem materiálnych hraníc existujú aj hranice voľných okom neviditeľné – hranice psychologické, ktoré súvisia s duševnou stránkou človeka. Rozdiely v jazyku, náboženstve, ideológii, farbe pleti – to všetko sú činitele vytvárajúce nemateriálne hranice medzi ľuďmi. Samostatným typom hraníc, sú reliktné hranice. Sú to hranice pôvodné, historické, vďaka ktorým sa dozvedáme o živote ľudí v minulosti.
Východná časť Slovenska a teda i územie okresu Snina bolo v minulosti veľakrát ovplyvnené zmenou štátnych hraníc. Spomeňme napríklad udalosti súvisiace s druhou svetovou vojnou. Na základe Viedenskej arbitráže konanej dňa 2. novembra 1938 bola Slovenská autonómna vláda nútená južné územia Slovenska odstúpiť v prospech Maďarska. Dňa 14. marca 1939 vznikol Slovenský štát, ktorého úlohou bolo zabrániť vytvoreniu silného maďarského štátneho útvaru v strednej Európe, schopného vymknúť sa nemeckej kontrole. Maďarsko sa neuspokojilo s územím, ktoré získalo na úkor Slovenska po arbitráži a po rozpade Československa obsadilo Podkarpatskú Rus. Dňa 23. marca 1939 prenikli maďarské vojská na územie Slovenska. Došlo k vojenskému konfliktu označovanému ako Malá vojna, počas ktorého Slovenská armáda zastavila postup maďarských vojsk nachádzajúcich sa na území okresov Snina a Sobrance. Malá vojna predstavovala pre Slovensko ďalšiu územnú stratu, pretože Maďarmi obsadené východné územie dvoch okresov bolo Slovensko prinútené Maďarsku odstúpiť. Územné zmeny sa bytostne týkali aj okresu Snina, naprieč ktorým sa tiahla nová štátna hranica. Znamenalo to rozpad okresu a pričlenenie jeho zvyšnej – západnej časti k okresu Humenné.
Okrem štátnej hranice rozdeľujúcej bývalý okres Snina na slovenskú a maďarskú časť, križovali jeho územie aj iné hranice. Tak, ako sa medzi láskou a nenávisťou nachádza len tenká čiara, tak i medzi kresťanstvom a židovstvom vznikla počas vojnového obdobia hraničná situácia. Hranica bola jasne definovaná, propaganda vychádzala zo stereotypu kresťanského antijudaizmu v zmysle – „Židia ukrižovali Krista a neprijali jeho učenie“. Príslušníci židovského etnika boli spočiatku na základe vierovyznania, neskôr na základe národnej príslušnosti diskriminovaní prakticky po každej stránke. Vymedzenie hraníc medzi ľuďmi na základe vierovyznania a rasovej príslušnosti viedlo k splodeniu nenávisti, ktorej konečnú podobu predstavoval holokaust. Protižidovská propaganda, demagógia a celková politická situácia sa podpísala na osudoch mnohých ľudí. Pod tlakom okolností sa aj morálni ľudia dopúšťali nemorálnych činov a naopak, u ľudí v prípade ktorých by to nikto nebol očakával vznikli pohnútky, ktoré ich nútili prekročiť stanovené hranice a poskytnúť pomoc v núdzi bez akýchkoľvek predsudkov.
Žandár Jozef Ondriáš – synovec rímskokatolíckeho kňaza Martina Ondriáša zo Sniny poskytol pomoc na ceste za slobodou sninskému rodákovi židovského pôvodu Ernestovi Rosinovi, ktorý utiekol pred nástrahami koncentračného tábora v Osvienčime napriek tomu, že za toto rozhodnutie obetoval to najcennejšie – vlastný život. Napriek náboženským rozdielom sa šľachetne zachovali i mnohí kňazi z radov gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorí v čase vojny protizákonnou sviatosťou krstu zachraňovali životy desiatkam, či stovkám židov. Dokázali preklenúť hranice medzi vierovyznaním a pristupovať k problému z princípu humanity a lásky k blížnemu.
Dňa 10. septembra 2017 sa v obci Osadné uskutoční nevšedné podujatie s názvom Medzi troma hranicami. Názov má za úlohu symbolizovať východnú časť Slovenska, ktorého súčasťou je i okres Snina z pohľadu histórie formovania územných hraníc, ako aj z pohľadu formovania psychologických hraníc medzi ľuďmi. Samotné podujatie bude rozdelené do dvoch celkov. Na seminári odoznejú príspevky týkajúce sa regionálnej histórie, súčasťou podujatia bude turistický výstup k historickému trojhraničnému stĺpu, ktorý sa nachádza neďaleko obce Osadné na Zaškovom Beskyde. V roku 1939 tu vznikol trojhraničný bod spájajúci hranicu Nemcami okupovaného Poľska, Slovenského štátu a Maďarmi okupovanej Karpatskej Ukrajiny. Neskôr po obsadení Poľska Nemcami a vytvorení Generálneho gubernátu na jeho území, sa v tomto trojhraničnom bode zbiehali hranice Slovenského štátu, Nemeckej ríše a Maďarska. Z tohto dôvodu bol na tomto mieste postavený pamätný stĺp, ktorý napriek tomu, že v roku 1945 stratil svoje opodstatnenie, svoju podobu zachoval až do dnešnej doby. Ide o historickú obdobu dnešného trojhraničného stĺpu umiestneného na Kremenci – v mieste kde sa spája hranica Poľska, Slovenska a Ukrajiny – zaujímavosť z pohľadu turistiky i regionálnej histórie.
Nad Telepovcami, rok 1928. (Telepovce – starší názov obce Osadné, používaný až do roku 1948.)
Pre účastníkov podujatia bude čiastočne zabezpečená doprava a pohostenie, k dispozícii pamätné predmety. Bližšie informácie na retrospektiva.eu@gmail.com alebo na facebooku. Tešíme sa na Vašu účasť.
Autor textu: Mgr. Ján Bocan