Dňa 23. marca 1939, kedy maďarská armáda vtrhla na územie východného Slovenska, velenie slovenskej armády nariadilo okamžité ofenzívne operácie s cieľom zatlačiť agresora späť. Maďarský útok vyvolal všeobecnú vlnu odporu, odhodlanie brániť vlasť a urýchlil formovanie Slovenskej armády. Na podporu pozemných vojsk dostalo rozkaz zasiahnuť aj letectvo. Slovenské lietadlá určené k obrane východných hraníc novovytvoreného štátu štartovali z letiska v Spišskej Novej Vsi. Maďarskou reakciou na túto slovenskú aktivitu bolo následné ostreľovanie a bombardovanie tejto leteckej základne, čo vyvolalo ďalšiu vlnu odporu a burcovalo obranu.
Úplne prvým letcom, ktorý pri obrane východnej hranice Slovenska prišiel o to najcennejšie – o vlastný život, bol Ján Svetlík, narodený 12. júna 1913 v obci Sekule pri Malackách. Vyššiu priemyslovku absolvoval v Bratislave, časť života prežil v Myjave a Pezinku. Po maturite vstúpil do armády. V období rokov 1935 až 1937 absolvoval vojenskú akadémiu a následne absolvoval aplikačný pilotný kurz. Následne bol menovaný za pilota s hodnosťou poručíka. V okamihu vzniku Slovenského štátu slúžil na letisku v Spišskej Novej Vsi, ako veliteľ letky 45. Hneď počas prvého dňa maďarsko-slovenského konfliktu, dňa 23. marca 1939, vyštartoval v trojčlennom roji do frontovej oblasti. Pri prvom hĺbkovom útoku bolo jeho lietadlo Avia B-534 zasiahnuté protilietadlovou paľbou. Stroj v plameňoch dopadol na zem, pilot pravdepodobne zahynul ešte pred samotným dopadom. Telesné pozostatky letca boli pochované v obci Častá. Spomienkou na túto udalosť je pamätná tabuľa umiestnená na budove obecného úradu v obci Ulič v sninskom okrese.
Pamätná tabuľa v Uliči s nesprávne uvedeným dátumom smrti slovenského letca Jána Svetlíka.
Dňa 29. júna 1939 bolo ministrom generálnej obrany Ferdinandom Čatlošom medailami za hrdinstvo vyznamenaných celkovo 22 priamych účastníkov Malej vojny. Uznanie vlády a národa vyslovil generál Čatloš celkovo jedenástim účastníkom, ktorí boli následne odmenení a dekorovaní medailou za hrdinskosť. Medzi odmeňovanými účastníkmi sa nachádzal napríklad i vojak Ján Ševčík, ktorý 3. apríla 1939 spolu s vojakom Jozefom Mackom-Luptákom v čase medzi 14:50 a 15:25 zabránili obchvatu pešieho družstva a roja ťažkých guľometov, ponechaných v dotyku s Maďarmi na výšine Krivec pri Stakčíne tým, že svojim zákrokom sami dvaja prinútili k úteku maďarskú obchvacujúcu skupinu o približne pätnástich mužoch, pričom Maďari zanechali na našom území jeden ľahký guľomet. Okrem týchto bolo odmenených pamätnou medailou za preukázané služby vlasti ešte niekoľko dôstojníkov a vojakov.
Vyznamenávanie invalidov z obdobia Malej vojny na slávnosti v Prešove.
Pamätná medaila je tvaru po oboch stranách mierne oblého štítu. Výška medaily je 45 mm, šírka 36 mm. V strede medaily sa nachádza plastický široký meč. Jeho rukoväť prečnieva na vrchnej strane ponad štít. Vo vrchnej časti rukoväte sa nachádza očko. Na ľavej strane štítu sa nachádza vavrínová, na pravej strane štítu lipová vetvička. Celá ozdoba medaily je ovinutá stuhou obsahujúcou plastický nápis „1939“. Líce medaily je obrúbené tenkým plastickým okrajom. Pamätná medaila sa pripevňuje na stuhu spomínaným očkom. Samotná stuha je vyhotovená z hodvábu belasej farby v úprave moiré. Jej dĺžka je 50 mm, jej šírka 35 mm. Stredom stuhy prechádza biely pruh o šírke 4 mm, po jeho stranách sa nachádzajú červené a biele pruhy. Existuje viac druhov tejto medaily. Jednotlivé druhy by bolo možné rozlíšiť na základe nápisu na rube („ZA OBRANU SLOVENSKA V MARCI 1939“ alebo „JAVORINA – ORAVA“), nakoľko sa medaila používala aj pre ocenenie osôb zúčastnených na poľsko-slovenskom konflikte v oblasti Oravy. Ďalšie rozdiely medzi medailami spôsobujú rôzne nápisy na bronzovom štítku („III. 1939“, „IV. 1939“ alebo „JAVORINA“), ktorý bol pripevňovaný na stuhu. Pamätnou medailou boli odmeňované vojenské a civilné osoby a členovia Hlinkovej gardy, ktoré sa počas branných opatrení zaslúžili o vydobytie a zabezpečenie samostatnosti Slovenského štátu. Zo zberateľského hľadiska ide o veľmi zaujímavý a vysoko cenený artikel.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autor fotografie tabule: Ing. Ján Čabin