Dňa 6. októbra 1938 bola podpísaná Žilinská dohoda, ktorá predstavovala deklaráciu Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky. Následne, dňa 2. novembra 1938 sa konala medzinárodná arbitráž vo Viedni, kde Nemecko a Taliansko prinútili Česko-Slovensko vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva území na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, obývaných prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Išlo o súvislý pás s rozlohou 11 927 km² a viac než miliónom obyvateľov. Na územie Slovenska si na severe krajiny nárokovalo Poľsko, ktorému sa dňa 1. decembra 1938 podarilo získať územie s rozlohou 226 km2 obývané 4280 obyvateľmi. Snahou Nemecka bolo spôsobiť rozklad Česko-Slovenska zvnútra. V noci z 9. na 10. marca 1939 bolo česko-slovenskou vládou v autonómnej Slovenskej krajine vyhlásené stanné právo. Táto operácia trvala asi 24 hodín a nepriniesla žiaden úspech, len zhoršenie vzťahov medzi autonómnou krajinou a centrálnou vládou, čo urýchlilo rozpad Česko-Slovenska. Dňa 14. marca 1939 bol odhlasovaný vznik Slovenského štátu. Maďarské kráľovstvo, ktoré na základe Viedenskej arbitráže získalo rozsiahle územie na juhu Slovenska, sa po etnickej revízii dovolávalo i historickej revízie, ktorej výsledkom malo byť pripojenie zvyšku Slovenska k Maďarsku.
Ešte pred uskutočnením samotnej arbitráže došlo k napadnutiu sninského okresu maďarskými teroristami. Konkrétne dňa 26. októbra 1938 podnikol zhruba 30-členný oddiel maďarských teroristov diverznú akciu v obci Ladomírov, kde o 12:00 členovia oddielu položili pod most štyri dynamitové nálože, z ktorých dve vybuchli a poškodili most a telegrafný stĺp. Pohotovostnému četníckemu oddielu, ktorý začal bandu prenasledovať, sa podarilo chytiť dvoch jej príslušníkov. Vtedajší okresný náčelník František Repčík informoval členov okresného výboru o tom, že sninský okres bol napadnutý teroristami. Aby bola zabezpečená obrana okresu, bol okrem nariadenia pre zvýšenie stavu pohotovosti u četníctva povolaný na výpomoc i vojenský asistenčný oddiel z Michaloviec. Príslušníci asistenčného oddielu boli rozmiestnení v Snine, v Stakčíne a v Ubli. O stravovanie privolaného oddielu sa postaral okresný úrad v Snine.
Fragment zápisnice z roku 1938 pochádzajúcej z okresného úradu v Snine.
Dňa 23. marca 1939 zaútočila maďarská armáda na východ Slovenska v troch smeroch – od Veľkých Kapušian cez Pavlovce v smere na Michalovce, od Užhorodu v smere na Sobrance a od Veľkého Berezného v smere Ubľa a Snina. Maďarské vojsko preniklo do hĺbky 15 až 20 kilometrov na čiaru Stretava, Sobrance a Stakčín. Po prepade hraníc na východe Slovenska bol ministrom Národnej obrany so súhlasom vlády vydaný rozkaz k mobilizácii vo východných okresoch Slovenského štátu. V deň maďarskej agresie bola zástupcami Slovenského štátu a Nemeckej ríše podpísaná ochranná zmluva. Slovenská armáda sa zmobilizovala veľmi rýchlo. Obrany hraníc sa okrem vojakov zúčastnili aj príslušníci Hlinkovej gardy. Slovenské jednotky postupovali od Stakčína dvoma smermi. Prvý v smere Dara – Ulič, druhý v smere Stakčín – Ubľa. Maďarské vojsko vyprázdnilo priestor obce Kolonica a ustupovalo bez boja. Dňa 24. marca 1938 navrhla maďarská vláda slovenskej vláde prímerie, ktorá ho na nátlak zo strany Nemecka prijala. K ďalším bojom však dochádzalo aj počas prímeria. Slovensko-maďarské rokovania o skončení konfliktu sa začali viesť dňa 26. marca 1939, kedy dohodnuté prímerie nadobudlo platnosť. Slovenská reprezentácia bola z postojov Nemeckej ríše sklamaná, pretože tá aj napriek podpísaniu „ochrannej zmluvy“ zabránila Slovensku vykonať protiútok a získať tak okupované územia späť.
Slovensko-maďarský konflikt, známy taktiež pod názvom Malá vojna, ktorý sa uskutočnil ešte pred samotným vypuknutím druhej svetovej vojny, bol oficiálne ukončený. K lokálnym zrážkam medzi slovenskými a maďarskými jednotkami však dochádzalo až zhruba do polovice mája. V oblasti sninského okresu boli takéto zrážky hlásené napríklad z okolia obce Kolonica. Malá vojna znamenala pre Slovensko ďalšiu územnú stratu s rozlohou 1897 km2 s 69 630 obyvateľmi takmer výlučne slovenskej a rusínskej národnosti. Maďarmi obsadené územie bolo totiž až do konca druhej svetovej vojny pričlenené k Maďarskom okupovanej Karpatskej Ukrajine.
Drôtené prekážky na slovensko-maďarskom fronte v čase Malej vojny.
Malá vojna patrí i v súčasnosti k málo známym a často tabuizovaným témam slovenskej historiografie. Článok tvorí iba základný prierez udalosťami, ktorých bol sninský okres presne pred osemdesiatimi rokmi svedkom. I vďaka vojenským operáciám podniknutým na území okresu Snina, ktorých opis by presahoval rámec článku, je možné povedať, že Slovensko si dokázalo zachovať svoju suverenitu aj vo veľmi ťažkých a pohnutých časoch.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan