Počiatky účinkovania predstaviteľov zemepánskeho rodu Rhollovcov v Snine sa viažu k roku 1788, kedy Jozef Rholl získal do zálohu od Henricha Vandernatha Sninu, Valaškovce, Modru a Oľšinkov. V roku 1797 došlo k deľbe Vandernatovského majetku. Snina pripadla deťom Henricha Vandernatha – Františkovi a Anne, od ktorých Jozef Rholl v roku 1799 odkúpil sninský kaštieľ a premenil ho na honosné rodinné sídlo.
Jozef Rholl v roku 1816 prisľúbil priazeň katolíckemu náboženstvu a stal sa patrónom sninskej fary. Toto právo bolo neskôr prevedené aj na jeho potomkov. V tom čase sa budova kostola nachádzala v priam neuspokojivom stave. Ani päť rokov po požiari, ktorý tu v roku 1811 zničil 140 domov, budovu fary, kostola a školy, neboli všetky objekty dostatočne opravené. Budova kostola bola čiastočne pokrytá slamou, chýbala jej veža a zvonica. Jozef Rholl sa zaviazal, že sa postará o dokončenie kostola, jeho vnútornú výbavu a celkovú výzdobu a taktiež prejavil záujem o obrábanie miestnej, Černohorskej vinice, ktorá bola v správe sninskej fary. Nová kamenná kostolná veža bolo dokončená v roku 1818, čo demonštruje i nápis „A. D. 1818“ (Anno Domini – Roku Pána) vytesaný nad hlavným vchodom do kostola. V roku 1826 Jozef Rholl požiadal biskupský úrad v Košiciach o zriadenie súkromnej kaplnky priamo v jednej z miestností kaštieľa. Žiadosti bolo v krátkej dobe vyhovené. Po smrti Jozefa Rholla v roku 1832 sa novým svetským patrónom sninskej farnosti a dedičom majetkov v Snine stal jeho jediný syn Štefan. Ten nechal v roku 1834 pre sninský kostol odliať tri nové zvony a v roku 1838 dal na ostrovčeku medzi dvoma drevenými mostmi cez Cirochu postaviť dnes už neexistujúcu kaplnku zasvätenú Jánovi Nepomuckému. V priestore málo úrodnej, respektíve v tom čase už pravdepodobne nevyužívanej vinice dal postaviť kaplnku, ktorej spodná časť bola navrhnutá do podoby rodinnej hrobky. V prípade roku postavenia kaplnky Sedembolestnej Panny Márie sa údaje v literatúre rôznia.
Daniela Pellová, autorka časti o histórii kaštieľa v Snine do roku 1918, publikovanej v knižnej monografii Kaštieľ v Snine z roku 2017 uvádza, že kaplnka bola postavená okolo roku 1842. Je pravdou, že v kaplnke sa nachádza kovová tabuľa s maďarským textom venovaná pamiatke Kataliny Uszovej, ktorú nechal zhotoviť Štefan Rholl v roku 1842. Katalina bola manželkou Jozefa a matkou Štefana Rholla.
Ján Adam, autor časti hovoriacej o náboženských pomeroch v Snine od prvej písomnej zmienky do roku 1918 publikovanej v monografii o meste Snina z roku 2013, uvádza ako o rok postavenia kaplnky rok 1847. Je taktiež pravdou, že vo veži kaplnky sa dodnes nachádza klasicistický zvon, ktorý bol odliaty v roku 1847 významným zvonolejárom Andrejom Schaudtom.
V akom roku bola teda kaplnka Sedembolestnej Panny Márie skutočne postavená? V roku 1818 bola spolu s kostolnou vežou dokončená i krypta umiestnená v podzemných priestoroch kostola. V tejto krypte pod kostolom boli po smrti uložené telesné pozostatky Jozefa Rholla a jeho manželky Kataliny Uszovej.
Nad vchodom do krypty boli umiestnené dve kovové tabule. Vrchnej dominovala dvojica rodových erbov – Rhollovcov a Uszovcov, spodná tabuľa obsahovala latinský text. Osudy spomínaných tabúľ nám v súčasnosti žiaľ, nie sú známe.
Taktiež nad vstupom do kaplnky na cintoríne sa nachádza dvojica rodových erbov. Konkrétne ide o rodový erb Rhollovcov (Pelikán, ktorý vlastnou krvou kŕmi svoje mláďatá) a Szentimreyovcov (Gryf ozbrojený mečom).
Na základe erbov, nachádzajúcich sa nad vstupom do niekdajšej krypty pri kostole a nad vstupom do súčasnej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie je možné rozoznať, že krypta pod kostolom slúžila staršej generácii – teda Jozefovi Rhollovi a jeho manželke Kataline Uszovej a hrobka pod kaplnkou bola postavená pre mladšiu generáciu – teda pre Štefana Rholla a jeho manželku Karolínu Szentimreyovú. Manželstvo Štefana a Karolíny nebolo šťastné. Je známe, že Karolína od manžela odišla a presťahovala sa do obce Sokoľany. Až po nejakom čase sa miestnemu farárovi Jánovi Buzekovi podarilo Karolínu presvedčiť, aby sa vrátila k manželovi do Sniny. Karolína sa do Sniny vrátila a v Snine dňa 11. apríla 1845 zomrela. Na základe uvedeného je preto veľmi pravdepodobné, že Štefan Rholl nechal vystavať kaplnku Sedembolestnej Panny Márie až po smrti manželky. Jej telesné pozostatky mohli byť dočasne uložené v krypte pri kostole a neskôr prenesené do hrobky pod kaplnkou. V literatúre sa uvádza, že do tejto istej hrobky boli z krypty pri kostole prenesené i pozostatky Jozefa a Kataliny. V prospech tohto tvrdenia hovorí aj fakt, že v hrobke pod kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie na starom cintoríne sa v súčasnosti nachádzajú iba štyri prázdne výklenky, určené na uloženie rakví a krypta pri kostole po dobudovaní kaplnky postupne chátrala, až nakoniec celkom zanikla. Klára Rhollová, jediná dcéra Štefana a Karolíny, ktorá sa vydala za Teodora Csákyho, je pochovaná v Hodkovciach.
Pamätná tabuľa z roku 1842 umiestnená vo vnútri kaplnky, venovaná Kataline Rhollovej, rodenej Uszovej, musela byť teda pôvodne inštalovaná ešte v krypte pri kostole. Do kaplnky na cintoríne bola prenesená až neskôr – po jej dostavaní. K tomuto tvrdeniu sa nakoniec prikláňa i Eduard Chrin, autor textu o najstaršej histórii katolíckej cirkvi v Snine, publikovaného v monografii Dejiny rímskokatolíckej Farnosti Svätého Kríža v Snine vydanej v roku 2018.
Autor textu: Mgr. Ján Bocan
Autori farebných fotografií: Mgr. Ján Bocan, Ján Bogner a Jozef Novák