Tajomná značka na dobovej mape Sniny

Stará Snina

Názory na skutočnosť, ktorá časť mesta je historicky tou najstaršou, sa medzi Sninčanmi rôznia. Niektorí hovoria o „starej Snine“ v súvislosti s mestskou časťou Daľkov, ktorá sa nachádza v blízkosti klasicistického kaštieľa. Iní hovoria o námestí a parku pri rímskokatolíckom kostole Povýšenia svätého Kríža. Obe teórie sú z pohľadu histórie pravdepodobné. Za účelom preukázania, ktorá časť mesta je tou najstaršou, nebol v Snine uskutočnený žiadny archeologický výskum, ktorého výsledky by bolo možné zohľadniť pri dedukciách. Prvá písomná zmienka o Snine pochádza z roku 1317. Za posledných vyše 700 rokov preukázateľnej existencie Sniny, mohol život pulzovať v najrôznejších častiach mesta. Pri rozhovoroch s miestnymi obyvateľmi sa stretávame taktiež s tvrdením, že najstaršou časťou Sniny je miestna časť Tabla. Konkrétne jej časť nazývaná Podhora, ktorá sa rozprestiera pod Viničnou horou, na úpätí ktorej sa dnes nachádza starý cintorín. Ale z akého titulu by mala byť práve Tabla tou najstaršou časťou Sniny?

Kostoly a cintoríny

Z histórie je všeobecne známe, že existencia cintorínov býva úzko spojená s existenciou kostolov. Najstaršiu zmienku hovoriacu o budove kostola v Snine nachádzame v kanonickej vizitácii z roku 1691, ktorá uvádza Sninu ako filiálku farnosti v Dlhom nad Cirochou a popisuje drevený kostol zasvätený patrónstvu Sťatia svätého Jána Krstiteľa. Kostol bol postavený na nie práve najbezpečnejšom mieste – bol totiž ohrozovaný častými záplavami. Z toho dôvodu musel byť v roku 1726 opravený. V tomto roku sa pri drevenom kostole spomína aj drevená zvonica, v ktorej viseli tri zvony. Kvôli permanentnému nebezpečenstvu záplav bol neskôr na vhodnejšom mieste postavený murovaný kamenný kostol slúžiaci ku cti svätého Maurícia. Jeho výstavba je spomínaná v kanonickej vizitácii z roku 1746. V tej istej vizitácii sa spomína aj neohradený cintorín, nachádzajúci sa pri drevenom kostole svätého Jána Krstiteľa. V kanonickej vizitácii z roku 1749 sa spomína drevený kostol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi a výstavba nového kamenného kostola, ktorý bol postavený na pôvodnom mieste kostola svätého Maurícia. V blízkosti oboch objektov je spomínaný nízko ohradený cintorín. Stavba kamenného kostola bola dokončená v roku 1751 a kostol bol zasvätený Nájdeniu svätého Kríža. Drevený kostol svätého Jána Krstiteľa musel časom zaniknúť, pretože v neskorších kanonických vizitáciách sa už nespomína.

Z uvedeného vyplýva, že prvý kostol v Snine, o ktorom existuje písomný záznam, bol drevený kostol zasvätený Jánovi Krstiteľovi. Bol postavený v blízkosti rieky a často ohrozovaný záplavami. Z tohto titulu sa v Snine pristúpilo k stavbe kamenného kostola zasväteného svätému Mauríciovi. V rovnakom čase tu teda stáli dva kostoly. Kostol svätého Maurícia bol neskôr nahradený kamenným kostolom, ktorý bol zasvätený Nájdeniu svätého kríža. Kostol svätého Maurícia a kostol Nájdenia svätého kríža stáli na tom istom mieste. Otázkou je, kde stál pôvodný drevený kostol svätého Jána Krstiteľa? Vieme, že drevený kostol svätého Jána Krstiteľa preukázateľne existoval ešte v čase budovania murovaného kostola Nájdenia svätého kríža a zanikol až neskôr. V rovnakom období však posledne menované kostoly disponovali každý svojim vlastným cintorínom. Je teda len veľmi nepravdepodobné, že by stáli jeden vedľa druhého, pretože v tom prípade by mali pravdepodobne iba jeden spoločný cintorín. Kostol Nájdenia svätého kríža stojí na pôvodnom mieste dodnes. Zostáva teda zodpovedať otázku: „Kde stál pôvodný drevený kostol svätého Jána Krstiteľa?“

Pred prijatím kresťanstva Slovania svojich mŕtvych pochovávali na pohrebiskách značne vzdialených od obývaných osád. Pohrebiskami boli najčastejšie háje a iné stromami porastené posvätné miesta, pretože verili, že duša mŕtveho po smrti sídli v strome a možno ju vidieť v podobe vtáka sídliaceho v jeho konároch. Pochovávanie pri kostoloch bolo nariadené uhorským kráľom Ladislavom už v 11. storočí. Slovania ešte istý čas po tomto nariadení však svojich mŕtvych pochovávali v lesoch a hájoch bez prítomnosti kňaza. Pochovávanie pri kostoloch bolo zakázané až v 18. storočí Jozefom II., synom Márie Terézie. Z dôvodu šíriaceho sa moru a cholery mali byť mŕtvi pochovávaní nasledujúci deň po smrti a mŕtvoly mali byť zasypané vápnom. Nariadenia Jozefa II. týkajúce sa pochovávania boli do praxe v mnohých prípadoch zavedené až po jeho smrti v roku 1790. Aj v Snine bol nový ohradený cintorín zriadený až v roku 1796. Nachádzal sa v blízkosti riečky Pčolinka na nižnom konci mesta.

Dobové mapy

O krajine ovplyvnenej činnosťou človeka a rozvoji miest a obcí v priebehu rokov nás informujú dobové mapy. Potreba detailného mapovania súvisela predovšetkým s prípadnými vojnovými konfliktmi. Z tohto titulu v priebehu 18. a 19. storočia prebehli na území Habsburskej monarchie celkovo tri vojenské mapovania. V čase prvých vojenských mapovaní, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1763 až 1787 neexistovala samostatná kartografická organizácia. Mapovanie organizovali pridelení dôstojníci Cisársko-kráľovského generálneho štábu, respektíve dôstojníci prevelení kvôli realizácii tohto cieľa z vojenských útvarov. Výsledok ich činnosti je z hľadiska rozsahu a presnosti možné považovať za najvýznamnejšie topografické dielo svojej doby.

Snina na mape prvého vojenského mapovania.

Vyobrazenie Sniny na mape prvého vojenského mapovania ponúka pohľad na obec, kde je červenou farbou vyznačená zastavaná plocha, zelenou farbou sú vyznačené záhrady a ovocné sady a modrou vodné toky. Červená značka v tvare kríža hovorí o polohe rímskokatolíckeho kostola, v okolí ktorého sa nachádzajú ďalšie budovy vytvárajúce námestie. Mostom cez rieku Cirocha by sme sa dostali k budovám tvoriacim majer. Mapovanie Sniny prebehlo v rokoch 1782 až 1784. V tom čase sninský majer vlastnila Terézia Vandernáthová, ktorá v roku 1781 dala na mieste dreveného kaštieľa postaviť kaštieľ murovaný. Možno aj preto budova kaštieľa na mape prvého vojenského mapovania nie je oproti iným objektom omnoho výraznejšou. Murovaný kaštieľ v klasicistickom slohu dostaval až v roku 1800 Jozef Rholl, podnikateľ v oblasti baníctva a hutníctva, ktorý sa stal majiteľom sninských majetkov v roku 1799.

Pri detailnejšom pohľade na mapu prvého vojenského mapovania objavujeme aj isté dobové pozoruhodnosti. Zaujímavý je napríklad pohľad na rieku Cirocha, ktorej hlavný a vedľajší tok v blízkosti kaštieľa vytvára ostrovček, kde vidíme niekoľko budov a značku hovoriacu o prítomnosti vodného mlyna. Ďalší vodný mlyn objavíme v pravom dolnom rohu mapy. Je značne vzdialený od mesta, bolo by možné usudzovať, že sa nachádzal v miestach súčasného dolného rybníka, ktorý nesie k popisovanej skutočnosti priliehavý názov – Mlynisko. Zaujímavé je taktiež trasovanie krajinskej cesty vedúcej do Sniny obchvatom – naprieč priestorom, kde sa v súčasnosti rozprestiera mestská časť nazývaná Tabla. Krajinská cesta bola budovaná postupne a ako vyplýva z mapy, v čase prvého vojenského mapovania viedla iba do Sniny a v smere do Stakčína ešte nepokračovala. Po pravej strane krajinskej cesty smerujúcej do mesta sa nachádza značka – kríž umiestnený na štvorcovom podstavci.

Detailné vyobrazenie mapy so symbolom kríža umiestnenom na ľavej strane pod červenou linkou označujúcou krajinskú cestu vstupujúcu do mesta.

Originály máp prvého, druhého a tretieho vojenského mapovania sú majetkom Vojenského historického ústavu a múzea (Hadtörténeti Intézet és Múzeum) v Budapešti. V roku 2007 riaditeľka ústavu a múzea, Annamária Jankó, vydala publikáciu s názvom Vojenské prieskumy Uhorska (Magyarország katonai felmérései), ktorá okrem odbornej štúdie týkajúcej sa troch vojenských mapovaní obsahuje aj legendu vysvetľujúcu použité symboly a ich varianty na zakreslenie rozličných objektov a spôsoby znázornenia rôznych druhov zemského povrchu. Vo vysvetlivkách k symbolom sa na mape prvého vojenského mapovania nachádza niekoľko označení pre cirkevné objekty. Medzi nimi objavujeme napríklad značky pre božie muky, drevené a kamenné kríže, kaplnky a kostoly a taktiež značky pre kalvárie a cintoríny. Mapové značky je vo všeobecnosti možné podľa tvaru a farby rozdeliť do skupín. Napríklad značka klasického kríža hovorí o polohe bežného prícestného kríža, značka kríža pod ktorým sa nachádza krúžok hovorí o umiestnení kaplnky, značka kríža pod ktorým sa nachádza štvorec, rozpráva o polohe kostola. Drevené kríže, kaplnky a kostoly boli označované čiernou farbou, murované červenou.

Nasledujúce tvrdenia nie je možné vnímať ako istý fakt, skôr iba ako hypotézu, pretože symboly použité na mape prvého vojenského mapovania nie sú vo všetkých prípadoch úplne totožné a jednoznačné. Na základe poznatkov uvedených v publikácii Annamárie Jankó a vzhľadom k veľkosti použitej značky (jej veľkosť je porovnateľná s veľkosťou červenej značky hovoriacej o polohe dnešného rímskokatolíckeho kostola na tej istej mape) je možné usudzovať, že vedľa krajinskej cesty vedúcej do Sniny stál kedysi drevený kostol. Bolo by možné toto miesto stotožniť s doposiaľ neznámou polohou pôvodného dreveného kostola svätého Jána Krstiteľa?

V čase prvého vojenského mapovania súčasný starý cintorín neexistoval – vznikol až nejaký čas po vybudovaní Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie, ktorú dal v roku 1847 postaviť syn Jozefa Rholla, Štefan Rholl. Predtým v týchto miestach existovala vinica, označovaná aj ako Černohorská vinica. Tá však neprinášala želaný úžitok. Miestni obyvatelia dodnes túto lokalitu nazývajú Viničnou horou. Posledná zmienka týkajúca sa existencie dreveného kostola svätého Jána Krstiteľa sa viaže k roku 1749 a hovorí, že v okolí kostola sa nachádzal cintorín. Ako už bolo povedané, prvé vojenské mapovanie Sniny prebehlo v rokoch 1782 až 1784. Je možné, že v tom čase – približne o 35 rokov neskôr, ako je drevený kostol svätého Jána Krstiteľa spomínaný poslednýkrát, by mohla táto drevená stavba stále existovať? Stavba novej veže murovaného kostola Nájdenia svätého kríža bola dokončená až v roku 1818, o čom svedčí aj nápis A. D. 1818 (Anno Domini – v roku Pána) nachádzajúci sa na klenbe nad vstupom do starej časti kostola. Teda čisto hypoteticky, až do roku 1818 mohlo zvonenie prebiehať v starej zvonici nachádzajúcej sa pri drevenom kostole. Aj keby táto domnienka nebola pravdivá, iste si dokážeme predstaviť, že na hroby svojich blízkych, by sme chodili zapaľovať sviečky aj po tridsiatich rokoch od ich pochovania. Je teda možné predpokladať, že keď nie samotný kostol, tak minimálne aspoň cintorín pri niekdajšom drevenom kostole by mohol v čase prvého vojenského mapovania na tomto mieste stále existovať. V kanonickej vizitácii z roku 1746 sa okrem iného uvádza, že stavba dreveného kostola je v dobrom stave, disponuje tromi zvonmi a neohradeným cintorínom. Kostol nedisponuje žiadnymi peniazmi v hotovosti, pretože všetky finančné prostriedky boli použité na výstavbu nového kostola. V danej vizitácii je ďalej uvedené, že budova fary už neexistuje, ale hovorí sa, že tu kedysi bola – nachádza sa tu miesto, kde stála, ale častými záplavami bola zničená. Z uvedeného vyplýva, že v tom čase bola všetka pozornosť venovaná výstavbe nového murovaného kostola, ale starý drevený kostol bol stále v dobrom stave. V roku 1796 bol v Snine zriadený nový cintorín. Ten mal postupne nahradiť existujúci cintorín nachádzajúci sa v okolí murovaného kostola Nájdenia svätého Kríža a mohol byť zriadený práve v priestoroch starého cintorína pri zaniknutom drevenom kostole svätého Jána Krstiteľa.

Začiatkom 19. storočia sa javilo potrebné spracovať geografické dielo, ktoré by kompaktne zachytávalo územie celej ríše Habsburgocov, pretože prvé vojenské mapovanie bolo iba sériou čiastkových meraní spracovaných bez priemetov do pevných geodetických základov. V dôsledku nebezpečenstva Napoleonských vojen, bolo uskutočnené druhé vojenské mapovanie územia Habsburskej monarchie. Prebehlo v období rokov 1806 až 1869. Vo Viedni boli zriadené špeciálne organizácie podliehajúce Generálnemu štábu. Spočiatku nimi boli Astronomicko-trigonometrické oddelenie, Mapovací pluk a Topografický ústav. Neskoršie pribudli ďalšie. Územie dnešného Slovenska bolo zmapované v rokoch 1819 až 1858. Samotná Snina bola zmapovaná v roku 1825.

Snina na mape druhého vojenského mapovania.

Pri pohľade na Sninu vyobrazenú na mape druhého vojenského mapovania vidíme omnoho detailnejším a presnejším spôsobom vykreslené rozrastajúce sa mestečko. Nedá sa však nevšimnúť si, že pôvodná krajinská cesta, ktorá viedla obchvatom skrz súčasnú lokalitu Tabla (v tej dobe nazývanú Podhora) a smerovala do centra mesta, bola nahradená novou časťou krajinskej cesty smerujúcou k objektu súčasného klasicistického kaštieľa. Od prvého vojenského mapovania Sniny už totiž ubehlo viac ako 40 rokov, počas ktorých sa zmenili aj majetkové pomery v meste. Vyššie zmieňovaný podnikateľ Jozef Rholl za tú dobu odkúpil sninský majetok od potomkov Terézie Vandernáthovej, dobudoval rozostavaný kaštieľ a pretvoril ho na honosné rodinné sídlo. Vedľajšie rameno Cirochy v blízkosti kaštieľa, možno aj v súvislosti s jeho dobudovaním, zaniklo. Existujú zmienky o tom, že ambíciou Jozefa Rholla bolo krajinskú cestu do Sniny priviesť tak, aby prvý objekt, ktorý návštevník vstupujúci do mesta zbadá, bola práve budova klasicistického kaštieľa. Dnes už pravdepodobne nezistíme, či smerovanie krajinskej cesty vstupujúcej do mesta bolo zmenené na základe priania miestneho zemepána alebo k tomu viedli iné príčiny. Krajinská cesta bola možno pretrasovaná aj vzhľadom k jej ďalšiemu pokračovaniu – od čias prvého vojenského mapovania bola dobudovaná na úseku Snina – Stakčín – Starina – Veľká Poľana. Faktom však ostáva, že pôvodná časť krajinskej cesty pretínajúcej mestskú časť Tabla, sa z mapy druhého vojenského mapovania vytratila a bola nahradená novým úsekom cesty smerujúcej k vstupným dverám kaštieľa miestneho zemepána. Na mieste s označením dreveného kostola na mape Sniny z predošlého mapovania sa po druhom vojenskom mapovaní objavuje iba symbol jednoduchého kríža. V týchto miestach sa v danej dobe nachádzal už spomínaný cintorín zriadený v roku 1796.

V ľavom dolnom rohu nad písmenami Psso(linka) sa nachádza symbol kríža.

Katastrálna mapa z roku 1866 patrí medzi prvé katastrálne mapy nášho mesta. Pri pohľade na časť tejto mapy s vyobrazením miestnej časti Tabla dokážeme určiť presné miesto, kde sa daný cintorín v minulosti nachádzal. Zároveň vidíme, že cintorín pri Pčolinke v danej dobe existoval paralelne s cintorínom na Viničnej hore.

Katastrálna mapa z roku 1866 s vyobrazením cintorína po oboch stranách Rhollovskej kaplnky (parcela 626) a cintorína v blízkosti Pčolinky (parcela 524).

Najstaršia časť mesta

Cintorín z roku 1796 bol situovaný v blízkosti súčasnej Kollárovej ulice. O tomto mieste sa neskoršie tradovalo, že vody Pčolinky pred reguláciou jej brehov uberali zeminu z okolia koryta a z vymytých miest ostávali trčať rakvy a ľudské kosti. V Štátnom okresnom archíve v Humennom sa nachádzajú zápisnice z okresného úradu v Snine, ktoré obsahujú informácie o tom, že v medzivojnovom období boli obyvateľom Sniny prideľované stavebné pozemky v lokalite označenej ako „starý cintorín“. V tejto súvislosti sa v zápisniciach uvádzajú aj konkrétne priezviská – Andrejčík, Karľa, Karľa, Aľušík a Dunaj. Na mieste pozemkov týchto majiteľov sa teda v minulosti nachádzal cintorín. V čase, keď sa Štefan Rholl rozhodol postaviť kaplnku, ktorej spodná časť plnila funkciu rodinnej hrobky, určite nemal záujem stavať v lokalite, kde brehy v tom čase omývané tokom dravého a neregulovaného potoka postupne mizli, ale radšej pre tento účel obetoval časť priestorov neveľmi úrodnej vinice. Nakoniec, nakoľko o miestnej vinici dnes vieme naozaj iba málo, nedokážeme povedať ani to, či sa v tej dobe v danej lokalite vinič ešte stále pestoval. Išlo pravdepodobne len o neveľmi významnú alebo málo využívanú vinicu. V bezprostrednej blízkosti Štefanom Rhollom postavenej kaplnky sa postupne začalo s pochovávaním významnejších osobností mesta a takýmto spôsobom vznikol v Snine nový cintorín rozprestierajúci sa na úpätí Viničnej hory. V prípade, ak by naša hypotéza bola správna a drevený kostol svätého Jána Krstiteľa sa naozaj nachádzal na mieste v blízkosti vstupu niekdajšej krajinskej cesty do mesta, kde neskôr v roku 1796 vznikol cintorín, dostali by sme odpoveď na otázku, prečo práve Podhora predstavujúca historickú časť Tably, je miestnymi obyvateľmi považovaná za najstaršiu časť mesta Snina.

Dnes už presne nevieme, kedy bol v Snine postavený prvý kostol, no už na začiatku 17. storočia sa v Snine spomína fara, ktorá by iste bez kostola existovať nemohla. Sninský majer bol vybudovaný taktiež začiatkom 17. storočia. Prvá zmienka o hospodárskom dvore v Snine pochádza z roku 1621, kde je miestny majer uvádzaný v inventári hradu Jasenov, ktorý bol evidovaný ako súčasť humenského panstva Drugethovcov. Taktiež existujú zmienky zo staršieho obdobia, napríklad o premiestnení dreveného kostola zo Sniny (možno ide o predchodcu kostola svätého Maurícia) do Jasenova pri Humennom, prípadne o tom, že objekt bývalej pálenice na Daľkove bol postavený ešte pred vybudovaním súčasného kaštieľa. Posudzovať relevantnosť týchto zmienok je v danom momente nad naše sily a určite i nad rámec tohto článku. Na základe súčasných poznatkov nedokážeme s istotou určiť, ktorá časť Sniny je historicky tou najstaršou, ale s istotou vieme povedať, že niekedy aj na prvý pohľad nepravdepodobné výroky (ako napríklad ten, že Tabla je najstaršou časťou Sniny) môžu v sebe neraz ukrývať cenné zrnko historickej pravdy.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.