Aladár Isépy a čaro rodokmeňa

Na zaujímavé poznatky je možné naraziť pri štúdiu rodokmeňov. Či už ide o spoločensky viac či menej významnú rodinu, z rodokmeňa je možné vyčítať rôzne dôležité dátumy a informácie. Z histórie Sniny spred povedzme sto rokov sa veľa vedomostí nezachovalo. Dnes už nedokážeme ani vymenovať všetky osoby, ktoré tu pôsobili napríklad vo verejnej správe. Z dostupnej literatúry dokážeme vyčítať iba zopár viet v duchu, že väčšina maďarských učiteľov a úradníkov po prvej svetovej vojne zo Sniny odišla. Bolo to v dobe, kedy Snina bez tejto maďarskej inteligencie nedisponovala prakticky žiadnou strednou vrstvou. Maďari tu nemali dôvod ostávať, keďže Rakúsko-Uhorsko sa po prehratej vojne rozpadlo a jeho územie bolo rozdelené medzi nástupnícke štáty. A tak túto maďarskú inteligenciu v úradoch nahradili obyvatelia práve sformovaného Česko-Slovenska, ktorí pochádzali prevažne z českého prostredia. O českých úradníkoch, ktorí sem prišli vieme pomerne málo, ale ešte menej vieme o maďarských úradníkoch, ktorí tu pôsobili až do ich príchodu. V porovnaní s veľkosťou bývalého Uhorska by sa mestečko Snina, prípadne i celý okres či priľahlý región, mohli javiť ako nie príliš zaujímavá oblasť, no napriek tomu tu v minulosti pôsobili aj predstavitelia významnejších uhorských rodín. Zmienky o jednej takejto rodine nachádzame v rodokmeni, ktorý pod názvom Kronika rodiny Isépyovcov od jej starobylého pôvodu po dvadsiate storočie, v roku 1948 zostavil Aladár Isépy narodený v Snine.

Aladár Isépy (1881-1950)
narodený v Snine, v uniforme frontového dôstojníka.

Priezvisko Isépy bolo v minulosti odvodené od obce Nižný Žipov, ktorá sa nachádza v okrese Trebišov. Svedčia o tom dochované historické názvy obce ako napríklad Isepu (1221), Isyp (1287), Isopou (1321), či Isseph (1329) a prakticky dodnes je Nižný Žipov v maďarčine označovaný ako Magyarizsép. Zo spomínanej rodinnej kroniky som si dovolil vybrať a preložiť iba časti týkajúce sa Humenného a Sniny z obdobia druhej polovice 19. storočia, kedy bol pôvodný okres Humenné rozdelený na menšie časti, čo viedlo k vzniku samostatného okresu Snina.

Ladislav Isépy sa narodil 13. septembra 1799 v Nižnom Žipove a zomrel 16. júla 1864 v Humennom. Bol to zakladateľ rodinnej vetvy Isépyovcov pôsobiacej v Humennom a starý otec Aladára Isépyho, autora rodokmeňa. Ladislavova manželka Žofia bola dcérou Jána Zapalszkého, gréckokatolíckeho vikára. Narodila sa 19. októbra 1806 v Strážskom a zomrela 17. októbra 1880 v Humennom. Ladislav a Júlia mali šesť detí – Viktora (1833-1896), Maximiliána (1835-1866), Vojtecha (1837-1876), Elemíra (1840-1890), Kolomana (1843-1888) a Máriu (1844-1916). Všetky deti sa narodili v Humennom. Ladislav Isépy pôsobil vo verejnej správe, bol prvým sudcom, neskôr hlavným administratívnym pracovníkom v okrese. Po potlačení revolúcie v rokoch 1848/1849 odišiel z verejnej správy. Avšak v dobe nastolenej provizórnej vlády s ohľadom na veľkú rodinu a v snahe prežiť, prijal vládou ponúknuté zamestnanie, za čo bol spoločnosťou vo vysokej miere kritizovaný. V snahe o nezávislosť Uhorska v rámci Habsburskej monarchie bol jeho čin považovaný za zradu. V Humennom vlastnil dva domy a v okolí Humenného niekoľko akrov ornej pôdy. Dňa 1. apríla 1838 predal jeden z domov Michalovi Dragonerovi, v roku 1844 sa tento dom dostal do rúk Antala Kutku a v roku 1846 bol predaný inžinierovi Jozefovi Durcsinszkému. Budova druhého pánskeho domu, v ktorom žila rodina Ladislava Isépyho a v ktorom časť svojho detstva prežil aj autor rodokmeňa Aladár Isépy, slúžila istý čas ako colný úrad. Časť budovy, v ktorej sídlil colný úrad, disponovala piatimi obývacími izbami. Dom bol vybudovaný pravdepodobne ešte v 18. storočí, mal asi jeden meter hrubé steny a klenuté stropy. Patril k nemu priestranný dvor, predná záhrada, farmársky domček, stajne, stodoly, sýpka a senník, taktiež priestranná kuchyňa a ovocný sad. Celý tento majetok sa rozprestieral na štyroch akroch.

Otcom Aladára Isépyho, autora rodokmeňa, bol Koloman Isépy, osobe ktorého by som rád venoval bližšiu pozornosť. Narodil sa 26. januára 1843 v Humennom, zomrel 2. júna 1888 v Budapešti. Počas života pôsobil ako hlavný sudca a prvý správca novovzniknutého okresu Snina. Aladár Isépy spomína na rodičov slovami:

Na svojho otca si spomínam s úctou. Opustil nás veľmi skoro. V mojich detských spomienkach sa najživšie objavuje v poľovníckom oblečení, pretože okres bol bohatý na svieže lesy a divo žijúce zvieratá. Mal veľa príležitostí venovať sa ušľachtilému športu – poľovníctvu. Náš dom v Snine bol miestom frekventovaných poľovníckych večierkov a zábav vlastníkov pôdy v okolí. Ako skúsený lovec často strieľal vzácne a cenné divoké zvieratá, napríklad obrovské medvede. Napriek dobrej kondícii a trénovanému telu ho postihla vážna choroba, ktorá ho skolila v relatívne mladom veku – 45 rokov. Jeho manželka, Mária rodená Csuková, bola najstaršou dcérou šľachtica Daniela Csuku, zemepána z Čeľoviec. Moja matka bola najušľachtilejším stvorením, jedinečným príkladom dobrej a starostlivej matky, lojálnej a milujúcej manželky, ukážkou pravej maďarskej dámy. Jej jasná a kultivovaná osobnosť prekypujúca nehou a láskavosťou dokázala zaujať skutočne každého. Ako vdova sa vydala druhýkrát za Karola Herczegha, ktorý pôsobil ako daňový inšpektor na dôchodku v Nyíregyháze. Otčim mal atraktívnu postavu a vynikajúce správanie. Zomrel 15. marca 1922 po 32 šťastných rokoch prežitých s mojou matkou. Vďaka zmyslu pre čistotu a vystupovaniu gentlemana získaval rešpekt a uznanie všade, kde sa objavil – tak vo funkcii úradníka ako aj v spoločenských kruhoch.

Karol Herczegh mal z prvého manželstva syna, doktora Jozefa Herczegha, ktorý pôsobil ako banský inžinier. Patril medzi najvýznamnejších banských inžinierov v krajine. Plynule rozprával niekoľkými jazykmi. Vďaka svojim vynikajúcim technickým zdatnostiam, všestrannosti a kultivovanému vystupovaniu, niekoľkokrát zastupoval Maďarsko na rôznych medzinárodných pracovných banských kongresoch. Z pôvodného manželstva Kálmána Isépyho a Márie Csukovej vzišlo nasledujúce potomstvo:

Aladár Isépy, narodený 23. januára 1881 v Snine, autor rodokmeňa. Po absolvovaní dôstojníckeho kurzu na Akadémii Ludovica v Budapešti dňa 18. augusta 1899 začal budovať svoju vojenskú kariéru. Po čase získal hodnosť kapitána a pôsobil na generálnom riaditeľstve, neskôr sa zúčastnil bojov prvej svetovej vojny proti Rusom, Rumunom a Talianom, za čo získal niekoľko vyznamenaní za statočnosť. Po vojne slúžil v novovytvorenom maďarskom generálnom riaditeľstve na rôznych vyšších veliacich postoch. Neskôr v hodnosti plukovníka pôsobil ako veliteľ pešieho pluku v maďarskom mestečku Pécs a nakoniec ako generál pôsobil dlhý čas ako hlavný vojenský veliteľ v Budapešti. Aj na týchto pozíciách získal niekoľko vojenských vyznamenaní. Po odchode do dôchodku v hodnosti generálporučíka mu bolo udelené štátne vyznamenanie – takzvaný Rad Vitéz, pričom slovíčko vitéz sa zvykne prekladať ako udatný, galantný vojak alebo rytier. Nikdy sa neoženil a počas života si adoptoval oboch synov svojej sestry Anny – Ladislava a Štefana, ktorí týmto získali právo na používanie priezviska Isépy a tým pádom aj možnosť požiadať o šľachtický titul pre seba a pre svojich potomkov. Aladár Isépy zomrel 4. júla 1950.

Anna Isépyová, narodená 2. januára 1883 v Snine. Po absolvovaní dievčenskej školy v Soprone pokračovala v štúdiu na Štátnom inštitúte odbornej prípravy pre učiteľov, ktorý ukončila získaním certifikátu. Avšak, nikdy v živote to nevyužila. Jej manžel Kornel Telsch bol prvým učiteľom na Luteránskej vysokej škole v Prešove, neskôr pôsobil ako riaditeľ na Luteránskej Kossuthovej strednej škole v Nyíregyháze. Prejavil sa ako vynikajúci pedagóg, či už na poste učiteľa, alebo riaditeľa. Napriek skutočnosti, že pochádzal zo Spiša a jeho materinským jazykom bola Nemčina, bol to maďarský patriot. Zúčastnil sa prvej svetovej vojny, od začiatku do konca, získal hodnosť kapitána. Neskôr pôsobil ako riaditeľ školy. Zomrel v roku 1937. Z manželstva Kornela a Anny vzišli synovia Ladislav (bol chirurgom a profesionálnym zdravotníkom, zúčastnil sa druhej svetovej vojny ako lekár vo vojenskej nemocnici, tri roky po vojne strávil v ruskom zajatí) a Štefan (bol právnikom a poradcom riaditeľstva Maďarských štátnych železníc, pracoval v kancelárii zástupcu tajomníka regenta, zúčastnil sa záverečnej fázy druhej svetovej vojny, ruskému zajatiu sa mu podarilo vyhnúť), ktorých neskôr adoptoval ich strýko, Aladár Isépy. Anna Isépyová zomrela 28. júna 1950.

Koloman Isépy, narodený 2. marca 1885 v Snine. Po ukončení výcviku pre kadetov vo Veľkom Varadíne pôsobil ako profesionálny honvédsky dôstojník. Po krátkom období vojenskej služby odišiel pracovať do verejnej správy a nakoniec skončil ako poštový účtovník. Zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Spolu s manželkou Kornéliou rodenou Eöttvösovou mali syna Kalmána, ktorý bol doktorom politických vied, ale v živote sa rozhodol venovať profesii obchodníka. Až do vypuknutia druhej svetovej vojny bol vlastníkom agentúry na export a import alkoholu. Po vojne spolu s manželkou Emíliou rodenou Baronovou odišiel do Spojených štátov amerických. O jeho ďalšom osude chýbajú informácie.

Ukážka rodokmeňa rodiny Isépyovcov spracovaná Aladárom Isépym.

Rod Isépyovcov je spomenutý aj v encyklopédii Zemplínska župa a Nové Mesto pod Šiatrom (Zemplén Vármegye és Sátoraljaújhely) vydanej v rámci encyklopedickej série s názvom Kraje a mestá Uhorska (Magyarország vármegyéi és városai) v roku 1905 významným maďarským historikom, korešpondentom, archivárom a neskoršie i riaditeľom kancelárie Maďarskej akadémie vied, Samuelom Borovszkym. Ako z predchádzajúcich riadkov vyplýva, išlo o významnú rodinu. Škoda len, že po nej neostalo viac opisov a spomienok zo Sniny a jej priľahlého okolia.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.