Keby sme sa mohli vrátiť späť v čase, povedzme takých dvadsať rokov späť, do doby relatívne nedávnej, zistili by sme, že prístup k počítačom, mobilným telefónom a iným výdobytkom vedy a techniky má iba malá skupina vyvolených ľudí. Digitálne fotoaparáty neexistovali, ľudia si teda z podujatí alebo výletov nenosili domov stovky fotiek, ktoré by po pretriedení a upravení mohli zavesiť na sociálne siete. Turisti v snahe pripomenúť si miesta, ktoré navštívili, zbierali rôzne pečiatky a suveníry ako vlajočky alebo odznaky. Takéto turistické odznaky sú pre mnohých zberateľov dodnes vyhľadávaným zberateľským artiklom.
Popri turistami vyhľadávaných miestach na Slovensku nezaostával ani náš kraj, v ktorom sa pravidelne organizovali takzvané DEPky. Historický prvý DEP, teda Diaľkový Etapový Pochod bol na území spadajúcom aj pod dnešný okres Snina zorganizovaný v lete 1973. Od tej doby sa konala táto DEPka pravidelne rok čo rok po dobu tridsiatich rokov. Pochod viedol hrebeňom Poloninských Karpát a dával si za úlohu priblížiť turistom taje a krásy tunajšej prírody, vidieť ju v podstate takú, aká bola pred zásahom človeka. DEP Poloniny nepatril medzi najťažšie, skôr medzi najkrajšie turistické pochody, ktorých sa okrem slovenských turistov zúčastňovali i Česi a turisti z iných, väčšinou stredoeurópskych krajín. Čo sa týka organizácie, tak nikto si nemohol sťažovať. Turisti mali zabezpečený prevoz batožiny, ako aj teplú stravu v cieli každej etapy.
Trasa pochodu viedla najskôr slovensko-ukrajinským pohraničím, neskôr pohraničnou oblasťou medzi Slovenskom a Poľskom. Pri troche šťastia mal turista možnosť stretnúť vlka, rysa, medveďa, zubra, či losa. Organizátorom tohto podujatia bol kedysi OT TJ Chemlon Humenné, neskôr sa organizovania chopil Klub Slovenských turistov z Humenného. Po úspešnom absolvovaní pochodu zúčastnení turisti získali turistický odznak, ktorý mal neskôr pripomínať zážitky spojené s etapovým pochodom.
Pôvodne boli vydávané odznaky v tvare obdĺžnika orientovaného na výšku – každý rok vychádzali odznaky toho istého vyobrazenia, no stále v inej farbe. Neskôr boli vydávané obdobným spôsobom okrúhle odznaky.
Posledný pochod sa uskutočnil v termíne 17. – 21. september 2003. Odvtedy ubehlo dlhých trinásť rokov. Trinástka je vo všeobecnosti považovaná za nešťastné číslo, preto by už bolo na čase túto kliatbu prelomiť a napríklad v budúcom roku obnoviť túto dnes už polozabudnutú tradíciu.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan