V časoch prvej Česko-Slovenskej republiky stála pri kostole v Snine budova v tvare písmena „L“, v ktorej sídlila Štátna ľudová škola. Dalo by sa povedať, že išlo o ekvivalent dnešnej základnej školy, i keď ľudová škola bola iba päťročná. Funkciu strednej školy plnila od roku 1933 Meštianska škola. Sninská „meštianka“ zo začiatku nedisponovala samostatnou budovou, ale iba prenajatými priestormi v niekoľkých miestnych domoch. Jedna z tried sa nachádzala napríklad v dome, ktorý stál na dnešnom sídlisku 1. Mája. Mnohí Sninčania si tento dom budú pamätať, pretože v ňom dlhé roky sídlilo železiarstvo, ktorého vedúcim bol pán Michal Gajdoš zo Zemplínskych Hámrov. Dom stál na ľavej strane parku pri pohľade smerom od kostola. K tomuto domu sa viaže zaujímavá história. Narodil sa tu Ernest Rosin – Sninčan židovského pôvodu, ktorý sa okrem toho, že jeho rodina vlastnila prvé auto v Snine, stál známym predovšetkým tým, že sa mu spolu s poľským židom Czeslawom Mordowiczom podarilo utiecť z koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau. Podľa spomienok najstaršej žijúcej generácie Sninčanov, Rosinovci zo Sniny odišli ešte pred začiatkom vojny. Po ich odchode bola v dome zriadená Četnícka stanica, ktorá bola za Slovenského štátu presťahovaná do budovy, v ktorej dnes sídli územný spolok Slovenského Červeného kríža. Dom bol dlhý a popri Četníckej stanici v ňom ostali nevyužité priestory, v ktorých bola zriadená jedna z tried meštianskej školy. Po prechode frontu tu býval Sninčan menom Alexander Prokop, ktorý v tomto dome býval až do smrti. Neskôr bolo v dome zriadené už spomínané železiarstvo. Ďalšia trieda meštianskej školy bola zriadená napríklad v troch drevených barakoch dnes už neexistujúcej píly drevárskej firmy Thonet-Mundus, ktorá sa nachádzala približne v miestach, kde bol neskôr postavený Národný podnik Vihorlat.
Fotografia žiakov tretieho ročníka sninskej Štátnej meštianskej školy zo dňa 27. júna 1937 zachytená triednym učiteľom Vojtechom Mikom.
V trojročnej meštianskej škole, učil napríklad aj miestny farár Martin Ondriáš. V ľudovej škole často za Ondriáša pri výučbe náboženstva zaskakoval kantor Raďák. Až neskôr, v dobe Slovenského štátu bola dostavaná nová budova školy. Dnes túto budovu poznáme ako sídlo Základnej školy Pavla Országha Hviezdoslava. Úplne prvým riaditeľom meštianskej školy bol Karol Pírek, po ňom Edmund Roth a Vojtech Miko. Prvým riaditeľov v novopostavenej budove sa stal Štefan Dunajčín. Blízko školy boli postavené aj dve dnes už neexistujúce obytné budovy, ktoré miestni obyvatelia označovali ako budovy „na farskom“. Prečo? Meštianska škola spolu s týmito budovami bola postavená v miestach niekdajšej farskej záhrady. Tam, kde stoja tehlové bytovky na ulici Janka Kráľa boli ešte začiatkom 50. rokov minulého storočia nasadené farské zemiaky.
Iste sa hodí spomenúť, že prvým absolventom vysokej školy spomedzi priamo v Snine narodených Sninčanov bol rímskokatolícky kňaz Jozef Gič (1917-2002), v poradí druhým bol právnik Michal Hudák (1920-2001) a tretím lekár Štefan Harmaňoš (1922-2002). Prvou rýdzo sninskou maturantkou bola Mária Harmaňošová (1924-2004), ktorá zmaturovala v roku 1944 na Gymnáziu v Michalovciach. Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že mala iba maturitu, začala tesne po prechode frontu vyučovať v miestnej meštianskej škole do času, pokým sa nedostavili riadni učitelia. Prvým maturantom vo vtedajších Sninských Hámroch, ktoré sa stali samostatnou obcou až v roku 1956 (kedy boli premenované na Zemplínske Hámre), sa stal v roku 1944 Jozef Barna (1924). Po absolvovaní maturitnej skúšky pokračoval v štúdiu na Vysokej škole hospodárskych vied v Bratislave a tým pádom sa po úspešnom ukončení štúdia stal aj prvým vysokoškolsky vzdelaným Hámorčanom v histórii.
Viete aj o ďalších domoch, v ktorých sa vyučovalo, respektíve vlastníte nejakú zaujímavú fotografiu týkajúcu sa vzdelávania v Snine? Dajte nám vedieť na retrospektiva.eu@gmail.com.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan