Emil Bihary a názvy obcí okresu Snina II.

Pokračovanie minulotýždňového článku

KALNÁ ROZTOKA:
Kálnas Rosztoka – názov tejto dediny bol prevzatý z ruského slova kálna, čo by sa do maďarčiny mohlo preložiť ako fodorjávor (názov stromu – javor poľný). Odporúčaný maďarský názov je Fodor-Jávor. /Kálnás-Rosztoka./

KLENOVÁ:
Klenova – neexistuje žiadne ústne podanie ani iné informácie týkajúce sa názvu tejto obce. Slovo Klenova by bolo možné do maďarčiny preložiť ako vyrobené z javora. Po maďarsky by bolo možné dedinu nazvať Juhar (juhar – javor). /Juharos alebo Jávorfalva (falva – dedina)./

KOLONICA:
Kolonicza – názov tejto dediny bol odvodený od rastliny ľudovo nazývanej koloszenicza, ktorá rastie v jej okolí. Koloszenicza znamená po maďarsky druh trávnatého skorocelu (plantago cynops). Táto rastlina má liečivú moc a ide o vyhľadávanú bylinu na Hornej Zemi (Felvidék). Obec bola pomenovaná po tejto rastline, ale pery obyvateľov dediny názov kvôli ťažkopádnej výslovnosti časom skrátili – vynechali slabiku, čím sa zmenil názov na lepšie znejúce slovo Kolonicza. Po maďarsky by bolo možné nazvať Füves (füve – tráva).

KOLBASOV:
Kolbaszo – v bežnom jazyku klobása. Podľa ústneho podania je názov dediny odvodený od veľkého nadšenia súvisiaceho so založením dediny, kedy jej obyvatelia zabíjali ošípané a pripravovali z nich klobásy. Avšak, keďže neboli dobrými mäsiarmi, obyvateľmi vyrobené klobásy neboli chutné, kvôli čomu ich nebolo možné ani predať a pri tepelnej príprave nepríjemne zapáchali. Obyvatelia dediny si mysleli si, že zápach prekryjú tým, že začnú fajčiť, ale ani to nepomohlo. Aby klobásy spotrebovali, pozvali na návštevu svojich priateľov, s ktorými si pred konzumáciou klobás vypili dobrej pálenky a ktorým následne klobásy chutili. Z radosti pri spomienke na túto udalosť, pomenovali dedinu Kolbásza. Maďarský názov by mohol byť Kolbász (klobása). /Orosz-Kolbása (orosz – ruský, kolbász – klobása)./

ULIČ:
Ulics – prví obyvatelia tejto dediny pochádzali z Veľkého Berezného. A keďže nové domy postavili pekne za sebou do úhľadného radu, obyvatelia Veľkého Berezného nazvali túto dedinu Ulička. Ulica je ruským slovom, ktoré by do maďarčiny bolo možné preložiť ako utca. Ulička je teda malou ulicou. Potom, čo sa dedina rozrástla, jej názov sa zmenil z Ulička na Ulič. V maďarčine by dedinu bolo možné nazvať Nagy-Utczás (nagy – veľký, utca – ulica). /Nagy-Telep (nagy – veľký, telep – osada) alebo Nagy-Utca./

ULIČSKÉ KRIVÉ:
Ulics-Kriva – v nárečovom jazyku Krivej. Na toto miesto sa presťahovala časť obyvateľov z dediny Ulič a pretože topografia obce je zakrivená, dedinu nazvali Krivá. A keďže maďarský názov Görbe utcza (görbe – krivá, utca – ulica) by sa ťažko vyslovoval, odporúčam pomenovať Kis-Utczás (kis – malý, utca – ulica). /Kis-Telep (kis – malý, telep – osada) alebo Kis-Utca./

LADOMÍROV:
Ladomér – základom pre názov dediny bolo ruské slovo ladnijmir, čo v maďarčine znamená jednomyseľný. O jej prvých obyvateľoch to hovorí toľko, že boli miernej povahy a vedeli sa medzi sebou na všeličom dohodnúť. O založení dediny neexistuje legenda. Maďarský názov by mohol byť Békés (pokojný) alebo Egyetértő (súhlasiť).

MICHAJLOV:
Mihajló – táto dedina mohla byť pomenovaná po svojom prvom osadníkovi, ktorý sa volal Mihajlo. Ruské meno Mihajlo by sme do maďarčiny preložili ako Mihály. Dedina by sa mohla volať Mihályfalva (Mihály – Michal, falva – dedina). /Orosz-Mihályfalva (orosz – ruský)./

NOVÁ SEDLICA:
Novoszedlicza – prví obyvatelia tejto dediny pochádzali zo Zboja. Novú usadlosť nazvali Novoszedlicza, čo by sa z ruštiny do maďarčiny dalo preložiť ako Újszállás. Dedina by sa mohla volať Újszállás (új – nový, szállás – bývanie). /Orosz-Újszállás (orosz – ruský)./

OSTROŽNICA:
Osztrozsnyicza – v nárečí Osztruzsnyicza. Podľa legendy boli po celom okolí dediny borovicové lesy a prví obyvatelia sa zaoberali lúpaním a pálením borovicovej kôry. Odstrániť kôru zo stromu sa po rusky povie osztruháti. Miesto, na ktorom sa odstraňuje kôra zo stromov, sa nazýva Osztruzsnicza – toto bol pôvodný názov obce po jej osídlení. Odporúčaný maďarský názov Lehántó (lehántó – lúpanie). /Háncsos (háncs – lyko)./

PAPÍN:
Papina – v sotáckom nárečí Pápina. Názov tejto dediny (voľakedy mesta), bol odvodený od latinského slova popina, z čoho vyplýva, že na tomto mieste už veľmi dávno stála krčma. Je všeobecne známe, že v minulosti nebola latinčina iba úradným jazykom, ale aj jazykom konverzácie vzdelancov. Niektoré predmety sa v latinčine nazývali tak dlho, že Slovania si tieto výrazy osvojili. Keď teda pôvodní osadníci dedinu zakladali, pomenovali ju podľa krčmy (po latinsky popina). Neskôr sa v názve zmenila výslovnosť a písmeno O bolo nahradené písmenom A. Odporúčaný názov je Vendégi (vendég – hosť). /Orosz-Vendégi (orosz – ruský) alebo Vendéges./

PARIHUZOVCE:
Parihuzócz – hovorovo Parizovczi. Plochu, kde leží dnešná obec, v minulosti obyvatelia Čukaloviec využívali ako pasienky, na ktorých pásli svoje ovce. Samice oviec však chovali doma, kvôli dojeniu. V jeseni sa tu pásli celé stáda oviec a kvôli páreniu tu v tomto období nechávali aj plemenné samice. Párenie oviec tunajší obyvatelia označovali termínom párovátiovci, z čoho časom vznikol skrátený výraz páruzovcov. Keď sa tu neskôr presťahovali niektorí obyvatelia Čukaloviec a založili tu dedinu, nazvali ju Parihuzovcami, aby si tým pripomínali opisovanú udalosť. Odporúčaný maďarský názov Párzó (párzó – párenie). /Juhos (juh – ovca)./

RUSKÝ POTOK:
Orosz-Patak – v hovorovej reči Potok. Pôvodní osadníci nazvali túto dedinu podľa malého potoka, ktorý cez ňu pretekal. Prívlastok orosz bol k názvu priradený neskôr. Názov by mohol byť Orosz-Patak (orosz – ruský, patak – potok).

PICHNE:
Pichnye – prvými obyvateľmi tejto dediny boli silní a svalnatí ľudia, ktorých potomkov tu možno vidieť dodnes. Boli hrdí na svoju silu a pýšili sa svojimi postavami. Keď sa stretli s chlapmi z iných dedín, tešili sa na chvíľu, kedy sa strhne bitka a budú sa môcť pobiť. Preto obyvatelia susedných obcí hovorili o týchto ľuďoch, že sú nadutí a pyšní. A že obyvatelia Pichní boli skutočne bojovej povahy, dokazuje aj vyobrazenie palice na starej obecnej pečati. Obec by mohla mať meno Gőgös (gőg – nadutosť, namyslenosť) alebo Büszke (büszkeség – hrdosť, pýcha). /Botos (bot – palica, kolík)./

PČOLINÉ:
Pcsolina – táto dedina je jednou z najstarších v Krajni. Bohatá na množstvo včiel a kvetinovej flóry. Prví osadníci túto skutočnosť využili a venovali sa včelárstvu. Keď sa počet obyvateľov zvýšil, dedinu pomenovali názvom Pcsolina a na včely obklopujúce včelí úľ nezabudli ani v prípade obecnej pečate. Odporúčaný názov Méhfalva (méh – včela, falva – dedina). /Orosz-Méhes (orosz – ruský) alebo Méheske./

Ukážka dobovej mapy Zemplína.

VEĽKÁ POĽANA:
Nagy-Polena – hovorovo Velika Polyana. Jej prví obyvatelia tu prišli zo Stariny. Pokiaľ ide o názov, obec dostala názov Velika Polyana, kvôli veľkým a krásnym poliam obklopenými lesmi. Na obecnej pečati bolo znázornené pole obklopené kríkmi. Maďarský názov by mohol byť Nagy-Mező (nagy – veľký, mező – pole).

NECHVÁLOVÁ POLIANKA:
Nechvaly-Polyanka – plochu, ktorú zastáva súčasná dedina, v minulosti využívali obyvatelia obce Zubné na pasenie hovädzieho dobytka. A keďže tieto pasienky poskytovali iba málo pre dobytok výživnej trávy, tunajší obyvatelia toto miesto začali nazývať ako Nechvaly-Polyanka, čo by bolo možné do maďarčiny preložiť ako ne dicsérd mező (ne dicsérd – nezasluhujúce si pochvalu, mező – pole). Neskôr sa tu usadilo niekoľko rodín zo Zubného a pôvodný názov pre toto miesto ostal zachovaný. V maďarčine by obec bolo možné označiť ako Kis-Mező (kis – malý, mező – pole).

PRÍSLOP:
Priszlop – prví osadníci založili túto malú dedinu na úpätí dvoch vysokých kopcov a po jej geografickej polohe ju pomenovali ruským slovom Priszlop. Slovo priszlop by sme do maďarčiny mohli preložiť ako hegyszakadás (miesto prerušenia), vo význame miesta odpočinku medzi dvoma horami (sedlo). Nový maďarský názov Dombalja (domb – kopec, pahorok). /Domba./

HRABOVÁ ROZTOKA:
Hrabova-Rosztoka – prví obyvatelia dediny sa tu prisťahovali z Ruského Hrabovca a dedinu nazvali Hrabova Rosztoka. Pretože slovo rosztoka je ruského pôvodu, do maďarčiny by ho bolo možné preložiť ako ág (rameno rieky) alebo ég (prameň). Názov by mohol byť Gyertyánoság. /Kis-Gyertyános (kis – malý, gyertyán – hrab)./

RUNINA:
Runyina – hovorovo Ruvni. Pomenovanie vzniklo podľa topografického umiestnenia obce. Slovo roveny by sa z ruštiny do maďarčiny dalo preložiť ako sikság. Ruské slová rovný alebo rovná znamenajú po maďarsky sik (rovný) alebo lapályos (plošina). A keďže dedina leží na úpätí Beskýd, na náhornej plošine obklopenej lesmi, môže mať maďarský názov Fensik (fensik – planina). /Felső-Róna (felső – vyšný, róna – rovina)./

RUSKÉ:
Orosz-Ruszka – hovorovo Ruszkoj. O pôvode názvu tejto dediny neexistuje žiadna známa legenda. Názov obce hovorí, že prvými osadníkmi boli Rusi. Ale prečo bolo prídavné meno orosz (ruský) pripojené k pôvodnému názvu Ruszka, čo samo o sebe znamená ruský, nie je známe. Možno išlo iba o maďarizáciu pôvodného názvu. Keďže v župe sa nachádzajú aj iné obce obsahujúce slová orosz alebo ruszka v názve, odporúča sa zmeniť názov na Kárpát-Oroszi (kárpát – karpatský, orosz – ruský).

STAKČÍN:
Sztakcsin – je pomenovaný ruským slovom sztakcsin, ktoré hovorí o topografickom umiestnení dediny. V jej blízkosti sa vlieva do rieky Cirocha viacero malých potokov. Ruské slovo sztakcsin by bolo možné do maďarčiny preložiť ako vizösszefolyás (víz – voda, összefolyik – stekať) a v prípade, že sa tieto prúdy zlievajú veľkou rýchlosťou a spádom, možno túto skutočnosť vyjadriť výrazom vizösszeesés (víz – voda, össze – spolu, esés – pád). A keďže dedina pôsobí ako jedna veľká kaluž vody, ktorá sa stále potichu rozširuje, táto obec by mohla mať pekné a výrazné maďarské meno Vizakna (víz – voda, akna – šachta). /Nagy-Vizakna (nagy – veľký)./

STAKČÍNSKA ROZTOKA:
Sztakcsin-Rosztoka – keďže dedinu založili obyvatelia obce Stakčín, jej maďarský názov by mohol byť Vizaknaér (víz – voda, akna – šachta, ér – prameň). /Kis-Vizakna (kis – malý)./

SMOLNÍK:
Szmolnik – v blízkosti dediny bolo vyprodukované veľké množstvo smoly. Slovo szmola pochádza z ruského slova, ktoré by do maďarčiny bolo možné preložiť ako szurok (živica, smola). Szmolnik je teda miestom, kde sa nachádzalo veľa smoly. Neskôr, keď na tomto mieste vznikla dedina, niesla názov Szmolnik. Dedina by sa mohla volať Szurok (smola, živica) alebo Szurkos. /Orosz-Szomolnok (orosz – ruský)./

SNINA:
Szinna – hovorovo Sznina. Najstaršími obyvateľmi tejto dediny a trhového mesta boli Rusi. Dokazuje to skutočnosť, že v roku 1487 bol na Sninskom kameni kláštor rádu svätého Bazila. Je zrejmé, že tento ruský ľud mohol nazvať svoje bydlisko Szino. Nielen na horských úbočiach, ale aj v nížinách sa nachádzali rozľahlé lúky, na ktorých ako chovatelia hovädzieho dobytka zbierali veľké množstvo sena. Po založení dediny bolo slovo szino, po maďarsky széna (seno) – slovo vyjadrujúce niečo pre obyvateľov obce tak užitočné, potrebné a drahé, že ho použili aj pri vytvorení názvu dediny. A možno z maďarského slova széna vzniklo ruské a slovanské slovo szino. Postupom času sa v ruskom názve dediny Szino zamenilo koncové písmeno O za A. Potom, kvôli lepšej výslovnosti bolo do názvu dediny pridané druhé N a z pôvodného názvu Szino vznikol názov Szinna. Názov dediny mohol byť taktiež odvodený od Sninského kameňa, ktorého názov je podobný biblickej hore Sinaj. Takže keby sa táto hora pôvodne nazývala Sinaj, dedina na úpätí tejto hory by sa taktiež nazývala Sinaj. Ruský ľud v súčasnosti vyslovuje názov mestečka Sznina (maďarské sz sa vyslovuje ako s), sotácki obyvatelia, ktorí tu žijú vyslovujú tento názov ako Snyiná (maďarské s sa vyslovuje ako š). Sotácky názov pochádza z neskoršieho obdobia a údajne vznikol na základe skutočnosti, že bývalý zemepán – pravdepodobne Rohl, aby vyprovokoval miestnych židov, nechal vyhotoviť obecnú pečať s vyobrazením svine. Maďarské slovo disznó je možné do sotáčtiny preložiť ako svinya a je možné, že sotácki obyvatelia na základe toho vytvorili názov Snyiná. Súčasná pečať obce vyrobená v období rokov 1830 až 1840 znázorňuje železný hámor. Pochádza od Jozefa Rohla, ktorý takto zvečnil pamiatku na svoju železiarsku továreň v Jozefovej Doline. Odporúčaná zmena názvu na Szénás (széná – seno). /Szinna./

ŠMIGOVEC:
Smugócz – v hovorovej reči Smigivczi. Smigáti je ruské slovo, ktoré by do maďarčiny bolo možné preložiť ako suhintani (suhint – šľahnúť, švihnúť). Prvými obyvateľmi tejto dediny boli pastieri zaoberajúci sa chovom dobytka, ktorý často šľahali bičmi a po tejto činnosti bola dedina pomenovaná Smugóc. Maďarský názov by mohol byť Suhintó. /Suhogó (suhog – šušťať)./

STRIHOVCE:
Sztriócz – hovorovo Sztrihovcz. Zakladatelia dediny chovali veľké stáda oviec a boli zruční v ich strihaní nožnicami. Sztrihátiovci by do maďarčiny bolo možné preložiť ako juhot nyírni (juh – ovca, nyir – strihať). Názov Sztrihátiovci bol neskôr skrátený na Sztrihóc. Nový názov by mohol byť Juhnyiró. / Gödölyes (gödölye – kozľa)./

OSADNÉ:
Telepócz – dedina bola pomenovaná po pastierovi menom Telep. Bol to pastier, ktorý sa po dlhých rokoch služby u zemepána rozhodol usadiť. Jeho rodina sa rozrastala a na mieste dnešnej dediny vyrástli prvé domy. Choval tu veľa kôz a oviec. Keď sa cudzinci pýtali na pasúce sa zvieratá, bolo im povedané, že ide o Telepovo ovci. Podľa toho dostala dedina skrátený názov Telepóc. Na starej obecnej pečati sú vyryté pasúce sa kozy a ovce. Navrhovaný maďarský názov je Juhászlak (juhász – pastier, lak – chata). /Telepes alebo Juhászlak/.

TOPOĽA:
Topolya – dedina bola pomenovaná po mnohých topoľoch, ktoré rástli v jej okolí. Topoľ sa po maďarsky povie nyárfa, takže maďarský názov dediny by mohol znieť Nyárfa. /Nyárfalva (nyárfa – topoľ, falva – dedina) alebo Nyára, prípadne Nyárád./

STARINA:
Sztarina – ako prezrádza ruský názov, ide o jednu z najstarších dedín a obyvatelia okolitých dedín pravdepodobne pochádzajú práve odtiaľto. Názov dediny pochádza zo slova sztarsina, čo je možné preložiť do maďarčiny ako idősebt (starší), korosabb (v rokoch), öreg szülő (öreg – starý, szülő -rodič). Navrhovaný názov je Ősök (ó – zastaralý, sok – veľmi) alebo Ófalu (falu – dedina).

Za ústretovú spoluprácu pri preklade maďarského textu ďakujem pani Márii Lukáčovej.

Pokračovanie nabudúce

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.