Emil Bihary a názvy obcí okresu Snina III.

Pokračovanie minulotýždňového článku

UBĽA:
Ublya – táto dedina je pomenovaná po ruskom slove ublaszaty, ktoré by bolo možné do maďarčiny preložiť ako boldognak hivatni (boldog – štastie, hivat – privolať), magasztalni (chvála), áldani (žehnať). Je tomu tak pretože dolinou tejto dediny preteká rieka, pozdĺž ktorej sú úrodné lužné polia, ktorým sa obyvatelia dediny veľmi tešia a kvôli ktorým sa cítia šťastní. Pôvodný názov obce znel Ublásza, neskôr bol skrátený na Ubla a nakoniec zmäkčením písmena L v názve vznikol názov Ublya. V maďarčine by bolo možné nazvať Áldás (požehnanie). /Jóföld (jó – dobrý, föld – zem)./

VALAŠKOVCE:
Valaskócz – dedina má na starej obecnej pečati vyobrazeného medveďa. Podľa ľudovej legendy boli prví obyvatelia dediny prenasledovaní kráľom Matejom Korvínom (pravdepodobne Bratríci). Maďarský názov, ktorý by pasoval k pečati, by mohol byť Medve (medveď). /Vállas (vierovyznanie)./

RUSKÁ VOLOVÁ:
Orosz-Volova – názov je odvodený od volov. Ruské slovo volova je to isté ako v maďarčine ökrös (vôl). Odporúčaný názov je Orosz-Ökrös (orosz – ruský). /Ökrös./

ZBOJ:
Zboj – názov odvodený od ruského slova zboj, ktoré by sa do maďarčiny dalo preložiť ako csata (bitka), harc (boj), tusakodás (zápasiť). Vzáti zbojem = rohammal elfoglalni (roham – útok, elfoglal – obsadiť). Obyvatelia tejto obce, ktorá sa nachádza na prekrásnej čistine, mohli túto dedinu vziať násilím od jej pôvodných vlastníkov, čo sa odzrkadlilo aj na legende, prečo túto dedinu pomenovali Zboj. Pomaďarčene Harc. /Orosz-Zboj (orosz – ruský)./

ZUBNÉ:
Zubna – obyvatelia tejto dediny pásli svoj dobytok na mieste Nechválovej Polianky. Niektorí sa na mieste Nechválovej Polianky usadili a vytvorili tam dedinu. Neskôr obyvatelia Nechválovej Polianky už nenechali pásť sa dobytok obyvateľov pôvodnej dediny na svojich pasienkoch a tak spolu bojovali. Obyvatelia Nechválovej Polianky narušiteľom ich pasienkov vybili zuby a začali sa im posmievať. Výraz nemászub – po maďarsky nincs fogat (nincs – žiadny, fog – zub). Keď niekomu chýbali zuby, táto skutočnosť sa oznamovala slovom zubna. A takto nejako vznikol aj posmešný názov tejto dediny – Zubna. Odporúčaný maďarský názov Kivertfog (kiver – vybiť, fog – zub) alebo Fog. /Zubó./

ZVALA:
Zuella – hovorovo Zvala. Táto dedina bola založená neznášanlivou svokrou – Xantippou (meno manželky gréckeho filozova Sokrata – oslovenie pre hašterivú ženu). Podľa ľudovej legendy žila v dedine Ostrožnica a mala tri dcéry a troch zaťov. So zaťmi nevychádzala dobre. Z toho dôvodu rodinu opustila a usadila sa v údolí pod Karpatmi, kde si zhotovila obydlie. V lete k sebe postupne lákala svoje dcéry. S príchodom zimy sa jej skutočne podarilo jednu z dcér presvedčiť, aby sa k nej presťahovala. Neskôr sa pripojili aj ďalšie a založili dedinu. Nazvali ju Zvala. Ruské slovo zvala by sa do maďarčiny dalo preložiť ako csalogatta (vylákať). Maďarský názov by mohol znieť Hívó (volanie) alebo Csalogattó (csalogat – vábiť). /Csalogatni (návnada)./

Podobným spôsobom je v novinách Zemplín číslo X. zo dňa 8. marca 1891, XI. zo dňa 15. marca 1891 a XII. zo dňa 22. marca 1891 spracovaný zoznam 75 názvov obcí vtedajšieho okresu Humenné a v tých istých novinách číslo XIII. zo dňa 29. marca 1891, XIV. zo dňa 5. apríla 1891 a XV. zo dňa 12. apríla 1891 je spracovaný zoznam 61 názvov obcí vtedajšieho okresu Stropkov. Záver je venovaný poďakovaniu Emila Biharyho:

Pri vykonávaní tejto práce boli veľmi nápomocní úradníci a notári, ktorí mi poskytli údaje a obecné pečate. V neposlednom rade boli veľmi nápomocné najvyššie okresné úrady, ktoré ochotne po prijatí mojej žiadosti o získanie údajov vyzývali kňazov a úradníkov, aby zhromažďovali potrebné údaje a posúvali mi ich.

Noviny Zemplín číslo XV. zo dňa 12. apríla 1891

Emil Bihary vyjadril vlastenecké poďakovanie a okrem toho prezradil, že za napísanie jeho skromného stanoviska týkajúceho sa propagácie obcí, dostavilo sa mu čestné uznanie zo strany Zväzu na podporu maďarského jazyka a vzdelávania ľudu v Zemplínskej župe. Pri jeho mene je v závere dobového článku uvedené, že pôsobí ako gréckokatolícky kňaz vo Veľkej Poľane a názov obce je uvedený v pôvodnom znení (Nagy-Polena), ale taktiež v znení ním navrhovanej zmeny názvu (Nagy-Mező).

Mohlo by sa zdať, že článok na tomto mieste zákonite končí, ale séria článkov týkajúca sa maďarizácie názvov obcí na Zemplíne pokračuje ďalej. Redefiníciou slovensky znejúcich názvov sa ďalej zaoberá Július Dókus, ktorý podobným spôsobom ako Emil Bihary zrevidoval tri názvy obcí nachádzajúcich sa v okrese Nové Mesto pod Šiatrom, deväť názvov obcí z okresu Sečovce a sedem názvov obcí pochádzajúcich z okresu Michalovce (Zemplín XVI. zo dňa 19. apríla 1891). A taktiež dvadsaťdva názvov obcí z okresu Vranov nad Topľou (Zemplín XVII. zo dňa 26. apríla 1891).

V poradí tretím pánom, ktorý sa podieľal na návrhu zmeny názvov zemplínskych obcí, bol Štefan Fejes. Vykonal revíziu navrhovaných názvov na základe vopred stanovených kritérií. Uvádzame iba tie, ktoré sa teoreticky mohli týkať okresu Snina:

V prípade, že u názvu konkrétnej dediny neexistujú žiadne historické alebo geografické vodítka k odhaleniu významu jej názvu, je potrebné slovanský názov preložiť do maďarčiny (napríklad Bisztra = Sebes, Brezovecz = Nyerjes) a v prípade, že do maďarčiny preložený názov nie je dostatočne priliehavý, je potrebné ho prispôsobiť (Priszlop = Dombalját – po úprave Dombrád). V niektorých prípadoch sa odporúča zmeniť v pôvodnom názve dediny iba jedno alebo dve písmená, aby výslovnosť názvu bola podobná, no výsledok vyhovoval maďarským štandardom (napríklad Szmolnik – Szomolkon, Telepócz – Telepes, Zboj – Boj). Taktiež v názvoch, kde sa vyskytuje prídavné meno Orosz (ruský), by bolo vhodné nahradiť ho výrazom Zemplén (zemplínsky).

Noviny Zemplín číslo XVIII. zo dňa 3. mája 1891
Ukážka dobovej mapy Zemplína.

Revízia názvov dedín vo väčšine prípadov prebehla tak, že k navrhovaným alternatívam pribudol ďalší odporúčaný výraz v tom duchu, že „aspoň bude z čoho vyberať“ alebo bol z odporúčaných názvov vybraný zdanlivo najvhodnejší. Niektoré názvy boli skrátené alebo upravené v štýle hore uvedenej informácie. Respektíve nastal odklon od odporúčaného názvu smerom k jeho pôvodnej podobe, prípadne vzájomná kombinácia uvedených kritérií. Pre úplnosť informácie na tomto mieste uvádzame taktiež revidovaný zoznam odporúčaných názvov pre dediny vtedajšieho sninského okresu:

Aktuálny názov:Dobový názov:Odporúčaný názov:Po revízii:
Belá nad CirochouCziróka-BélaSzép-Juhászfalva; Cziróka-BélaCziróka-Béla
Ruská BystráOrosz-BysztraOrosz-SebesZemplén-Sebes
BrezovecBrezoveczNyirfás; Nyírvíz; NyirjesNyirjes
ČukalovceCsukalóczCsukahalász; Csukavadász, CsukásCsukaháza
DaraDaraAjándek; DaraDara
DúbravaDubravaTolgyesBükkös
HostoviceHosztoviczaSzálló; Vendégszállás; Orosz-SzállásZemplén-Szállás
Dlhé nad CirochouCziróka-Hosszumező Hosszumező Cziróka-Hosszumező
Ruský HrabovecOrosz-HrabóczGyertyánfás; Gyertyános, Nagy-GyertyánosZemplén-Hrabócz
InovceInóczIvánfalvaIvánfalva
JalováJalovaMeddő; JalovaJólova
Nižná JablonkaAlsó-JablonkaAlsó-Almás Almás
Vyšná JablonkaFelső-JablonkaFelső-AlmásAlmás
Kalná RoztokaKálna-RosztokaFodor-Jávor; Kálnás-RosztokaKálnás-Rosztok
KlenováKlenovaJuhár; Jávorfalva; JuharosKelen
KolonicaKoloniczaFüvesKoloncz
KolbasovKolbaszóKolbász; Orosz-KolbászaZemplén-Kolbásza
UličUlicsNagy-Utczás; Nagy-Telep; Nagy-UtcaKulcs
Uličské KrivéUlics-KrivaKis-Utczás; Kis-Telep; Kis-UtcaKulcs-Kriva
LadomírovLadomérBékés; Egyetértő; LadomérLadomér
MichajlovMihajlóMihályfalva; Orosz-MihályfalvaZemplén-Mihályfalva
Nová SedlicaNovoszedlicaÚjszállás; Orosz-ÚjszállásZemplén-Újszék
OstrožnicaOsztrozsnyiczaLehántó; HáncsósOstros
PapínPapinaVendégi, Orosz-Vendégi, VendégesZemplén-Papi
ParihuzovceParihuzóczPárzo; JuhosPárhozó
Ruský PotokOrosz-PatakOrosz-PatakZemplén-Patak
PichnePichnyeGőgös; Büszke; BotosSzéphegy
PčolinéPcsolinaMéhfalva; Orosz-Méhes; MéheskeZemplén-Méhes
Veľká PoľanaNagy-PolenaNagy-MezőNagy-Polyán
Nechválová PoliankaNechval-PolyánkaKis-MezőKis-Polyán
PríslopPriszlopDombalja; DombaZemplén-Dombrád
Hrabová RoztokaHrabova-RosztokaGyertyánoság; Kis-Gyertyános Kis-Hrabócz
RuninaRunyinaFensik; Felső-RónaZemplén-Róna
RuskéOrosz-RuszkaKárpát-OrosziZemplén-Ruszka
StakčínSztakcsinVizakna; Nagy-VizaknaNagy-Bányapataka
Stakčínska RoztokaSztakcsin-RosztokaVizaknaér; Kis-VizaknaKis-Bányapataka
SmolníkSzmolnikSzuros; Szurkos; Orosz-SzomolnokZemplén-Szomolnok
SninaSzinnaSzénás; SzinnaSzinna
ŠmigovecSmugóczSuhintó; SuhogóSugó
StrihovceSztrióczJuhnyiro; Gödölyés Szent-György
OsadnéTelepóczJuhászlak; TelepesTelepes
TopoľaTopolyaNyárfa; Nyárfalva; Nyára; NyárádPólya
StarinaSztarinaŐsök; ÓfaluZemplén-Ófalu
UbľaUblyaÁldás; JóföldBoldogkő
ValaškovceValaskóczMedve; VállasVállas
Ruská VolováOrosz-VolovaOrosz-Ökrös; ÖkrösZemplén-Lova
ZbojZbojHarcs; Orosz-BojZemplín-Boj
ZubnéZubnaFog; Kivertfog; ZuboZubony
ZvalaZuellaHivó; Csalogató; CsalogányEllák

Poznámky a vysvetlivky k tabuľke:

  • V prípade obce Čukalovce bol uvedený úplne nový názov z dôvodu, že v minulosti už obce s navrhovanými názvami na území Uhorska reálne existovali – Csukaháza (csuka – šťuka, háza – dom).
  • V prípade obce Dúbrava bol z nepochopiteľných príčin navrhnutý úplne nový názov – Bükkös (bükk – buk, ös – predok).
  • V prípade Vyšnej a Nižnej Jablonky bol navrhnutý jednotný názov pre obe obce, pretože z historického hľadiska išlo o jednu a tú istú obec.
  • V prípade obce Ulič bol opäť z nepochopiteľných príčin navrhnutý úplne nový názov – Kulcs (kľúč). Tá istá skutočnosť bola vzhľadom k názvu a geografickej polohe aplikovaná aj v názve obce Uličské Krivé – Kulcs-Kriva.
  • V prípade obce Nová Sedlica bol navrhnutý nový názov – Újszek (új – nový, szek – sídlo).
  • V prípade obce Pichne bol navrhnutý úplne nový názov – Széphegy (szép – pekný, hegy – hora).
  • V prípade obce Hrabová Roztoka bol navrhnutý nový názov – Kis-Hrabócz (kis – malý) s odôvodnením, že Ruský Hrabovec by sa tým pádom mohol nazvať Nagy-Hrabócz (nagy – veľký).
  • V prípade obce Stakčín bol navrhnutý úplne nový názov – Nagy-Bányapataka (nagy – veľký, bánya – baňa, pataka – potok) s odôvodnením, že ide o historický názov obce z čias Huňadyovcov. Táto skutočnosť bola aplikovaná aj v prípade obce Stakčínska Roztoka – Kis-Báyapataka.
  • V prípade obce Strihovce bol navrhnutý úplne nový názov – Szent-György (szent – svätý, György – Juraj) s odôvodnením, že ide o historický názov obce, ktorý je zahrnutý v dobovom dokumente z roku 1438, kde je obec spomínaná pod názvom „Zenthgwrgh“ ležiaca niekde v blízkosti miesta označeného ako „Dávidvágás“ (Dávid – Dávid, vágás – rúbanie).
  • V prípade obce Ubľa bol navrhnutý úplne nový názov – Boldogkő (boldog – šťastný, kő – kameň).
  • V prípade obce Zvala bol z nevysvetlených dôvodov navrhnutý úplne nový názov – Ellák (maďarské krstné meno).

V ďalších číslach novín Zemplín nasleduje revízia názvov obcí okresov Humenné a Stropkov (Zemplín čísla XIX. zo dňa 10. mája 1891, XXI. zo dňa 24. mája 1891 a XXII. zo dňa 31. mája 1891), ďalej Nové Mesto pod Šiatrom, Sečovce, Michalovce a Vranov nad Topľou (Zemplín číslo XXIII. zo dňa 7. júna 1891). Celá štúdia je zakončená štatistikou (Zemplín číslo XXIV. zo dňa 14. júna 1891), v ktorej je v prípade okresu Snina uvedené, že zo 49 názvov obcí je odporúčané zmeniť názvy u 43. Pozornosť je ďalej venovaná polemike týkajúcej sa rýdzo maďarských názvov obcí okresov na juhu Zemplínskej župy. Niektoré názvy podľa všetkého neodrážajú dostatočne históriu tej-ktorej dediny. A na pretras sa opäť dostáva maďarské vlastenectvo.

Je krásnou a vlasteneckou povinnosťou každej dediny meniacej cudzojazyčný názov na maďarský, pretože tým zvyšuje jednotu národného sentimentu a posilňuje moc spoločných morálnych väzieb.

Noviny Zemplín číslo XXIV. zo dňa 14. júna 1891

Zakončením série článkov týkajúcej sa odporúčania vykonania zmien názvov dedín v Zemplínskej župe je sebareflexia ich autorov, kedy sami priznávajú, že:

Mohlo sa stať, že bez toho, aby sme si uvedomili staroveký maďarský pôvod názvov dedín, sme neporozumeli významu starej podoby a namiesto starodávneho názvu sme navrhli jeho novú podobu. Naša práca bude preto podrobena ďalšiemu vedeckému skúmaniu.

Noviny Zemplín číslo XXIV. zo dňa 14. júna 1891

Úplnou bodkou k zmene názvov obcí na Zemplíne, je príspevok Júliusa Dókusa s názvom Pár slov s podtitulom Vysvetlenie cudzo znejúcich názvov dedín, uverejnený v novinách Zemplín (číslo XXV. zo dňa 21. júna 1891). Dókus vysvetľuje, že niektoré názvy obcí aj po najdokonalejšom preklade budú niesť naďalej národnostný charakter ich pôvodných obyvateľov. Tejto skutočnosti sa jednoducho v niektorých prípadoch nemožno ubrániť. Zamýšľa sa nad otázkou čistoty maďarského jazyka, ktorý bol v minulosti vystavený častému ponemčovaniu. V závere svojho príspevku spomína ako kuriozitu i cigánmi zakladané osady na území Zemplínskej župy.

Záverom si dávame za povinnosť uviesť, že celá zverejnená štúdia je z pohľadu čistoty jazyka veľmi rozporuplná. Na jednom mieste jej autori napríklad píšu, akou vlasteneckou povinnosťou je uviesť všetky cudzojazyčné názvy (za predpokladu zachovania ich pôvodného významu) do maďarčiny a na inom mieste uvádzajú, že by bolo vhodné zachovať názvy obcí, ktoré vychádzajú z historického alebo etnografického základu. Avšak veľký prínos pre súčasných bádateľov na poli regionálnej histórie predstavuje fakt, že pôvodná štúdia bola publikovaná pred vyše130 rokmi, kedy zozbierané informácie týkajúce sa názvov dedín v okrese Snina vychádzajúce z ľudových legiend, sa v pamäti národa do súčasnej doby nemuseli dochovať. A taktiež na základe publikovanej štúdie je možné preniknúť do dobového myslenia jej tvorcov a pochopiť ich pohnútky (v prípade revízie názvov aj absurdnú logiku) i spôsob zavádzania a realizácie procesu maďarizácie na Zemplíne.

Koniec.

Za ústretovú spoluprácu pri preklade maďarského textu ďakujem pani Márii Lukáčovej.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.