Predstavitelia rodu Dely v Snine

V súvislosti s nedávno spomínaným Kolomanom Isépym ako historicky prvým správcom novovzniknutého okresu Snina sa nám podarilo natrafiť na dobový novinový článok, uverejnený dňa 11. decembra 1887 v novinách s názvom Zemplín (Zemplén). Koloman Isépy prostredníctvom článku vyhlasuje konkurz na voľné pracovné miesto notára v Snine, ktoré vzniklo po smrti Jána Delyho.

Nositelia priezviska Dely patrili k predstaviteľom šľachtického rodu, ktorý pôsobil na Zemplíne už od roku 1582. O prvých predstaviteľoch tohto významného rodu v Snine nemáme v tomto momente žiadne rukolapné informácie. Opierať sa môžeme iba o zmienky uverejnené v dobovej novinovej tlači. Je pravdepodobné, že hore spomínaný notár Ján Dely prišiel do Sniny po vzniku samostatného okresu v roku 1878.

V roku 1905 bol v rámci encyklopedickej série Kraje a mestá Uhorska (Magyarország vármegyéi és városai) vydaný zväzok s názvom Zemplínska župa a Nové Mesto pod Šiatrom (Zemplén vármegye és Sátoraljaújhely), v ktorom jeho zostavovateľ – Samuel Borovszky uvádza Andreja Delyho ako okresného notára v Snine. V publikácii sa nachádza i vyobrazenie a popis rodinného erbu rodu Delyovcov, ktoré si na tomto mieste dovoľujeme uverejniť:

Pod modro-zlatými a červeno-striebornými prikrývkami sa nachádza erb s vyobrazením modrého bojovníka na zelenomodrom pozadí, v zelených šatách a zlatých čižmách. V pravej ruke drží meč a v ľavej ruke odrezanú hlavu Turka.

Len na okraj – pozorný čitateľ si možno všimne, že vyobrazenie erbu je rôznymi spôsobmi šrafované a jeho popis je uvádzaný vo farbách. Heraldika – veda zaoberajúca sa skúmaním erbov, ich vývojom, používaním a vyhotovovaním – rozlišuje v spôsobe šrafovania konkrétne farby.

Ukážka heraldických farieb:
zlatá, strieborná, červená, modrá, čierna, zelená, purpurová

O predstaviteľoch rodu Dely v súvislosti s okresom Snina sme natrafili na nasledujúce zmienky:

Zo školskej ročenky Evanjelického kolégia v Prešove vydanej v roku 1888 sa dozvedáme o študentovi s menom Štefan Dely zo Sniny, narodenom v roku 1875. Noviny Zemplín vydané dňa 14. júla 1889 uvádzajú meno Ján Dely z Belej nad Cirochou v súvislosti s členstvom v Zväze na podporu Maďarského jazyka a vzdelávania v Zemplínskej župe za rok 1888. V novinách Zemplín, vydaných dňa 25. augusta 1895, sa stretávame s informáciou týkajúcou sa menovania štátnych zástupcov Zemplínskej župy, medzi ktorými sa v súvislosti s mestom Snina spomína i meno obvodného notára Andreja Delyho. Noviny Zemplín, vydané dňa 17. novembra 1895, informovali o vymenovaní Jána Delyho do funkcie cestného komisára so sídlom komisariátu v Snine. Dňa 4. septembra 1898 tie isté noviny informovali o svadbe Ödöna Czakaya a Ilony Delyovej uskutočnenej v Snine, dňa 28. augusta 1898. V evidencii žiakov uverejnenej v školskej ročenke Evanjelického Lýcea v Kežmarku, vydanej v roku 1906, sa nachádza meno Ján Dely s dátumom narodenia a miestom bydliska – 15. januára 1892, Belá nad Cirochou.

V roku 1899 bolo v Snine založené Úverové družstvo pre Sninu a vidiek ako pobočka Národného centrálneho úverového družstva, ktorého úlohou bolo na základe poskytovania výhodných pôžičiek, zlepšovať finančnú situáciu obyvateľov mesta a jeho blízkeho okolia. V roku 1900 pozostávala správna rada tejto inštitúcie z desiatich členov, medzi ktorými figurujú i mená Andrej a Ján Dely. V roku 1914 bolo v prípade Jána Delyho zrušené podpisové právo.

Na základe informácie uverejnenej v novinách Zemplín zo dňa 10. februára 1901, sa dňa 6. decembra 1900 v Snine uskutočnil charitatívny ples, ktorého sa zúčastnila manželka Andreja Delyho. Z novín Zemplín vydaných dňa 9. júna 1901, pochádza informácia viažúca sa k 4. júlu 1901, kedy sa v Snine konalo zhromaždenie na podporu výstavby sochy Ľudovíta Kossutha, ktorá mala byť postavená v Novom Meste pod Šiatrom. Pri tejto príležitosti bol ustanovený výbor, za člena ktorého bol medzi inými menovaný aj notár Andrej Dely. Dňa 1. septembra 1901 opäť noviny Zemplín informovali o usporiadaní zábavného predstavenia konaného v Snine dňa 25. júna 1901, ktorého sa okrem Andreja Delyho zúčastnil taktiež i Ján Dely. Noviny Zemplín zo dňa 1. februára 1908 informovali o skutočnosti, že župní úradníci Ján Dely zo Sniny a Viliam Pileczky zo Stariny obdržali na návrh Kráľovského štátneho architektonického úradu finančnú odmenu vo výške 100 korún.

Začiatkom roku 1918 sa Úverové družstvo pre Sninu a vidiek pretransformovalo do obchodného a spotrebiteľského družstva s názvom „Sninský mravec“, ako pobočka Spotrebiteľského obchodného družstva Maďarského zväzu poľnohospodárov, s cieľom zásobovať kvalitnými hospodárskymi výrobkami miestne obyvateľstvo a sprostredkovávať predaj jeho domácich produktov. Správna rada spoločnosti pozostávala z piatich členov, medzi ktorými sa nachádzal aj Andrej Dely.

V súčasnosti nepoznáme kľúč, podľa ktorého by sme vedeli tieto mená usporiadať a priradiť k nim rodovú líniu. Z uvedeného je možné predpokladať, že v Snine a jej okolí pôsobili príslušníci dvoch vetiev rodu Delyovcov – rodina cestného komisára Jána Delyho a rodina okresného notára Andreja Delyho. Najmä meno Andreja Delyho sa objavuje v dobovej tlači pomerne často. Sninský notár vystupuje ako člen rôznych komisií, prispieva na charitu, zúčastňuje sa rôznych benefičných podujatí, finančnými prostriedkami podporuje rôzne zbierky – napríklad prispieva na opravu evanjelického kostola v Novom Meste pod Šiatrom, na výstavbu sochy Ľudovíta Kossutha a podobne.

Z vyobrazenia rodového erbu je možné vycítiť, že rod Delyovcov sa v minulosti vyznamenal v boji proti Turkom. Odvaha predstaviteľov tohto rodu nechýbala ani Andrejovmu synovi Johanovi, ktorý sa po vypuknutí prvej svetovej vojny aktívne zúčastnil bojov a vyslúžil si i niekoľko vojenských vyznamenaní.

Preklad pôvodného nemeckého textu pod fotografiou uverejnenou v dobovej tlači: Vojak 66. pešieho pluku povýšený na rotmajstra (poddôstojníka) Johann Dely, syn okresného notára za Sniny (Uhorsko), ktorý bol osemkrát zranený a trikrát ocenený medailou za statočnosť (vyobrazený na fotografii).

Nakoniec asi iba toľko, že predstavitelia priezviska Dely pôsobili v Snine aj v období medzi dvoma svetovými vojnami. Ako dôkaz tohto tvrdenia by mohol poslúžiť korešpondenčný lístok odoslaný zo Sniny dňa 19. januára 1935, čo dokazuje odtlačok použitej poštovej pečiatky a rukopisný údaj uvedený v záhlaví odosielanej správy.

Averzná strana v texte spomínaného korešpondenčného lístka.
Reverzná strana v texte spomínaného korešpondenčného lístka.

Z údajov uvedených na korešpondenčnom lístku je možné vyčítať, že jeho odosielateľ – Vojtech Dely – pôsobil v Snine ako obchodný vedúci (obchod pravdepodobne prevzal po predošlej majiteľke Alžbete Müllerovej – majiteľke obchodu a hostinca, ktorá sa živila predajom tabaku a denaturovaného liehu). Adresátom je František Petránek ako zástupca Divadelného závodu v Kolíne. Z obsahu správy – Prosím o poslanie ceníku obsahujúcich na sklade masiek a divadelných stejnokrojov /dámske a pánske/ – možno usudzovať, že Vojtech Dely objednával tovar za účelom jeho predaja divadelníkom (v tom čase v Snine pôsobil divadelný súbor s názvom Jednota Orla), prípadne sa na tvorbe kultúrneho života v Snine aj osobne podieľal…

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.