Frigyes Pesty a obce okresu Snina

Dňa 4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá riešila hranice maďarského štátu, ako jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska – mocnosti porazenej v prvej svetovej vojne. Od tejto chvíle ubehlo už vyše 100 rokov a významnejšie diela niekdajších uhorských historikov sú slovenským bádateľom stále nedostupné. Prekážkou pri štúdiu je jazyková bariéra. V súčasnosti poznáme mená autorov a názvy diel, ktorých preštudovanie by z pohľadu nášho regionálneho výskumu bolo iste veľmi prínosné, avšak do dnešnej doby neboli tieto diela preložené do slovenčiny, prípadne iného slovanského jazyka. Za svetlý prípad, kedy bola práca uhorského autora preložená (do českého jazyka), možno považovať pozostalosť Frigyesa Pestyho s názvom Helység névtara, čo by bolo možné voľne preložiť ako Súpis miestnych názvov osád.

Frigyes Pesty (1823-1889) bol uhorský historik, ktorý od roku 1862 na základe anketového prieskumu spisoval zemepisné názvy pochádzajúce z územia Krajiny svätoštefanskej koruny, teda Uhorského kráľovstva. Tlačil anketové lístky, zozbierané údaje triedil a v prípade nejasností žiadal o spresnenie alebo doplnenie informácií. Vytvoril tak obrovskú zbierku – databázu a premýšľal o jej následnom využití. V roku 1967 bola za jeho aktívnej účasti založená Uhorská historická spoločnosť. V roku 1877 bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied. Vyzbieraný materiál neskôr využil pri písaní.

Po vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky sa analýze a prekladu rukopisného materiálu z pozostalosti Frigyesa Pestyho venoval prof. Dr. Aleksej Leonidovič Petrov. Svoje závery publikoval vo forme odborných článkov publikovaných vo vestníku Královskej českej společnosti nauk. V roku 1926 bola celá jeho analytická rozprava vydaná ako zvláštny výtlačok s názvom Neznámy rukopisný materiál pro historickou demografii Slovenska a Podkarpatské Rusi z r. 1864-1865. Fr. Pesty: Helység névtára – Seznam osad Uher. Popis a kritické ocenění.  

Titulná strana a obsah práce prof. Alekseja Leonidoviča Petrova z roku 1926.

Zo spomínaného výtlačku sa dozvedáme, že Pestyho výskum bol srdcu blízky maďarským patriotom, preto v niektorých častiach krajiny dosiahlo jeho uskutočňovanie až oficiálnu úroveň – známe sú prípady, kedy stoličné úrady vyzývali ku korektnému vyplneniu anketových lístkov. Samotný anketový lístok pozostával zo siedmych bodov, bol vyhotovený v maďarskom a nemeckom jazyku. Vyzýval svojich adresátov k tomu, aby údaje zozbierali od obyvateľov znalých histórie a terénu danej lokality a uvádzané tvrdenia podkladali relevantnými zdrojmi. V skutočnosti však iba máloktorí oslovení tak skutočne učinili. Podpisom síce zodpovedali za správnosť údajov, ale nie vždy zozbierali údaje od obyvateľstva. Obdržanú anketu často vyplnili na základe subjektívnych úvah, prípadne – ak nevedeli na položenú otázku odpovedať – požadovanú odpoveď si jednoducho vymysleli. Anketové lístky najčastejšie vyplňovali notári, no odpovede pochádzali aj od učiteľov, richtárov, či slúžnych úradníkov, prípadne od kňazov a drobných statkárov. Pokiaľ o danej obci nenachádzali žiadne písomné materiály, do domu richtára boli zvolaní najstarší obyvatelia konkrétnej obce a údaje boli vypísané na základe ich spomienok a vedomostí. Väčšina anketových hárkov bola okrem podpisu potvrdená aj odtlačkom obecnej pečate. Samotné anketové hárky boli rozosielané v období rokov 1862 – 1863 a valná časť odpovedí bola doručená v rokoch 1864 – 1865.

V roku 1927 bola Českou akadémiou vied a umení vydaná publikácia s názvom Sborník Fr. Pestyho: Helység névtara – seznam osád v Uhrách z r. 1864-65 jako pramen historicko-demografických údajů o slovenských a karpatoruských osadách. Zostavovateľom publikácie bol už zmieňovaný prof. Dr. Aleksej Leonidovič Petrov.

Titulná strana a obsah práce prof. Alekseja Leonidoviča Petrova z roku 1927.

Samotná publikácia je tvorená zoznamom obcí a informáciami o obciach, ktoré boli zozbierané z územia 38 stolíc Uhorska. V dobe uskutočňovania prieskumu okres Snina ešte neexistoval a tak boli obce dnešného sninského okresu lokalizované ako obce 4. okresu Zemplínskej stolice (prakticky išlo o vtedajší okres Humenné, z ktorého bolo v roku 1878 vyčlenené územie okresu Snina). V zozname nachádzame informácie k obciam súčasného sninského okresu uvádzané v tomto poradí:

BELÁ NAD CIROCHOU
Bela, Cirосka. Slovenská obec. 960 rímskokatolíkov, 10 gréckokatolíkov. Obyvatelia sa nazývajú sotáci, pretože namiesto „čo“ hovoria „so“.

BREZOVEC
Berezovec. Celý tento okres, ktorý hraničí s Haličou, sa nazýva Krajňa. Podľa ústneho podania je Berezovec kolóniou obce Ubľa.

DARA
Dara. Čisto rusínska obec. Leží v Krajni. Podľa ústneho podania bola založená pastiermi zo Stariny.

DLHÉ NAD CIROCHOU
Dlhe, Cirocké. Slováci. Namiesto „čo“ hovoria „so“.

JALOVÁ
Jalova. Názov od neplodnej – „jalovej“ – pôdy. Podpis: farár Virávecz.

KOLBASOV
Кolbasovo. Leží v Krajni. Podľa podania tu boli letné salaše, kde sa jedlo veľa klobás – stade aj názov obce.

KOLONICA
Kolonica. Predtým sa volala Pasika. Osídlená bola asi z Poľska. Podpis: notár Chinorányi.

ULIČSKÉ KRIVÉ
Krivoje , Ulič. Čistí Rusíni.

LADOMÍROV
Ladomirovo. Leží v Krajni.

MICHAJLOV
Michajlov. Leží v Krajni.

NOVÁ SEDLICA
Novoselica. Prví osadníci boli zo Zboja: Dovgun, Pipa, Koriň, Ruščančin, Rušič. Pôda je tu veľmi zlá, hlavným zamestnaním obyvateľov je chov dobytka. Roku 1830 tu bolo 100 hospodárov, ale kvôli suchým letám a hladu ich tu teraz zvýšilo iba 40. Všetci sú gréckokatolíci.

OSTROŽNICA
Ostrožniсa. Názov od ruského slova ,,stružnica, ostruhač“. Leží v Krajni. Prvým osadníkom bol pastier Tarakcsáló. Čistí Rusíni.

VEĽKÁ POĽANA
Poľana. Leží v Krajni. Spočiatku sa volala Polena, neskôr Veléka Polena, potom Nagy Helység. Podľa podania sa tu prvotne usadili pastieri, potom tu prišli obyvatelia z obce Starina.

RUSKÝ POTOK
Potok, Ruský. Leží v Krajni. Podľa podania tu predtým boli chaty rusínskych pastierov. Žijú tu Rusíni.

PRÍSLOP
Prislop. Pôvodná obec ležala na vrchu, teraz leží v údolí. Bola založená pastiermi zo Stariny.

HRABOVÁ ROZTOKA
Rostoka, Hrabov a. Osídlená obyvateľmi susedných obcí.

STAKČÍNSKA ROZTOKA
Rostoka, Staščin. Podľa podania bola osídlená pastiermi. Podpis: farár Viravecz.

RUNINA
Runina. Leží v Krajni. Podľa podania bola založená rusínskymi pastiermi, ďalej rozširovaná obyvateľmi Poľany.

RUSKÉ
Russkoje. Leží v Krajni. Obec založená rusínskymi pastiermi. Rozšírila sa po príchode osadníkov zo susednej obce Poľana. Žijú tu Rusíni.

SMOLNÍK
Smolnik. Leží v Krajni. Podľa podania osídlený bol pastiermi z Poľany.

SNINA
Snina. Sotáci. Podpis: notár Horváth.

STARINA
Starina. Osídlená bola asi z Poľska (Lengyelhon). Podpis: notár Chinorányi.

STAKČÍN
Staščin. Sztakcsin — názov od rusínskeho slova pre „stekanie“, pretože sa tu stekajú prítoky potoka. Podpis: farár Viravecz.

TOPOĽA
Topoľa. Leží v Krajni. Podľa podania bola osídlená pastiermi z obce Ulič. Leží na juh od obce Runina.

UBĽA
Ubľa. Leží v Krajni. Osídlená podľa podania obyvateľmi z obce Uličské Krivé. Čistí Rusíni.

ULIČ
Ulič. Leží v Krajni. Čistí Rusíni.

VALAŠKOVCE
Valaškovсe. Obyvatelia sú gréckokatolíci, ale rozprávajú po slovensky. Podpis: notár Horváth.

ZBOJ
Zboj. Obec je založená ľuďmi, ktorí sa vysťahovali z obce Uličské Krivé kvôli suchu a cholere. Roku 1829 tu bolo 116 hospodárov, teraz 68. Obyvatelia sú gréckokatolíci a veľmi lipnú na svojej viere.  Mená starodávnych rodín: Chodanics, Huda, Jurik, Csopák. Nachádza sa na juhozápad od obce Nová Sedlica.

RUSKÁ VOLOVÁ
Volovyj. Názov od toho, že pôvodne tu bolo pastvisko pre voly. Prvá sa tu usadila rodina Piptova.

ZVALA
Zvala. Názov od slova „zvalisko“ — boli tu stromy zlámané víchrom. Osídlená rusínskymi pastiermi z obce Ostrožnica.

Napriek tomu, že Pesty sa v ankete pýtal na názov stolice a okresu, v ktorom sa konkrétne obce nachádzajú, pri obciach Dara, Ladomírov, Michajlov, Ostrožnica, Runina, Ruské, Veľká Poľana, Ubľa, Ulič a Uličské Krivé je uvedený výraz Krajňa. Ide o starší, hovorový názov hraničného územia na pomedzí Uhorska a Halíče.

Prakticky v prípade všetkých uvedených obcí okrem Belej nad Cirochou, Dlhého nad Cirochou a Sniny, pri ktorých bolo uvedené, že v nich žijú sotáci, ide o obce rusínske. V publikácii sa síce uvádza slovo ruské, ale z predchádzajúcej rozpravy je jasné, že v tomto prípade ide o rusínske obyvateľstvo.

V prípade Sniny a Valaškoviec je pod anketou uvedený podpis notára Horvátha. Pravdepodobne ide o osobu Imricha Horvátha, o ktorom sme v dobovej tlači našli zmienky z rokov 1873, 1875, 1879, 1884, 1886 a 1887 ako o hlavnom poštmajstrovi v Snine. Je možné, že predtým pôsobil na poste notára. V prípade Kolonice a Stariny je na anketovom hárku podpísaný notár Chinoranyi. Pravdepodobne ide o Antona Chinoranyiho, o ktorom sme v dobovej tlači objavili zmienky, kde je v roku 1873 uvádzaný ako notár v Ladomírove a v roku 1874 ako notár v Ubli. V prípade obcí Jalová, Stakčín, Stakčínska Roztoka je pod odpoveďami uvedený podpis farára Viravcza. Ide o gréckokatolíckeho kňaza Jozefa Viravca narodeného v roku 1829 v Rudlove. Ordinovaný za kňaza bol v roku 1857 a od tej doby až do roku 1903 pôsobil ako farár v Stakčíne.

Zoznam obcí súčasného sninského okresu nie je kompletný. Z územia Zemplínskej stolice bolo Pestymu doručených späť približne 10 nevyplnených anketových hárkov. Existuje teda reálna možnosť, že niektorý z nich pochádza práve z územia súčasného okresu Snina. Ďalej je možné predpokladať, že u určitých malých obcí absentoval akýkoľvek písomný materiál a u obyvateľstva sa nedochovala žiadna tradovaná skutočnosť týkajúca sa názvu, prípadne okolností založenia danej obce. Približne tretina odpovedí zozbieraných v Zemplínskej stolici bola nezmyselná. Avšak zvyšné dve tretiny boli hodné vedeckého spracovania.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.