Predchodcom Komunálneho podniku v Snine bol takzvaný Hostiteľský kombinát obce Snina. Jeho úlohou bolo postupne preberanie správy a riadenia súkromných podnikov a živností v meste a ich spájanie do jedného účelového celku.
Miestny národný výbor v Snine sa v roku 1949 uzniesol na zriadení hostiteľského – komunálneho podniku, do ktorého bolo plánované zahrnúť všetky podniky hosťujúce na území mesta. Bola zriadená šesťčlenná komisia s predsedajúcim Fedorom Lunačarským, ktorá rozhodovala o zaradení podniku alebo živnosti do kombinátu. Hostiteľský kombinát bol zriadený v domoch Anny Mariničovej, Bohumila Kašpara a Štefana Pčolu. Do konca roku 1949 boli do komunálneho podniku na vlastnú žiadosť zaradení pekári Jozef Andrejčík, Ján Bajus a Ján Hudák. V roku 1950 bol do Hostiteľského kombinátu mesta Snina taktiež na vlastnú žiadosť prijatý Anton Barna, hostinský zo Sninských Hámrov. Za správcu komunálneho podniku bol dňa 1. apríla 1950 namiesto Eduarda Belaja vymenovaný Bohumil Kašpar.
O počiatkoch fungovania komunálneho podniku v Snine sa dozvedáme zo správy z roku 1951:
Hostiteľský kombinát, komunálny podnik obce bol od svojho založenia v roku 1949 vedený nesvedomitým správcom Eduardom Belajom, ktorý zapríčinil podniku veľkú finančnú škodu nesprávnym kalkulovaním cien a taktiež defraudáciami tak, že podnik musel prekonávať a riešiť ťažkosti z nedostatku finančných prostriedkov. Pre chybné vedenie účtovníctva od založenia podniku bol nútený utvoriť k 31. decembru 1950 východiskovú súvahu, v ktorej zachytil skutočné stavy majetku a kapitálu. Podnik združoval začiatkom roka 1951 celkom 10 závodov a to 3 pekárne, 3 hostince, jednú kuchyňu, predajňu pekárskych výrobkov, cukrársku výrobňu a cukrársku predajňu. Podnik zamestnával 48 zamestnancov, z toho 45 % žien a 55 % mužov, ktorí väčšinou konajú manuálne práce vo výrobe pekárskej a cukrárskej. Z mužov zamestnaných v hostincoch sú väčšinou invalidi alebo práce neschopní. Problémom podniku je zásobovanie našej kuchyne a cukrárskej výrobne surovinami nakoľko VDP (poznámka: Veľkodistribučný podnik) a RSD (poznámka: Roľnícke skladištné družstvo) v Snine nám môže dodať len obhospodarované požívatiny a niektoré druhy zeleniny, ale nemôže nám, dodať rôzne druhy rýb, syrov, sardiniek a mäsových výrobkov ako sú debrecínske párky a tlačenka, aby sme mohli prikročiť k podávaniu studených jedál v hostinských závodoch do záverečných hodín. Pre našu jedáleň, ktorú sme rozšírili o dve miestnosti, nemôžeme dostať stoly a taktiež príbory, aby sme mohli podávať stravu vo väčšom množstve pri menšej námahe a rýchlejšej obsluhe. Veľkodistribučný podnik s pobočkou v Snine, ktorý nám dodáva mesačne okolo 500 litrov liehovín a 1000 litrov hroznového vína vo fľašiach, ktoré nám zálohuje po 10 korún nám tieto nepreberá a naše urgencie si nevšíma. Zálohované fľaše činia sumu 70 až 80 tisíc korún, ktoré sú pre nás mŕtvym kapitálom. Takýmto nenáležitým preberaním fliaš a iných obalov vzniká veľká národohospodárska škoda, lebo sa vyrábajú fľaše nové, hoci zo surovín potrebných na výrobu týchto mohli by sa vyrobiť sklárske výrobky pre naše stavebníctvo a rozvíjajúci sa priemysel. Najväčším problémom po stránke finančnej je nepreplatenie faktúr vo výške 160 tisíc korún národným podnikom ZDROJ s oblastnou správou v Košiciach, za nami dodané pečivo a chlieb ešte v mesiaci október 1950 pre predajne ZDROJ-u v Snine. Na naše urgencie vôbec neodpovedá, hoci si je správa ZDROJ-u v Košiciach vedomá, že nevčasným platením faktúr im účtujeme penále.
V tunajšom podniku nie sú doteraz zavedené mzdy podľa zásluhy, nakoľko pre naše sektory podnikania až teraz vychádzajú Štátne katalógy práce. Mzdy sa vyplácajú podľa vyhlášok Povereníctva práce a sociálnej starostlivosti, ktoré sú doteraz v platnosti. V druhom štvrťroku 1951 zavedieme vyplácanie mzdy podľa Štátneho katalógu práce.
V prvom štvrťroku 1951 Stavebný kombinát okresov Humenné a Snina so sídlom v Humennom veľmi pokročil v prácach na dokončení odchovne hydiny, ktorá bude v krátkom čase daná do používania. Náš záväzok o prebraní zostávajúcich súkromných živnosti v Snine sme splnili a to prevzatím a začlenením do komunálneho podnikania dve živnosti holičské, fotografickú a výrobu sódovej vody a limonády. Tým sme úplne zlikvidovali súkromné podnikanie v Snine patriace do nášho odboru podnikania.
Našou hlavnou úlohou v treťom roku päťročnice je plnenie finančného plánu, plánu hmotného zásobovania, plánu pracovných sil, ktorý sleduje uskutočňovanie generálnej línie vytýčenej IX. zjazdom KSS (poznámka: Komunistická strana Slovenska) v pohostinstve náborom ženských pracovných sil pre pohostinsky sektor a preradením mužských sil do rozvíjajúceho sa ťažkého a ľahkého priemyslu, pomocou ktorých zvýšime životnú úroveň našej pracujúcej triedy a dopomôžeme vybudovaniu socializmu v našej vlasti. Svojou zlepšenou službou dokážeme reakcionárom a bývalým súkromným podnikateľom , že súkromné podnikanie muselo byť likvidované, lebo pracujúci človek nemohol byť už ďalej otravovaný starými vykorisťovateľmi, ktorí hromadili veľké bezpracné zisky v prospech svoj a nie pracujúceho človeka. Pracujúci celého sveta na čele so Sovietskym zväzom a jeho vodcom a učiteľom všetkých pracujúcich pokrokového ľudstva celého sveta Josifom Vissarionovičom Stalinom na ceste upevňovania mieru a budovania socializmu kráčajú k lepšiemu zajtrajšku.
Správa o činnosti Hostiteľského podniku v Snine za I. štvrťrok zo dňa 6. apríla 1951
Komunálne služby mesta Snina boli ako samostatný podnik utvorené v roku 1959. Vznikli transformáciou rozpočtovej organizácie fungujúcej pri Miestnom národnom výbore v Snine, ktorej súčasťou bolo v tom čase napríklad sklenárstvo, sódovkáreň, rádioopravovňa a fotoslužba. Postupne boli v rámci podniku zriadené ďalšie služby ako napríklad taxislužba, záhradníctvo, krajčírstvo a podobne. Každým ďalším rokom v podniku pribúdali ďalšie a ďalšie služby a zlepšovali sa ich kvality. Sieť komunálnych služieb sa rozširovala aj do okolitých obcí – spočiatku do 28 kilometrov vzdialenej Uble, 36 kilometrov vzdialeného Uliča a do 45 kilometrov vzdialeného Zboja a postupne aj do ďalších obcí súčasného okresu Snina.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan