Dobová tlač
Snahu o revíziu hraníc Maďarska nazývame „Maďarský revizionizmus“. Podpisom Trianonskej mierovej zmluvy sa zavŕšil proces rozpadu Uhorska a Maďarsko sa zaradilo medzi malé stredoeurópske štáty. Anulovanie Trianonu a obnova Veľkého Maďarska (respektíve Uhorska) boli počas celého medzivojnového obdobia hlavnými cieľmi maďarskej zahraničnej politiky. V priebehu rokov 1938 až 1941 sa Maďarsku nakoniec podarilo revíziu realizovať v úzkej spolupráci s nacistickým Nemeckom. Prvým krokom bola okupácia južného Slovenska a časti Karpatskej Ukrajiny v dôsledku prvej Viedenskej arbitráže v novembri 1938. V marci 1939 pokračovalo okupáciou zvyšku Karpatskej Ukrajiny a následne počas Malej vojny zaútočilo na východné Slovensko. V auguste 1940 dosiahlo úpravu hraníc na úkor Rumunska na základe druhej Viedenskej arbitráže. V apríli 1941 zaútočilo spolu s Nemeckom na Juhosláviu, za čo bolo odmenené ďalšími územnými ziskami. Každá územná zmena pripútavala Maďarsko čoraz silnejšie k nacistickému Nemecku.
Sen o znovuobnovení Uhorska sa stal pre mnohých Maďarov čoraz reálnejším. Prispievala k tomu aj silná propaganda. V maďarskej tlači vychádzajúcej v čase vojny nachádzame jasný odkaz, týkajúci sa snahy o vybudovanie „nového“ Uhorska. Početné novinové články neustále spomínajú na časy spred prvej svetovej vojny. Maďarskí vojaci bojujúci v čase druhej svetovej vojny na východnom fronte sa v rámci propagandy dennodenne stretávajú s novinovými článkami pripomínajúcimi hrdinské činy maďarských vojakov z čias prvej svetovej vojny. Veď najväčšie zásluhy o obnovenie Veľkého Maďarska majú predsa vojaci v zákopoch. Úlohou propagandistických článkov bolo bojujúcich vojakov povzbudzovať a domácemu obyvateľstvu vštepovať potrebu tejto vojny. A keďže Veľká vojna neobišla územie dnešného sninského okresu, nie je zvláštnosťou nájsť spomienky na túto udalosť v starých maďarských novinách. Preklady troch takýchto dobových novinových článkov si dovoľujeme uverejniť v nasledujúcich riadkoch.
Hrdina István Térmegi
Odvážne správanie a vynikajúca osobná odvaha vojaka Istvána Térmegiho poskytla dobrý príklad povinnosti obetovať sa pre svojho kamaráta v nebezpečenstve. Začiatkom apríla bojoval v krvavej bitke s Rusmi na vrchu Skura neďaleko mesta Stakčín. Bol vojakom 32. budapeštianskeho spoločného pešieho pluku. Počas pekelného delostreleckého ohňa vlieval nádej do duše svojim spolubojovníkom a tí vďaka nemu zotrvali na svojich pozíciách. Keď bol jeden jeho kamarát ťažko zranený delostreleckou črepinou, István vyskočil zo zákopu a bežal mu pomôcť – kamarátovi zastavil krvácanie a poranené miesto zabandážoval. Všetko sa to dialo priamo počas nepriateľskej delostreleckej paľby a hvízdania striel z ruských pušiek. István zachránil život jednému zo svojich kamarátov, no počas tejto záchrany bol sám vážne zranený a padol do ruského zajatia. V dôsledku zranenia prišiel o polovicu nohy. Po veľkom utrpení sa domov mohol vrátiť až o niekoľko rokov na základe takzvaného výmenného obchodu zajatcov. István Térmegi bol za svoj hrdinský čin vyznamenaný veľkou striebornou medailou za statočnosť.
Popisovaná udalosť sa stala dňa 5. apríla 1915
Hrdina György Obadics
Ako rotný 48. pešieho pluku v blízkosti dediny Szempiechow v Poľsku v čiernej nočnej tme viedol svoju jednotku k ruským postaveniam, ktoré v oslabení napadol. Dokázal držať svoju pozíciu, až kým nedorazili posily, s ktorých pomocou sa následne podarilo Rusov poraziť. V bitke pri obci Wola Michowa počas útoku na strmú kótu 906 ako prvý vtrhol spolu so svojou jednotkou do ruských pozícií, pričom sa mu podarilo zajať približne 150 nepriateľských vojakov. O sedem dní neskor stál na čele bojov na kóte Manilowa, avšak nepriateľovi sa podarilo z obkľúčenia ujsť. Jeho jednotka dorazila na miesto bojov pod kótu Skura. Počas útoku na vrch Skura sa rotný Obadics opäť odvážne vrhol ako prvý do útoku. Za tieto činy mu bola neskôr udelená zlatá medaila za statočnosť.
Hrdina András Hadházy
Kapitán András Hadházy, veliteľ jedného z 300. honvédskych peších plukov, pôsobil v obrannej bitke pri dedine Zvala. Počas ruského útoku sám chytil do rúk pušku a spolu s ostatnými pešiakmi strieľal do nepriateľa v najohrozenejšej prvej línií. Jeho statočný čin, zotrvať v boji vedľa svojich vojakov, dodal všetkým vojakom v prvej línií obrovskú nádej vo víťazstvo nad nepriateľom po boku svojho veliteľa. Odvaha vojakov Hadházyho vojenskej jednotky priniesla veľký úspech v obrannom postavení. Vojaci odrazili útok nepriateľa a dokonca sa im podarilo zajať 100 ruských vojakov. Za tento čin bola kapitánovi udelená medaila za vojenské zásluhy.
V ten istý deň sa v zálohe nachádzal 32. peší pluk. Pluk bol bojmi oslabený a jeho 230. prápor pozostával iba z polovičného množstva vojakov. Za úsvitu bol prápor zalarmovaný, aby posilnil obranné jednotky na svahu kóty Skura severovýchodne od dediny Hostovice. Polovičný prápor však cestou z dediny v lesoch zablúdil a smeroval na kótu bližšie k dedine Osadné. Počas presunu vojaci narazili na pohybujúcu sa kolónu ruskej jednotky. Okamžite došlo k útoku nášho práporu, pričom sa podarilo zajať 200 Rusov a ukoristiť 3 guľomety. Popoludní ten istý polovičný 230. prápor znovu zaútočil v priestore výšiny hneď nad dedinou Osadné. Podarilo sa mu obsadiť časť hlavnej ruskej línie.
Toho dňa došlo taktiež k útoku 41. divízie západne od Osadného. Dve roty prvého práporu 31. vezsprémskeho pešieho pluku sa nepozorovane priblížili k ruským postaveniam. Vojaci vyčkali na úplnú tmu. Útok mal byť nepozorovaný a prekvapujúci, z čo možno najmenšej vzdialenosti. Velitelia roty, práporčík Szilárd Jovanovics a záložný dôstojník Géza Wanek, počkali na najlepšiu príležitosť a potom zavelili rote na útok. A keďže Rusi o útoku netušili, začali podnikať rýchly ústup. Náš útok sa vydaril, obsadená bola ďalšia časť ruskej línie a do zajatia v tento deň padlo ďalších 300 Rusov.
Popisované udalosti sa odohrali dňa 15. apríla 1915
Mapa frontu
Autor článku: Ing. Radovan Vrabeľ