Jaskyne po stromových pozostatkoch

V lokalite Janíčkova skala vo Vihorlatských vrchoch bol zaznamenaný výnimočný geologický úkaz – dve jaskyne po stromových pozostatkoch. Väčšia z nich sa nazýva Pokladníkova jaskyňa, menšia nesie názov Jaskyňa v Janíčkovej skale. Jaskyne po stromových pozostatkoch sú v slovenskej literatúre známe tiež ako „stromové jaskyne“, respektíve „kmeňom stromu tvarované jaskyne“.

Janíčková skala.

Sú to dutiny po stromoch, ktoré počas jednej z erupcií stratovulkánu Morské oko zaliala láva. Stromy pod vplyvom vysokej teploty a bez prístupu vzduchu postupne stleli a zuhoľnateli. Následne eróznymi procesmi došlo k ich odhaleniu a za prístupu vzduchu a dažďovej vody k rozkladu dreveného uhlia. Po celom tomto procese zostali iba dutiny, ktoré si vo vychladnutej láve zachovali rúrovitý tvar kopírujúci tvar kmeňov zaliatych stromov. Obe jaskyne sa nachádzajú v strednomiocénnych andezitoch Janíčkovej skaly v bývalom lávovom prúde pochádzajúcom zo stratovulkánu Morské oko (obdobie pred 11,6 mil. – 16,0 mil. rokov).

Jaskyňa v Janíčkovej skale.

Pozostatky po stromoch v lávových prúdoch vulkánov Etny alebo na ostrove Hawaj boli opísané už v 19. storočí. Na Slovensku najstaršie záznamy pochádzajú zo začiatku 20. storočia, kedy Andrej Kmeť preskúmal a popísal 19 dier v masíve Sitna v Štiavnických vrchoch. Túto lokalitu sa však nepodarilo súčasným jaskyniarom nájsť ani po intenzívnom pátraní.

Jaskyňa v Janíčkovej skale.

Obidve jaskyne v Janíčkovej skale popísal v roku 2005 poľský jaskyniar Tomasz Mleczek a zameral ich Holúbek a kol. v roku 2010. Väčšia z nich, Mleczekom nazývaná Pokladníkova jaskyňa (Holúbek ju nazval ako Jaskyňa v Janíčkovej skale I) má kruhový prierez a dĺžku 6 metrov, druhá – Jaskyňa v Janíčkovej skale – s dĺžkou 2,3 metra je otvorená z oboch strán. Ako uvádza Holúbek (2010), poľskí jaskyniari prišli k Janíčkovej skale „kde ich bývalý predseda klubu Tomasz Mleczek objavil jaskyňu, ktorú pomenoval podľa svojej novej funkcie, z predsedu sa vo voľbách stal pokladník – skarbnik. Slovenský názov svojej novej funkcie sa mu tak zapáčil, že jaskyňu nazval Pokladníkova jaskyňa.“.

Jaskyňa v Janíčkovej skale.

V zmysle klasifikácie jaskýň po stromoch podľa Bellu a Gaála (2007) sa ako pyrogénne jaskyne označujú podzemné dutiny vytvárané následkom vyhorenia horľavej tuhej látky v hornine za prístupu kyslíka. Drevo zaliate žeravou lávou sa rýchlo zahrieva do vysokých teplôt a v podmienkach voľného prístupu atmosférického kyslíka čoskoro zhorí na popol, avšak pri výrazne obmedzenom až zamedzenom prístupe kyslíka nezhorí. Proces vzniku jaskýň pyrogénnou cestou preto okrem náhleho vyhorenia stromu môže prebiehať aj pomalým tlením a zuhoľnatením. Z tohto dôvodu sa rozlišujú dva typy pyrogénnych jaskýň podľa ich vzniku: jaskyne vytvorené vyhorením stromov a jaskyne vytvorené tlením (zuhoľnatením) stromov.

Pokladníkova jaskyňa.

V prípade jaskýň v Janíčkovej skale ide o pyrogénne jaskyne vytvorené tlením a zuhoľnatením stromov. Vytvárajú sa v prípade, keď láva úplne zakryje stromy, prevažne spadnuté alebo prelomené. Úplne zakryté stromy bez prístupu kyslíka nezhoria, ale pomaly tlejú a následkom nedokonalého tlenia sa postupne premenia na drevné uhlie. Pretože sa lávou zakrytý strom nachádza blízko povrchu, následkom presakujúcej atmosférickej vody nastáva postupný rozklad uhlia. Tento proces je zrýchlený v prípade, keď sa časť stromu rôznou cestou (zvetrávaním lávy, eróziou, umelými zásahmi) dostane do styku so vzduchom. Vyskytli sa aj prípady vyťaženia drevného uhlia ľuďmi.

Pohľad na Janíčkovu skalu z konca 70. rokov minulého storočia.

Spolu je zo Slovenska doteraz známych 14 jaskýň po stromových pozostatkoch (jaskyne pod Sitnom sa doteraz nenašli), no iba tri z nich sú klasifikované ako pyrogénne jaskyne – jaskyňa Brankova skrýša na Poľane a obidve jaskyne v Janíčkovej skale. Ďalším typom sú jaskyne vytvorené vyvetraním stromových pozostatkov, do tohto typu zaraďujeme väčšinu slovenských stromových jaskýň. Jaskyne po stromoch sa však nevytvárajú len vo vulkanických horninách, ale sú známe aj z travertínov, ktoré inkrustovali ich pozostatky. Takýto typ jaskýň je známy z travertínového lomu v obci Lúčky na Liptove.

Použitá literatúra:
Bella, P. – Gaál, Ľ. 2007. Tree mould caves within the framework of cave genetic classification. Nature Conservation 63, Kraków, 7–11
Gaál, Ľ. – Bella, P. 2011. Súčasný stav poznatkov o vzniku jaskýň po stromových pozostatkoch, Slovenský kras 49/1, Acta carsologica Slovaca, 23-39
Holúbek, P. – Buraľ, M. – Ducár, J. – Hollý, R. – Lisý, M. – Magdolen, P. – Pokrievka, P. 2010. Nové jaskyne zaregistrované v databáze jaskýň múzea. Sinter 18, Liptovský Mikuláš, 8–14.

Autor článku: Ing. Peter Sabo

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.