Retroprechádzka po Sninských rybníkoch

Leto je v plnom prúde. Čo sa tak vybrať na podvečernú prechádzku a trochu zaspomínať? Napríklad na to, ako vyzerali Sninské rybníky v minulosti? Poďme na to…

Začneme pri dolnom rybníku. Niekedy v 18. storočí stál približne v miestach súčasného rybníka mlyn. Rybník vďaka tomu nesie názov Mlynisko. Cestu na Sninské rybníky kedysi lemovali smerové tabule umiestnené pod malými drevenými prístreškami.

Približne v strede kopca pri jednom takomto prístrešku sa vyberalo vstupné za auto. Až po zaplatení poplatku ste mohli zaparkovať napríklad v autokempingu.

Prípadne na parkovisku pri dnešnom trojhviezdičkovom hoteli Kamei.

V smere k amfiteátru sa nachádzajú dve drevené chaty, na ktorých zub času zanechal viditeľné ryhy, ale milým prekvapením je pohľad na zrekonštruovanú budovu Moto Pubu Marusja. Staršie ročníky si iste túto budovu pamätajú ešte ako predajňu ovocia a zeleniny. I ja sám si spomínam, že ako dieťa som tam chodieval so starými rodičmi a práve na tomto mieste som po prvýkrát pil ochutenú Salvatorku. Pri hornom rybníku s názvom Bystrá som behal po drevenom móle s pristavenými člnmi a vodnými bicyklami, ktoré sa dali vypožičať. A pri bazéne Jana stál neskôr stánok, v ktorom sa dali kúpiť gofry. To Vám bolo niečo!

Areál súčasného biokúpaliska je udržiavaný, ale keď si so štipkou nostalgie zaspomínam na bazény pomenované ako Jana, Dana a Eva, konštatujem, že kedysi to bolo úplne o niečom inom. Po niekdajších troch bazénoch ostala iba svetlá spomienka.

Fontána je novodobá, ale stále funguje. Neviem ako dnes, ale voľakedy mala vraj aj svoje meno. Miestni chlapi ju nazývali Kleopatrou. To pomenovanie určite nemalo nič spoločné s Egyptom, skôr to bola prezývka nejakej miestnej čašníčky alebo krčmárky. Podľa mnohých bola najkrajšia v zime, keď zamrzla. Vtedy okrem bežných návštevníkov lákala pozornosť mnohých dobrodruhov, ktorí po nej za pomoci horolezeckého výstroja vyliezali a zliezali.

Trojhviezdičkový hotel Bystrá vyrástol na mieste budovy, ktorá bola jednou z prvých, keď nie úplne prvou chatou v rekreačnej oblasti.

Spomínané tri bazény – Jana, Dana a Eva boli budované postupne v poradí, v akom sú uvedené. Spočiatku však išlo iba o dva rybníky, v ktorých istý čas plávali ryby a na hladine ktorých sa premávali člnky s výletníkmi.

Od bazénov sa presunieme k amfiteátru, ktorý si určite pamätá na oveľa lepšie časy. Aj ten kedysi vyzeral trochu inak.

Po pravej strane cesty v smere od amfiteátra sa nachádzali chatky Odborného učilišťa spojov.

A dnešné zariadenie s názvom Vihorlat resort bolo kedysi pionierskym táborom.

Ak by sme sa rozhodli pokračovať v ceste v smere k lokalite Umarty, po odbočení k Travertínovej studničke by sme lesnou cestou vystúpili až k Šaňovej lúke. Tu sa nachádzala drevená poľovnícka chata, ktorá si taktiež určite pamätá na lepšie časy.

Sninské rybníky boli vybudované za zlatej éry majestátneho strojárskeho závodu Vihorlat, na existenciu ktorého sa zachovalo množstvo spomienok. V poslednom období svojej existencie sa vo Vihorlate vyrábali aj takéto záhradné sety. Pamätáte sa na ne?

Čo dodať na záver? Za redakciu online časopisu Retrospektíva vyslovujem prianie príjemne strávených letných dní naplnených nádhernými zážitkami…

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.