Jozef Barna a neúprosný čas

Každý človek je vo svojej podstate iný, každý človek je svojim spôsobom neobyčajný. Ale nie každý dokáže svoju originalitu využiť natoľko, aby získal rešpekt a uznanie spoločnosti, ktorou je denno-denne obklopený. Napriek tomu, že mnoho ľudí je presvedčených o svojich jedinečných kvalitách, výskyt mimoriadne výnimočných ľudí v ľudskej spoločnosti by sme mohli prirovnať k výskytu šafranu kvitnúceho na jesenným slnkom pozlátených stráňach. Osobne som za výnimočného človeka, prakticky od prvej do poslednej chvíle, považoval pána Jozefa Barnu.

Človek

Jozef Barna sa narodil 9. júla 1924 v Sninských Hámroch ako prvorodený syn manželov Antona a Zuzany Barnovej, rodenej Pľutovej. Otec Anton bol v tom čase majiteľom pohostinstva nachádzajúceho sa v objekte pôvodnej murovanice, ktorá predtým slúžila ako riaditeľstvo niekdajších železiarní, založených miestnym zemepánom Jozefom Rhollom, niekedy v prvej polovici 19. storočia. Dnes v tejto historickej, možno i najstaršej budove v obci sídli múzeum, ktoré bolo otvorené v rámci projektu Hámorský náučný chodník dňa 27. júna 2015.

Murovanica v ktorej dnes sídli múzeum.
Tabuľa, ktorá visela nad vstupnými dverami niekdajšieho pohostinstva je dnes múzejným exponátom.

Jozef Barna už ako chlapec pomáhal otcovi s prácou na dvore i v pohostinstve. Základné vzdelanie mu poskytla miestna ľudová škola, po absolvovaní ktorej pokračoval v štúdiu na meštianskej škole v Snine. Bolo to v čase krátko po jej zriadení, kedy meštianska škola nedisponovala vlastnými priestormi a vyučovanie prebiehalo na troch rôznych miestach. Trieda, ktorú Jozef navštevoval, bola zriadená v drevenom baraku nachádzajúcom sa v objekte parnej píly. Po ukončení meštianky pokračoval v štúdiu na obchodnej akadémii v Humennom, kde zmaturoval a stal sa tak vôbec prvým maturantom pochádzajúcim z vtedajších Sninských Hámrov. Po skončení druhej svetovej vojny v štúdiu pokračoval na Vysokej škole hospodárskych vied v Bratislave. Vysokoškolské štúdium zavŕšil zložením záverečných skúšok a získaním titulu komerčný inžinier. Stal sa tak úplne prvým vysokoškolsky vzdelaným rodákom zo Sninských Hámrov. V roku 1956, kedy Sninské Hámre prekročili v počte obyvateľov číslo tisíc a stali sa tak samostatnou obcou so zmeneným názvom na Zemplínske Hámre, Jozef Barna rozviazal pracovný pomer s ministerstvom financií v Prahe, kde až do tejto doby pôsobil a presťahoval sa do Prešova, kde prijal miesto riaditeľa podniku Odevný obchod Prešov, neskôr Drobný tovar Prešov. V Prešove si založil rodinu a ostal tam po celý zvyšok života. Na rodnú obec však nikdy nezabudol.

Ing. Jozef Barna s dcérou Ľudmilou a otcom Antonom na Sninskom kameni, v pozadí brat Milan.

Zberateľ

Čo ma viedlo k tejto záľube? Akési pohnútky k niečomu ako je zberateľstvo som zažil ešte v mladosti, vo chvíli, keď sa mi naskytla možnosť listovať obsahom filatelistického časopisu. V tej dobe som však podmienky na zbieranie poštových známok nemal. Bolo to v čase, kedy som si nemohol dovoliť sa niečim takým ako je zberateľstvo vôbec zaoberať. No na spomínaný filatelistický časopis som si neskôr spomenul. Bolo to v čase štúdií, kedy som sa stretol so zbieraním zápalkových škatuliek, čomu som sa istú dobu taktiež venoval. Prostredie, v ktorom som vyrastal, som si z každého hľadiska začal uvedomovať a pravdupovediac aj vážiť, až keď som sa od domova vzdialil.

Zberateľstvu som sa začal naplno venovať až v roku 1987, kedy som sa stal členom Slovenskej numizmatickej spoločnosti. Nadchlo ma nadšenie členov, ktorí zakladali pobočku v Prešove. Byť členom pre mňa znamenalo oboznámiť sa s hlavnými pojmami. Predovšetkým ma zaujímalo, čo je to numizmatika a ako širokým priestorom do minulosti sa zaoberá.

Toľko o nadšení pre zberateľstvo pán Barna prezradil v rozhovore uskutočnenom v druhej polovici roku 2019. Pri všetkej jeho skromnosti je potrebné povedať, že v rokoch 1988 až 2002 pôsobil ako predseda pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti v Prešove, kde aktívne prispieval do obsahovej náplne pobočkového časopisu Vademecum numizmatika. Za prínos v oblasti numizmatiky bol Slovenskou numizmatickou spoločnosťou odmenený medailou za III., II. a I. stupeň rozvoja numizmatiky na Slovensku. Len pre zaujímavosť by sa žiadalo uviesť, že pokiaľ nositeľov spomínanej medaily III. stupňa je na Slovensku čo do počtu niekoľko stoviek, nositeľov tejto medaily I. stupňa by sme dokázali zrátať na prstoch oboch rúk. V roku 2016 sa Jozef Barna stal váženým členom občianskeho združenia Európska zberateľská spoločnosť.

Popularizátor

V roku 2017 bola Európskou zberateľskou spoločnosťou vydaná útla publikácia s názvom Spomienky na roky dospievania: Zemplínske Hámre očami Jozefa Barnu. Prostredníctvom tejto publikácie majú možnosť Jozefa Barnu spoznať nielen zberatelia, ale i nadšenci pre regionálnu históriu. Ako prezrádza jej názov, ide o spomienky na detstvo a dospievanie v prostredí rodnej obce. Vydaním tejto publikácie, ktorú prišiel pán Barna do Zemplínskych Hámrov osobne predstaviť, jeho pôsobenie na poli regionálnej literatúry neskončilo. V roku 2018 zostavil samostatnú prílohu pre publikáciu s názvom Zberatelia sú šťastní ľudia: Päť rokov organizovania zberateľských aktivít v Snine a okolí, vydanú o rok neskôr. V prvej polovici roku 2019 zostavil obsahovú náplň publikácie Rodný môj kraj: Vihorlatské vrchy a okolie, ktorá bola vydaná na sklonku minulého roku. Svoj rodný kraj sa napriek vysokému veku snažil spropagovať po každej stránke – spočiatku spomienkami, neskôr príspevkami týkajúcimi sa zberateľskej činnosti a nakoniec prácou faktografického charakteru.

Ing. Jozef Barna v priestoroch múzea v Zemplínskych Hámroch po predstavení publikácie Spomienky na roky dospievania: Zemplínske Hámre očami Jozefa Barnu spolu s priateľmi – numizmatikmi. Z ľavej strany stojaci Michal Gajdoš, Ján Kizling, Štefan Sciranka a Štefan Dinič.

Po ohlásení prípravných prác k organizovaniu štvrtého ročníka podujatia s názvom Medzi troma hranicami, ktoré sa uskutoční v septembri tohto roku v obci Zemplínske Hámre, sa pán Barna chytil príležitosti a začal pracovať na novom príspevku. Ten už však nestihol dokončiť…

Priateľ

Pána Barnu som spoznal prakticky nedávno ako najstaršieho žijúceho rodáka pochádzajúceho z dnešných Zemplínskych Hámrov. Svojou osobnou charizmou si ma dokázal získať takmer okamžite. Počas jedného z našich posledných rozhovorov vyslovil vetu: „Pracujme rýchlo, pretože čas je v mojom prípade skutočne neúprosný…“ Jeho slová sa naplnili dňa 29. januára 2020. Odišiel zo dňa na deň vo veku 95 rokov. V tichosti, s myšlienkami nezakalenými chorobou a pamäťou ostrou ako žiletka. V srdciach mnohých ostane navždy ako priateľ. Posledná rozlúčka s Jozefom Barnom a pohreb sa uskutoční dňa 3. februára 2020 na cintoríne v Prešove.

Odpočívaj v pokoji vzácny priateľ, budeš mi chýbať. Česť tvojej pamiatke!

Autor článku: Mgr. Ján Bocan
Autor fotografií: Jozef Novák

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.