Z času na čas nastane situácia, kedy sa nám do rúk dostanú obrazové materiály, o ktorých v prvej chvíli prakticky nevieme povedať vôbec nič. A tak tieto materiály stoja v archíve a čakajú, kedy na ich spracovanie nastane vhodný čas. Je možné povedať, že takto nejako dopadli aj fotografie, ktoré sa k nám dostali ešte pred niekoľkými rokmi. O fotografiách sme vedeli iba to, že pochádzajú z roku 1928 a týkajú sa obce Osadné.
Až do roku 1948 sa táto najsevernejšie položená obec sninského okresu nazývala Telepovce. Podľa dochovanej legendy bola obec založená zbojníkom Telepom. Či ide o pravdivú legendu dnes nedokážeme ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Avšak, ako sa dočítate, lupiči a zbojníci v obci nechýbali.
V medzivojnovom období sa v Telepovciach nachádzala píla, ktorá zamestnávala niekoľko desiatok zamestnancov. Väčšinou pochádzali z územia Poľska. Boli ubytovaní v drevených barakoch zriadených pre tento účel v areály píly. Miestni obyvatelia ich podľa barakov v ktorých prespávali, nazývali „barabmi“. Okrem píly sa v spomínanom období v Telepovciach nachádzala aj četnícka stanica, hájovňa a mlyn.
V čase prvej Česko-Slovenskej republiky bola drvivá väčšina štátnych zamestnancov v okrese Snina tvorená obyvateľmi českej národnosti. Bolo by teda možné predpokladať, že osoby nachádzajúce sa na zakúpených starých fotografiách boli Česi, ktorí tu žili v období rokov 1918 až 1938. Odpoveď na otázku, ako sa volal správca hájovne v Telepovciach, sme objavili úplnou náhodou pri štúdiu dobovej tlače. V novinách s názvom Slovenská krajina vydaných dňa 7. marca 1931 sme natrafili na článok s názvom Vystrájanie lupičov na Zemplíne s podtitulom Neznámi lupiči vykradli gazdovstvo hájnika v obci Telepovce. Lupičom sa podarilo zmiznúť.
Humenné, 6. marca
Včera v noci došlo v obci Telepovce na Zemplíne k odvážnemu vlámaniu do tamojšieho gazdovstva správcu Karla Zvoláneka. Neznámi lupiči vnikli v noci do domu v zadnej časti domu a išli rovno do pracovne zmieneného lesného správcu, kde odcudzili rôzne veci, medzi nimi aj jeden vzácny vojenský revolver. Ďalej ukradli tiež značnú hotovosť a jednu úspornú pokladničku. Vo vedľajšej miestnosti spal zmienený Karol Zvolánek spolu s rodinou, boli však v spánku tak pohrúžení, že ani nezbadali, že majú vo svojom dome vzácnu návštevu. Lupiči ešte porozhadzovali rôzne predmety a nenajdúc už ďalšie cennejšie predmety, oknom utiekli. Až ráno zbadal správca, že má vo svojej pracovni všetko porozhadzované. Hneď to hlásil tamojšej četníckej stanici, ktorá začala po smelých páchateľoch usilovne pátrať. Doteraz však nebolo možné ešte lupičov zlapať, nakoľko títo nenechali na mieste činu nijaké stopy a patrne pracovali v gumových rukavičkách. Tento prípad vzbudil na celom okolí pochopiteľný rozruch.
A tak na základe krátkeho novinového článku môžeme usúdiť, že muž na fotografii stojaci pred hájovňou v Telepovciach by mohol byť v článku spomínaný Karol Zvolánek. S istotou to však potvrdiť nedokážeme.
K hore citovanému článku sa mi podarilo objaviť aj – je možné povedať – voľné pokračovanie. Opäť v novinách Slovenská krajina vydaných dňa 10. júna 1931. Článok Vystrájanie zbojníkov na Zemplíne s podtitulom Cez okno ho chceli zastreliť, sa zase týka obce Telepovce.
Humenné 9. júna
Zmienili sme sa už v našom časopise o vystrájaní smelých páchateľov, ktorí šarapatia v Zemplíne a ktorí narobili už mnoho škody. Teraz prichádza z obce Telepoviec správa o odvážnom výčine smelých lupičov. Tamojší roľník, ktorý je dosť zámožným človekom, J. Ofletanovský, keď sedel doma pri večeri, zrazu vystrelil niekto cez okno. Avšak na šťastie guľka minula sa cieľa a menovanému sa nestalo – okrem zľaknutia – nič. Prípad tento udal menovaný tamojšiemu četníctvu, ktoré sa dalo pátrať po zločine páchateľov. V podozrení je istý J. K. z tejže obce a má sa zato, že čin chcel spáchať z pomsty. Prípad sa ďalej vyšetruje.
Z Telepoviec pochádza aj ďalšia fotografia. Mená vyobrazených osôb však v danej chvíli ostávajú naďalej neznáme. Možno sa medzi nimi nachádza aj v článku zmieňovaný zámožný roľník J. Ofletanovský.
Pamätníkov zo dňa na deň ubúda a bielych miest na mape histórie regiónu je stále mnoho…
Autor článku: Mgr. Ján Bocan