Pomenovanie Krížová cesta alebo Kalvária sa používa pre označenie symbolickej cesty spojenej s udalosťami súvisiacimi s ukrižovaním Ježiša Krista. Je rozdelená na štrnásť zastavení, z ktorých každé zodpovedá určitej udalosti. Kalvária opisuje dianie od odsúdenia Ježiša Krista Pilátom Pontským až po jeho ukrižovanie na hore Golgota. Tento názov bol odvodený od pôvodne hebrejského slova Gûlgaltâ, čo predstavuje lebku, ktorú tvar hory pravdepodobne pripomínal. Latinským ekvivalentom tohto slova je slovo Calvaria.
V súvislosti so šírením kresťanstva v minulosti, narastala u kresťanov zvedavosť a túžba spoznávať miesta života, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista a tak už od 4. storočia existujú dochované zmienky o konaní púti kresťanov z nášho územia do Svätej zeme. V období ranného stredoveku zorganizovanie takejto púte nebolo vôbec jednoduché – bolo k tomu potrebné veľké odhodlanie, silné zdravie, dostatok finančných prostriedkov a rozhodujúcu úlohu hrala aj nezávislosť a sloboda pohybu. Prostým ľuďom ako prvý vyšiel v ústrety Svätý Petronius – biskup z Bologne, ktorý dal vo svojej diecéze postaviť napodobeninu Božieho hrobu a ďalších miest, ktoré súvisia v Krížovou cestou a zasadil ich do vhodného terénu, ktorý aspoň približne odzrkadľoval miesta vo Svätej zemi. Podobné repliky sa začali stavať aj na mnohých iných miestach v Európe. V exteriéroch je Krížová cesta najčastejšie reprezentovaná výklenkovými kaplnkami postavenými smerom do kopca. V najvyššom bode zastavenia je väčšinou umiestnený kríž. V interiéroch sa objavuje vo forme obrazov a basreliéfov.
Na starom cintoríne v Snine, po oboch stranách veľkej rodinnej kaplnky Rhollovcov, si môžeme všimnúť aj osem malých kaplniek, ktoré mali pôvodne symbolizovať Krížovú cestu. Tá však ostala nedokončená. Na čelnej stene niektorých z kaplniek sa nachádzajú mená Sninčanov, ktorí pred viac ako sto rokmi nechali tieto objekty vybudovať.
Na fotografii sa nachádzajú Ignác Onufer s manželkou Máriou Onuferovou rodenou Štofíkovou, ktorí odišli zo Sniny do Spojených štátov amerických, kde sa zosobášili a mali tri deti.
Manželia Onuferovci síce ostali žiť v Spojených štátoch, no v roku 1911 nechali na starom cintoríne postaviť jednu z malých kaplniek. V Snine sa objavili na návšteve ešte v rokoch 1926 a 1930. Ich dcéra Mária Onuferová si dlhé roky dopisovala so svojou sesternicou Máriou Mariničovou, rodenou Štofíkovou. Boli rovesníčky a obe sa dožili vysokého veku. Ďalšie informácie sa nám o tejto rodine doposiaľ nepodarilo vypátrať. Ak by mal niekto z čitateľov Sninských novín vedomosť o Onuferovcoch, respektíve o ostatných rodinách, ktoré dali vystavať malé kaplnky na cintoríne, môže nám to oznámiť na retrospektiva.eu@gmail.com
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
