Pomenovanie Krížová cesta alebo Kalvária sa používa pre označenie symbolickej cesty spojenej s udalosťami súvisiacimi s ukrižovaním Ježiša Krista. Je rozdelená na štrnásť zastavení, z ktorých každé zodpovedá určitej udalosti. Kalvária opisuje dianie počnúc od odsúdenia Ježiša Krista Pilátom Pontským až po jeho ukrižovanie na hore Golgota. Tento názov bol odvodený od pôvodne hebrejského slova Gûlgaltâ, čo predstavuje lebku, ktorú tvar hory pravdepodobne pripomínal. Latinským ekvivalentom tohto slova je slovo Calvaria.
V súvislosti so šírením kresťanstva v minulosti, narastala u kresťanov zvedavosť a túžba spoznávať miesta života, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista a tak už od 4. storočia existujú dochované zmienky o konaní púti kresťanov z nášho územia do Svätej zeme. V období ranného stredoveku zorganizovanie takejto púte nebolo vôbec jednoduché – bolo k tomu potrebné veľké odhodlanie, silné zdravie, dostatok finančných prostriedkov a rozhodujúcu úlohu hrala aj nezávislosť a sloboda pohybu. Prostým ľuďom ako prvý vyšiel v ústrety Svätý Petronius – biskup z Bologne, ktorý dal vo svojej diecéze postaviť napodobeninu Božieho hrobu a ďalších miest, ktoré súvisia v Krížovou cestou a zasadil ich do vhodného terénu, ktorý aspoň približne odzrkadľoval miesta vo Svätej zemi. Podobné repliky sa začali stavať aj na mnohých iných miestach v Európe. V exteriéroch je Krížová cesta najčastejšie reprezentovaná výklenkovými kaplnkami postavenými smerom do kopca. V najvyššom bode zastavenia je väčšinou umiestnený kríž. V interiéroch sa objavuje vo forme obrazov a basreliéfov.
Na starom cintoríne v Snine, po oboch stranách veľkej rodinnej kaplnky Rhollovcov, si môžeme všimnúť aj osem malých kaplniek, ktoré mali pôvodne symbolizovať Krížovú cestu, ktorá žiaľ ostala nedokončená. Na niektorých z nich sú uvedené mená Sninčanov, ktorí pred viac ako sto rokmi nechali tieto kaplnky vystavať.
Na fotografii sú Ignác Onufer s manželkou Máriou Onuferovou rodenou Štofíkovou, ktorí odišli zo Sniny do Spojených štátov amerických, kde sa zosobášili a mali tri deti.
Manželia Onuferovci síce ostali trvalo žiť v Spojených štátoch, no v roku 1911 nechali vystavať jednu z malých kaplniek na starom cintoríne. V Snine sa objavili na návšteve ešte v rokoch 1926 a 1930. Ich dcéra Mária Onuferová si dlhé roky dopisovala so svojou sesternicou Máriou Mariničovou, rodenou Štofíkovou. Boli rovesníčky a obe sa dožili vysokého veku. Ďalšie informácie sa mi o tejto rodine zatiaľ nepodarilo vypátrať. Ak by mal niekto z čitateľov Sninských novín nejakú vedomosť o Onuferovcoch, respektíve o ostatných rodinách, ktoré dali vystavať malé kaplnky na cintoríne, môže mi o tom napísať správu na retrospektiva.eu@gmail.com
Tento článok bol publikovaný taktiež v Sninských novinách (číslo 41, zo dňa 3. októbra 2016).
Autor článku: Mgr. Ján Bocan