Karol Plicka (14. október 1894 – 05. máj 1987) – slovenský výtvarník, fotograf, filmový režisér, kameraman a hudobný vedec. Koncom roku 1923 nastúpil ako referent Národopisného ústavu Matice Slovenskej v Martine. V rokoch 1923-1939 ako zberateľ ľudových piesní v službách Matice Slovenskej zozbieral asi päťdesiattisíc textov s ľudovými nápevmi, popritom sa venoval fotografovaniu. Z jeho iniciatívy bol v Matici slovenskej založený archív dokumentárnych fotografií. V druhej dekáde dvadsiateho storočia bolo skrz Národopisný odbor Matice slovenskej vydaných pätnásť očíslovaných sérií pohľadníc autora Karola Plicku. Trinásť kompletov bolo venovaných slovenskému národopisu.
Adresná strana každej pohľadnice obsahuje z väčšej časti rovnaký text uvedený v slovenskom a francúzskom jazyku. Nad menom fotografa je zakaždým uvedený názov fotografovaného miesta. Pri bližšom porovnaní je možné nájsť rôzne odchýlky v tvare, farbe a celkovej úprave písma, otočenie obrazovej strany pohľadnice voči strane adresnej a podobne, no takéto hlboké skúmanie nie je predmetom tohto článku.
Málokto vie, že jeden z pohľadnicových súborov – uvedený pod číslom VII., bol venovaný Zemplínskej župe. Komplet obsahuje desať kusov pohľadníc, z ktorých deväť bolo nasnímaných práve v okrese Snina. Pozrime sa na jednotlivé pohľadnice. Pri každej uvádzame pôvodný názov v slovenčine a francúzštine.
VII. 1 – DREVENÝ KOSTOL V MALEJ POĽANE / ÉGLISE DE BOIS Á MALÁ POĽANA – Pôvodne pravoslávny kostolík bol v rokoch 1502-1510 postavený v Habure (Okres Medzilaborce) a v roku 1759 bol odpredaný do Malej Poľany (Okres Stropkov), kde bol zasvätený svätému Mikulášovi ako gréckokatolícky. V roku 1935 bol prevezený do Hradca Králové v Českej republike.
VII. 2 a 3 – DREVENÝ KOSTOL V DARE / ÉGLISE DE BOIS Á DARA – Dnes už neexistujúci kostolík z roku 1746 v zaniknutej obci Dara, ktorá bola v roku 1980 evakuovaná kvôli výstavbe vodnej nádrže Starina. Kostolík bol pravdepodobne zničený počas druhej svetovej vojny a na jeho mieste bol v roku 1956 postavený nový murovaný kostol.
VII. 4 a 5 – DREVENÝ KOSTOL V TOPOLI / ÉGLISE DE BOIS Á TOPOĽA – Drevený gréckokatolícky kostolík svätého Michala Archanjela, postavený v druhej polovici 17. storočia v dedine Topoľa.
VII. 6 – DREVENÝ KOSTOL V KRIVEJ / ÉGLISE DE BOIS Á KRIVÁ – Trošičku zavádzajúci názov pohľadnice, pretože na Slovensku existuje obec s názvom Krivá (Okres Dolný Kubín) a prakticky aj v bývalej Zemplínskej župe sa nachádza obec s názvom Krivé (Okres Bardejov). Ale tento gréckokatolícky kostolík svätého Archanjela Michala z roku 1718 stojí v obci Uličské Krivé.
VII. 7 a 8 – DREVENÝ KOSTOL V ZBOJI / ÉGLISE DE BOIS Á ZBOJ – Drevený kostolík svätého Mikuláša biskupa z roku 1706 bol v roku 1966 prevezený z obce Zboj do Múzea ľudovej architektúry (skanzen) v Bardejove. Kostolík je považovaný za najkrajší v celej Karpatskej oblasti.
VII. 9 – TREPANIE KONOPÍ V PRISLOPE / LE TRAITEMENT DE CHANVRE Á PRISLOP – Pohľadnica zachytáva dve ženy a dievča stojace pred typickým obydlím, spracovávajúce rastliny konope tradičným spôsobom.
VII. 10 – IKONA Z KOSTOLA NOVOSEDLICKÉHO / ICONE DE L´ÉGLISE DE NOVOSEDLICA – Ikona pochádzajúca z gréckokatolíckeho kostola svätého Michala Archanjela, postaveného v roku 1764. Ikonostas kostolíka pochádza z 18. storočia, niektoré ikony zo 16. a 17. storočia. Kostolík bol v rokoch 1974 a 1977 prenesený z obce Nová Sedlica do Expozície ľudovej architektúry a bývania Vlastivedného múzea v Humennom.
Pohľadnice Karola Plicku týkajúce sa Zemplínskej župy sa na zberateľských veľtrhoch vyskytujú pomerne často. Väčšinou sa objavujú v čistom prevedení, pretože iba malé percento z celkového nákladu prešlo poštovým stykom. Pohľadnice, ktoré prešli poštou sú tým pádom vzácnejšie.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan