Základným komunikačným prostriedkom človeka je ľudská reč. Prostredníctvom reči dokáže sprostredkovávať vlastné myšlienkové obsahy iným osobám. Písaný text je jedným z najjednoduchších spôsobov zaznamenania rečového prejavu. V dnešnej dobe nemusia byť texty zaznamenávané výhradne na papieri. Poznáme množstvo textových editorov, ktoré umožňujú písanie, editovanie a ukladanie textu priamo v digitálnej podobe. Taktiež posielanie správ prostredníctvom elektronických systémov nebolo nikdy jednoduchšie a rýchlejšie, ako je tomu dnes. Okrem e-mailu existuje množstvo komunikačných služieb, ktoré umožňujú obojstrannú online komunikáciu v reálnom čase. Veda a technika napreduje obrovskou rýchlosťou, vznikajú stále nové komunikačné technológie.
Obrázok demonštruje prechod od korešpondenčného lístka k pohľadnici. Miesto pre správu je ešte stále vyhradené v na obrazovej strane, z ktorej sa postupom čas dostalo na stranu adresnú.
V minulosti, kedy ľudia nepoznali žiadnu elektroniku, bol spôsob komunikácie na väčšie vzdialenosti omnoho ťažší, ako je tomu dnes. Pred rokom 1860 tvorila základ písomného styku poštou prepravovaná listová zásielka. Ani poštová doprava nebola v minulosti organizovaná tak, ako v súčasnosti. Zásielky prevážali poštmajstri pešo alebo koňmo. Doručiť zásielku do rúk adresáta trvalo aj niekoľko týždňov. S rozvojom cestnej, železničnej, leteckej a lodnej dopravy na prelome 19. a 20. storočia došlo k lepšiemu organizovaniu a doručovaniu listových zásielok poštou. S prudkým nárastom písomných správ spojených s rozvojom výroby a obchodu, sa začala klasická listová zásielka v uzatvorenej obálke javiť ako príliš drahá a zbytočná. Z tohto dôvodu zaviedla Rakúska pošta, dňa 1.10.1869, ako prvá na svete korešpondenčný lístok.
Priestor adresnej strany je prakticky celý vyhradený pre napísanie adresy. V minulosti musela byť každá poštová zásielka označená tak odtlačkom pečiatky pošty z ktorej bola odosielaná, ako aj pečiatkou pošty v mieste určenia. Pečiatkou pošty z ktorej zásielka odchádzala bola znehodnocovaná použitá poštová známka. V našom prípade je možné z pečiatky vyčítať, že pohľadnica bola odoslaná zo Sniny (Zemplén-Szinna) dňa 2. augusta 1903 (903-AUG-02).
Korešpondenčný lístok predstavoval omnoho lacnejšiu, otvorenú formu komunikácie. Averzná strana korešpondenčného lístka slúžila na vypísanie adresy, reverzná strana na zaznamenanie správy. Vývoj poštového styku sa nezastavil a časom bolo povolené pridávanie rôznych grafických pritlačí na reverznú stranu korešpondenčného lístka. Postupom času sa korešpondenčný lístok pretransformoval do podoby pohľadnice. Stal sa akousi predlohou, či vzorom prvých pohľadníc. Používanie korešpondenčných lístkov sa popri pohľadniciach zachovalo dodnes.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan
