Kartotéka Františka Müllera

František Müller. Tohto človeka by sme mohli aj bez dlhšieho uvažovania zaradiť k významným osobnostiam mesta Snina. Dlhé roky pôsobil vo funkcii miestneho notára, jeho dom bol istý čas sídlom obecnej knižnice. Meno Františka Müllera býva často spájané aj s funkciou kronikára. Avšak doposiaľ sa žiadna, jeho rukou písaná kronika, nenašla. Z „Müllerovej kroniky“ sa postupom času stal akýsi miestny mýtus sprevádzaný polemikou. Je diskutabilné, či kronika vôbec existovala a ak áno, otázne je, kto k nej mal prístup a kde sa stratila. Na úvod zopár faktov:

  • Dňa 1. júla 1949 boli obvodné (notárske) úrady zrušené a následne zriadené v každej obci, kde fungovali naďalej v súčinnosti s miestnymi národnými výbormi. V tom čase mal František Müller už vyše 60 rokov a funkciu notára už od roku 1935 nevykonával.
  • Dňa 19. mája 1951 bol František Müller na základe rozhodnutia členov vtedajšieho miestneho národného výboru vymenovaný za obecného knihovníka a obecného kronikára.
  • Dňa 25. augusta toho istého roku bola v súkromnom dome Františka Müllera zriadená obecná knižnica.
František Müller (sediaci v strede) na fotografii z roku 1933.

Ďalej si môžeme dovoliť s istotou povedať, že František Müller na zostavení obecnej kroniky začal reálne pracovať. V knižnom fonde, ktorý mal prakticky nepretržite k dispozícii, začal vyhľadávať zmienky o meste Snina. Veľkým plusom mu pri tejto práci bola jeho plynulá znalosť maďarčiny a tak mohol bez väčších problémov načrieť aj do staršej, po maďarsky písanej literatúry z obdobia niekdajšieho Rakúsko-Uhorska. Komunikoval s kronikármi z rôznych, prevažne zemplínskych obcí, oslovoval potomkov niekdajších zemepánov, ktorí boli v minulosti vlastníkmi pôdy v okrese Snina, žiadal informácie o Snine a jej okolí od archivárov pracujúcich v rôznych inštitúciách. Ako podklad pre písanie kroniky mu slúžila kartotéka vyzbieraných záznamov, ktorú starostlivo viedol a systematicky doplňoval. Informácie vkladané do kartotéky uvádzal prevažne na lístkoch formátu A5. Tie spočiatku vypisoval voľnou rukou a pre tento účel používal už z jednej strany popísané papiere určené pre zapisovanie poznámok. Neskôr takýmto spôsobom zaznamenané informácie prepisoval pomocou písacieho stroja na čisté papiere rovnakého formátu. Občas na tieto papiere voľnou rukou doplnil nejakú dodatočnú poznámku. Jednotlivé zápisky obsahovali rôzne roky a udalosti s uvedením patričného zdroja. Kartotečné lístky na základe ich obsahovej náplne triedil do rôznych kategórií. Každá kategória bola reprezentovaná papierovým zakladačom lemovaným kovovým okrajom. Použité zakladače predtým slúžili na zhromažďovanie informácií o miestach a ľuďoch ešte v čase, keď František Müller pôsobil vo funkcii notára (pôvodné názvy priečinkov uvedené v hornej časti v čase zostavovania kartotéky preškrtol). Každý priečinok označil veľkým tlačeným písmenom abecedy a pod ním uvádzal názvy kategórií patriacich danému priečinku. Napríklad priečinok s označením „A“ obsahoval kategóriu s názvom „Adó„, čo v preklade znamená „Daň“. Pod písmenom „Á“ bolo možné objaviť súbor informácií s označením „Állattenyésztés„, v preklade „Chov zvierat“, pod písmenom „B“ sa ukrývala kategória „Bevándorlás„, v preklade „Prisťahovalectvo“ a podobne. Pod písmenom „D“ sa nachádzala kategória s označením „Drugethek„, v preklade Drughetovci, pod „R“ kategória „Ruthének“ v preklade „Rusíni“ a podobne. A na základe čoho si takéto tvrdenia môžeme dovoliť uviesť?

Z času na čas nastane chvíľa, kedy sa človek šťastnou náhodou k niečomu dopracuje, ako slepá kura k zrnu. A takýmto nejakým spôsobom sme sa sprostredkovane a za pomoci ľudí, ktorým aj na tomto mieste prejavujeme nesmiernu vďaku, dostali k rozsiahlej pozostalosti po sninskom notárovi, knihovníkovi a kronikárovi Františkovi Müllerovi. Okrem evidencie súvisiacej s vedením Okresnej ľudovej knižnice v Snine pochádzajúcej z obdobia rokov 1952 až 1958, kedy knižnica sídlila v dome Františka Müllera, sme získali kartotéku obsahujúcu údaje týkajúce sa histórie Sniny a priľahlého regiónu, ktoré slúžili ako podklad pri vytváraní obsahu obecnej kroniky. Samotná kronika sa v pozostalosti nenachádza, ale na základe analýzy kartotéky máme približnú predstavu o tom, čo všetko mohla obsahovať. Prečo iba približne?

Jednotlivé záznamy kartotéky boli uvádzané v slovenskom a maďarskom jazyku v približnom pomere jedna ku štyrom. Kartotéka sa nachádza v stave nálezu. Jednotlivé záznamy boli vysypané, čo dokazuje väčšina prázdnych priečinkov s názvami kategórii a zároveň hŕba záznamov bez ladu a skladu. Z obsahovej náplne mála priečinkov, ktoré si zachovali svoj pôvodný obsah vyplýva, že ani pôvodný systém nebol najideálnejší. V priečinku s označením „K“ a kategóriou „Kultúra“ je napríklad po boku záznamu o uhorskom šľachticovi a významnom jazykovedcovi menom Férencz Kazinczy (1759 – 1831) zaradený i program osláv organizovaných pri príležitosti dňa 1. mája 1952. Najviac informácií uvádzaných v slovenskom jazyku pochádza z povojnového obdobia. Zápisky zaznamenané voľnou rukou v slovenskom alebo maďarskom jazyku sú ťažko čitateľné a ich jednotlivé obsahy je potrebné pozorne lúštiť. Celá kartotéka obsahuje niekoľko stoviek kartotečných lístkov, ale napriek tomu nie je úplne kompletná. Ako sme na to prišli?

Ku kartotéke bol Františkom Müllerom vyhotovený index rozdelený na tri časti. Súpis historických dát obsahuje roky a krátky popis udalosti z histórie mesta a okresu. Súpis historických kníh a dokumentov obsahuje údaje o zdrojoch, z ktorých bolo pri zostavovaní kartotéky čerpané. A do tretice súpis historických poznatkov obsahuje rôzne zaujímavosti z histórie Sniny a priľahlého regiónu. Pri porovnávaní indexov a samotných kartotečných lístkov sme zistili, že žiadna kategória kartotéky nie je úplná, no zároveň sme zistili aj to, že v kartotéke sa nachádzajú kartotečné lístky, ktoré sú oproti indexu navyše. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že do indexov neboli zapísané všetky, ale iba najzaujímavejšie informácie, respektíve informácie vyzbierané iba do určitého dátumu a poznatky vyzbierané po určitom termíne do indexu pridané neboli. Index obsahuje iba zlomok informácií z kartotečných lístkov týkajúcich sa jednotlivých obcí okresu, ktoré napriek tomu našli v kartotéke zastúpenie. Je možné, že v prípade obcí existoval ešte nejaký ďalší index, no ten sa nám v danej pozostalosti objaviť nepodarilo. A aké informácie vlastne kartotéka obsahuje?

Ide o informácie prevažne štatistického charakteru, medzi ktorými sa objavujú rôzne zaujímavosti. Napríklad v súpise historických dát sa pod číslom „356“ nachádza záznam s označením „1908 – Charakteristika sninského ľudu písaná sotáčtinou“. Po vyhľadaní príslušného kartotečného lístka sa dozvedáme nasledovnú informáciu:

Vov Snine narod je dobri, pobožni, opilstvu ne veľmi oddani, ľemže su ňektere ku kradeži nahilne, obzvlaštne v ľesoch drevo kradnuc a na poľu zo statkom aj s inakšim spusobohom škodu robic, to oni aňi za hrich netrimaju a z tim veľku haňbu robja statečnej obci. Z tehoto podleho a hrišneho običaju pohadzaju všeliake zle, a často i veľike ňeščešca… Štiri šňinske obivateľe – jako to ľudze rozpravaju – v nočnim času višli do susedneho panskeho lesa do Stakčina drevo kradnuc na vozoh. Ťažko pobili hajnika ktory ich chytil, a nehali ho v lese mysliac že je zomrety. Ten ale sa pobudil a ťaško sa domov dostal.

Čo sa týka rozsahu informácií, na niektorých kartotečných lístkoch sa nachádzajú iba dve-tri strohé vety, iné obsahujú informácie zachytené na niekoľkých desiatkach riadkov. Viesť a neustále dopĺňať kartotéku za pomoci pera, prípadne písacieho stroja, bolo iste veľmi náročné. Väčšina z nás si život bez všadeprítomnej počítačovej techniky dnes už nevie alebo ani nechce predstaviť. Po tejto stránke je kartotéka Františka Müllera skutočne pozoruhodným dielom. Čo dodať na záver?

Získanú kartotéku sa budeme snažiť v dohľadnej budúcnosti roztriediť a usporiadať. O zistených poznatkoch Vás budeme už čoskoro informovať prostredníctvom nových článkov.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.