Zápisky z povojnovej Sniny I.

Z kartotéky Františka Müllera sme vylovili priečinok s názvom Rôzne informácie z povojnového obdobia. Je to zmes poznámok z rokov 1944 až 1951, čiže od oslobodenia po spustenie prevádzky v niekdajšom priemyselnom závode Vihorlat. Informácie z tohto priečinka sú zväčša známe, preto je tento článok na pokračovanie možné vnímať ako ľahké predjedlo z hostiny poznatkov, ktoré spomínaná kartotéka obsahuje.

1944

Sninský okres bol od 24. septembra 1944 do 26. novembra 1944 priamym dejiskom urputných bojov. Bojovými udalosťami bolo v okrese úplne zničených 918 a ťažko poškodených 2277 obytných budov. 11 obcí bolo zničených na 90 % a 14 obcí bolo poškodených na 50 %. V dôsledku vojnových udalostí bolo v okrese Snina zničených 55 mostov. Na hovädzom dobytku bola spôsobená škoda v hodnote 25 098 000 korún.

Keď sa v októbri priblížil k Snine front, prežili Sninčania ťažké chvíle. Bombardovaním bolo zničených veľa domov a medzi tými aj skoro dokončená novostavba meštianskej školy. Dňa 24. novembra 1944 bola vyhlásená nutná evakuácia. Skoro celé obyvateľstvo opustilo obec. Snina ostala pustá, len niekoľko rodín sa ukrylo v lese. Dňa 25. novembra víťazná ruská armáda oslobodila našu obec. Obyvateľstvo sa vracalo, niektorí neskoršie – až v apríli 1945 a niektorí sa nevrátili vôbec. Za prvej mobilizácie po oslobodení, narukovalo v decembri 1944 zo sninského okresu do I. československej armády 550 dobrovoľníkov.

V roku 1944 sa začali organizovať národné výbory. Okresný národný výbor v Snine bol založený 23. decembra 1944. Voľbu previedli zástupcovia všetkých miestnych národných výborov v okrese. Obyvateľstvo Sniny je oddané novej ľudovodemokratickej republike.

Poznámka na okraj: Úlohou národných výborov ako zastupiteľských orgánov štátnej moci a správy v obciach, mestách, okresoch a krajoch bolo zabezpečovať rozvoj hospodárskej, kultúrnej, sociálnej a zdravotnej oblasti a oblasti výstavby vo svojich územných obvodoch. Pôsobnosť národných výborov mala zahrnúť právomoc bývalej samosprávy i politickej správy. Miestne národné výbory podliehali okresným národným výborom a tie Slovenskej národnej rade.

1945

Dňa 3. septembra poskytla obec pre ľudovú školu v Snine 3 000 korún a pre ľudovú školu v Jozefových Hámroch 14 000 korún, aby si mohli dať opraviť školu a vyučovanie začať.

Od oslobodzujúcich vojakov naučili sa naši ľudia páliť liehoviny z cukru a malinovej šťavy, žita a tak ďalej. Prísne sa to trestá, ale stále sa to v tajnosti robí. Volajú to „samohonka“.

Predsedom miestneho národného výboru sa stal Ján Krupa. Členmi užšej komisie miestneho národného výboru boli Ján Hudák, Pavel, Čus, Michal Miško, Michal Marinič, Michal Gribanič, Ján Ontkovič, Ján Štofik, Michal Kuchta, Ján Dunaj, Jozef Avuk, Michal Čus, Michal Šalacha, Karol Haburaj, Andrej Aľušik, Jozef Jankaj, Pavel Holodňak, Pavel Širgeľ, Pavel Dunaj, Michal Pčola, Andrej Pandula a Ján Kračunik.

V sninskom okrese bolo vykúpených 137 metrákov pšenice, 50 metrákov raže, 108 metrákov jačmeňa a 105 metrákov ovsa.

Poznámka na okraj: Je zaujímavé, že v kartotéke Františka Müllera sa k určitým témam neobjavujú vôbec žiadne informácie (ani v priložených indexoch, ani na kartotečných lístkoch, ani medzi poznámkami). Napríklad charakteristickou črtou povojnového obdobia je nepochybne prídelový systém realizovaný na báze potravinových lístkov a poukážok na textil a obuv, ktorý v povojnovom Československu pretrval až do roku 1953.

Ilustračná fotografia poukážky na pracovnú obuv.

1946

K 1. januáru bol stav dobytka v okrese nasledovný – 3301 kusov koní, 9636 kusov hovädzieho dobytka, 1095 kusov bravčového dobytka, 2150 kusov oviec a 1802 kusov kôz.

Nemci pred útekom z nášho územia rozložili na poliach, lúkach a lesoch zákerné míny, ktoré ešte neboli odstránené. V okrese vyše 200 osôb padlo za obeť mínam a 120 ľudí bolo mínami ťažko poranených.

Životná úroveň obyvateľstva je nízka. Ľudia žijú v úplne nevyhovujúcich a nezdravých príbytkoch. Hospodárenie je zaostalé. Niet vzorných hnojísk, vzorných studní, nie je tu kanalizácia ani vodovod.

Mesto Snina leží na sever od Vihorlatu a je to najvýchodnejšie mestečko na Slovensku. Má rozlohu skoro 1000 hektárov a žije tu 4 700 obyvateľov. Predsedom miestneho národného výboru je Ján Savka, podpredseda Ján Štofik. Obec utrpela následkom vojny veľa škody a to na životoch i majetkoch obyvateľstva. Pod obvodný úrad miestneho národného výboru patria obce Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou a Snina.

Dňa 14. októbra navštívil Sninu generál doktor Mikuláš Ferjenčík. Prednosta okresného národného výboru doktor Ladislav Hoffmann v obšírnej rezolúcii podal v devätnástich bodoch bolesti a nedostatky okresu.

V sninskom okrese bolo od 1. júla 1946 do 28. februára 1947 vykúpených 159 metrákov pšenice, 60 metrákov raže, 31 metrákov jačmeňa a 56 metrákov ovsa.

V tomto roku boli v Snine vybudované drevené baráky, v ktorých bolo ubytované vojsko.

Poznámka na okraj: Pravdepodobne ide o vojsko, ktoré tu bolo vyslané v súvislosti s vyčíňaním Ukrajinskej povstaleckej armády (hovorovo označovanej ako „banderovci“) prekračujúcej československé hranice.

1947

K 1. januáru bol stav dobytka v okrese nasledovný – 3476 kusov koní, 12511 kusov hovädzieho dobytka, 2786 kusov bravčového dobytka, 2294 kusov oviec a 2239 kusov kôz.

Už prežívame tretí rok od oslobodenia, ale prvý plánovací rok. V rámci dvojročného budovateľského programu má byť okres – zatiaľ aspoň autobusovými spojmi – zapojený do komunikačnej siete. Železnica spája iba štyri obce okresu.

Územie okresu bolo od 24. septembra 1944 do 26. novembra 1944 priamym dejiskom urputných bojov. Boje sa viedli hlavne pod Ruským priesmykom a pozdĺž rieky Cirocha. Dôsledky týchto bojov boli pre obyvateľstvo kruté. Začiatkom novembra 1944 nemecké vojská nariadili nútenú evakuáciu civilného obyvateľstva v okrese, čo znamenalo pre náš ľud strašnú a neopísateľnú pohromu. Hospodárska situácia po oslobodení bola tiež katastrofálna. Obyvateľstvo ostalo bez príbytkov a občania prišli aj o svoje šatstvo, obuv a zariadenie. V decembri 1944 začali sa organizovať prvé národné výbory, ktorých najdôležitejšou úlohou bolo odstrániť dôsledky vojny. Z úplne zničených obcí je doteraz iba 5 uspokojivo opravených. Sú to Stakčín, Starina, Veľká Poľana, Ruské a Pčoliné. V šiestich obciach, ktoré ležia na odľahlejších miestach, prebiehajú rekonštrukčné práce – veľmi pomaly. Sninský okres má plochu 96754 hektárov a vyše 35000 obyvateľov.

Predsedom okresného národného výboru je Jozef Czuprák, prvým podpredsedom Mikuláš Mandrik, druhým podpredsedom Gejza Horňák, členmi Michal Ircha, Andrej Roman, Mikuláš Pura, František Gracel, Michal Marinič, Ján Krupa, Jozef Rejta, Štefan Gumenický, Ján Haragaľ, Jozef Gnip, Michal Pencak, Alexander Kakoš, Michal Sidor, Vasiľ Cilip, Vasiľ Suchý, Vasiľ Džupan a Ivan Huntej. Prednostom úradu je doktor Ladislav Hoffmann. Tajomníkom /notárom/ miestneho národného výboru je Michal Ircha.

Okres Snina je jedným z najzanedbanejších okresov republiky. Príčinou toho je slabá výnosnosť pôdy a celkom nedostatočne vyvinutý priemysel. Okrem parnej píly (v Snine a v Stakčíne) je v meste len niekoľko menších podnikov. Sociálne a zdravotné pomery sú tiež žalostné. Jediná školská novostavba v okrese – budova pre meštiansku školu v Snine, začala sa budovať pred desiatimi rokmi a dodnes nie je dokončená. V celom okrese niet ani jedného kultúrneho domu, ani čitárne, či knižnice.

V rámci dvojročného programu má byť v okrese vybudovaný dom národného zdravia. Všetky obce okresu sa majú zapojiť do dvojročnice rekonštrukčnými prácami, stavbou cestných spojov a výstavbou nových bytových jednotiek. V posledných časoch sa v dôsledku nového pracovného ruchu povzniesla úroveň obyvateľstva v porovnaní s pomermi za prvej republiky o 50 percent.

V tomto roku sa v Snine uskutočnili okresné hasičské preteky.

Poznámka na okraj: Na roky 1947 a 1948, teda ešte pred nástupom komunistov k moci bol zavedený dvojročný hospodársky plán na obnovu a rekonštrukciu Československa po druhej svetovej vojne. Jeho cieľom bola obnova zničeného hospodárstva a zvýšenia priemyselnej výroby o 10 % v porovnaní s predvojnovým stavom. Dôraz sa kládol najmä na rozvoj priemyslu v ekonomicky slabších oblastiach republiky a vytvorení predpokladov pre odstránenie prídelového systému.

Medzi poznámkami Františka Müllera k jednotlivým kartotečným lístkom sme objavili informácie o tom, čo plánoval k jednotlivým rokom doplniť, ale samotné materiály na doplnenie sme v pozostalosti žiaľ nenašli. Len pre ilustráciu. Pri roku 1944 bola uvedená poznámka – uviesť mená dobrovoľníkov, ktorí narukovali do armády. Pri roku 1945 bola poznámka – popísať podrobne o banderovcoch, kedy a kde sa zjavili a kadiaľ a kam smerovali. Pri roku 1946 bola zase poznámka Roľnícke spotrebné družstvo a jeho zamestnanci. Možno na tieto materiály ešte v budúcnosti natrafíme pri študovaní kartotečných lístkov napísaných v maďarčine alebo medzi poznámkami načmáranými žiaľ, nie veľmi čitateľným rukopisom.

František Müller (1888-1972) pôsobil vo funkcii sninského notára od roku 1920 do roku 1935. Do roku 1945 vykonávali funkciu notára v Snine Ladislav Szeghy, Andrej Koťo a Michal Ircha. Naopak, pred Františkom Müllerom v období od 1892 do 1920 pôsobil v Snine ako notár Andrej Dely. Funkciu podľa zápiskov Františka Müllera prevzal po svojom otcovi menom Ján Dely, ktorý v nej pôsobil od roku 1867 s tým, že notariát sa do roku 1876 nachádzal v Belej nad Cirochou.

František Müller a Lívia Müllerová.

Manželkou Františka Müllera bola Lívia Müllerová (1897-1991), rodená Krivátsyová, pôsobila ako učiteľka v miestnej ľudovej škole. V období rokov 1935 až 1939 pôsobila vo funkcii správkyne ľudovej školy. Túto funkciu odovzdala Rudolfovi Hudáčovi, ktorý v nej pôsobil v rokoch 1939 až 1944. Podľa zápiskov Františka Müllera boli pred Líviou Müllerovou správcami ľudovej školy v Snine Edmund Roth (1930-1935), Koloman Babilonský (1925-1930), Václav Jeřábek (1920-1925), Anton Chinorányi (1914-1920) a Michal Balázs (1888-1914).

Pokračovanie nabudúce.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.