Záver prázdnin v znamení turistiky

V nedeľu dňa 4. septembra 2022 sa uskutočnil v poradí už šiesty ročník podujatia Medzi troma hranicami. Počas turistického pochodu, ktorý sme odštartovali na čerpacej stanici OMV, sa uskutočnilo niekoľko zastavení, v rámci ktorých sme si povedali niečo o histórii lokality, ktorou sme aktuálne prechádzali. Podujatie sa nieslo v duchu tradovanej histórie. Na základe informácií týkajúcich sa histórie Sniny, ktoré dodnes kolujú medzi miestnym obyvateľstvom, sa nám podarilo dopracovať k poznatkom, ktoré sme sa následne snažili overiť a uviesť na správnu mieru.

Zastavenie pri cintoríne z prvej svetovej vojny a výklad o histórii železnice, píly, úzkokoľajky.

K rozvoju priemyslu Sniny prispela železnica vybudovaná na úseku Humenné – Stakčín. Jej prevádzka bola spustená v roku 1909. V roku 1911 sa stal majiteľom miestneho veľkostatku gróf Jozef Degenfeld. Ten mal v úmysle spracovávať a obchodovať s drevnou hmotou vyťaženou v okolitých lesoch. V blízkosti železničnej trate hľadal vhodný pozemok, na ktorom by mohol vybudovať novú pílu na rezanie dreva. Miestni gazdovia sa však svojich pozemkov v blízkosti železničnej stanice nemienili vzdať, preto sa gróf Degenfeld dohodol s miestnym farárom Andrejom Lehoczkým a podarilo sa mu pre účely výstavby píly získať cirkevné pozemky nachádzajúce sa v blízkosti železničnej trate. Podľa všetkého sa Degenfeld a Lehoczký dohodli na tom, že cirkev prepustí zo svojich pozemkov potrebnú plochu na vybudovanie továrne na spracovanie dreva v blízkosti železnice a na oplátku dostane od zemepána dvojnásobne veľký pozemok v blízkosti kostola. V roku 1912 sa grófovi Degenfeldovi podarilo vybudovať novú pílu…

Zastavenie a výklad o vaľkovni a tehelni, ktorá sa kedysi nachádzala povyše tohto miesta.

Keďže z okolitých lesov bolo problematické dopravovať drevo do objektu píly, gróf Degenfeld sa rozhodol vybudovať úzkokoľajovú železnicu, ktorá by mu poslúžila ako vhodný prostriedok na zvážanie dreva z lesa. Avšak medzi jeho lesnými pozemkami a pozemkom píly sa nachádzali malé kúsky pozemkov miestnych gazdov. Tie sa Degenfeld od miestnych snažil odkúpiť, respektíve vymeniť ich za iné, avšak ich majitelia s návrhmi zemepána nesúhlasili. Nakoniec sa Degenfeld rozhodol pozemky vyvlastniť. Miestni obyvatelia sa proti tomuto rozhodnutiu vzbúrili. Rebéliu muselo prísť do Sniny napokon mierniť 50 žandárov a 200 vojakov…

Zastavenie nasledujúce po výstupe suchým korytom Tarnovského potoka na mieste, kde sa nachádza kameň s odtlačkom ľudskej stopy.

S úzkokoľajovou železnicou súvisí aj výstavba ďalšieho priemyselného podniku v Snine. Ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie sa v lokalite nazývanej „Medzi hacami“ ťažila ílovitá zemina, ktorú miestni hrnčiari využívali pri výrobe pálenej keramiky a taktiež bežní ľudia pri výrobe takzvaných vaľkov – nepálených tehál. V medzivojnovom období bola nad priestorom „vaľkovne“ vybudovaná tehelňa, ktorú v Snine založil vtedajší prednosta miestnej železničnej stanice, František Pokorný. Tehelňa stála na pozemkoch, ktoré vlastnil alebo spravoval miestny farár Martin Ondriáš. Nakoľko ani jeden z uvedených nemal s výrobou tehál žiadne skúsenosti, na založenie a rozbehnutie tehelne pozvali a zamestnali tehliarskeho majstra Jána Němčanovského, ktorý tehelňu vybavil zemnou a neskoršie žiarovou pecou. Výroba pálených tehál sa rozbehla v roku 1931. Po nejakom čase vznikli medzi Němčanovským a Pokorným určité nezhody, ich cesty sa rozišli a tehelňa zakrátko zanikla…

Detail odtlačku stopy v kameni.

Rázovitý pohraničný kraj v okolí Sniny bol od nepamäti veľmi chudobný. Jeho obyvatelia žili väčšinou z toho, čo si sami dokázali na neveľmi úrodnej pôde vypestovať. Deti a mládež chodili väčšinou bosí. A práve s touto skutočnosťou súvisí miestna legenda, ktorá vraví, že zo starých čias, keď po svete chodil sám Kristus Pán, zanechal po sebe pri prechádzaní Sninou odtlačok nohy v kameni. Kameň so stopu Krista leží dodnes na brehu Tarnovského potoka. K tomuto kameňu vodili miestni gazdovia svojich potomkov, ktorí do stopy vkladali svoje vlastné chodidlá, pretože verili, že im táto procedúra ochráni bosé nohy pred rôznymi zraneniami…

Príchod na lúku s výhľadom na Sninu nad lokalitou Biele kamene.

Prečo sú Biele kamene pomenované práve tak ako sú pomenované si dnes už nepamätá asi nikto. Miestni ľudia však dodnes spomínajú na rozhovory so svojimi rodičmi a starými rodičmi, ktorí im hovorievali príbehy zo svojich detských čias a spomínali na to, že pred najväčším stúpaním namazali časť koľajníc úzkokoľajky slaninou alebo masťou a z bezpečného úkrytu sledovali, ako na danom mieste kolesa prechádzajúcej lokomotívy začali kĺzať, čo jej znemožňovalo ďalší pohyb vpred. Neskôr obsluhujúci personál lokomotívy so sebou vozieval piesok, ktorým mastné koľajnice posypávali a takýmto spôsobom dokázali problematické miesta trate preklenúť…

Zastavenie vedľa „pálenčarne“ v miestnej časti Daľkov.

Vodný tok Daľkovského potoka bol v minulosti posilňovaný vodou, ktorá sa do jeho koryta privádzala umelými vodnými kanálmi z Tarnovského potoka. Dômyselným spádovým vodovodom nebola napájaná iba fontána na nádvorí kaštieľa, ale aj vodný mlyn a vodná elektráreň, ktoré sa v doline Daľkovského potoka v minulosti nachádzali. O objekte bývalej pálenice – pálenčarne sa traduje, že ide o prvú z kameňa postavenú budovu v meste. Pôvodne vraj nešlo o pálenicu, ale o administratívnu budovu starého majera, ktorý sa nachádzal na Daľkove pozdĺž potoka. Miestni ľudia rozprávajú i o podzemnej chodbe, ktorou bola prepojená pálenica so súčasným kaštieľom. A z rozprávaní starých ľudí sa taktiež dochovala informácia o tom, že približne v strede majera kedysi stála drevená kúria, či drevený poľovnícky zámoček…

Záver turistického pochodu v parku, v pozadí koncert Dychovej hudby Sninčanka.

Náš turistický pochod spojený s poznávaním histórie Sniny, sprevádzaný zastaveniami na všetkých zo spomínaných miest, sme ukončili v hornej časti Daľkovského parku – na betónovom kruhu, kde sa kedysi organizovali rôzne ľudové zábavy. Na tomto mieste bola prítomným predstavená neveľká, no o to zaujímavejšia publikácia z edície Retrospektíva s názvom Medzi troma hranicami: Dobové zápisky a tradovaná história mesta Snina. Podujatie pokračovalo koncertom Dychovej hudby Sninčanka, ktorý u prítomných napriek únave po absolvovanej turistike vyvolal veľmi pozitívne ohlasy. Turistického pochodu sa zúčastnilo 60 účastníkov a zopár ďalších prišlo do parku kvôli koncertu dychovky. Pre tých, čo sa zaujímajú o históriu Sniny a zaujala ich niektorá z vyššie uvedených informácií, je určená naša najnovšia publikácia, ktorú si je u nás možné objednať (retrospektiva.eu@gmail.com). Jej cena je 5 €. Kúpou publikácie zároveň podporíte našu ďalšiu činnosť.

Dychová hudba Sninčanka počas koncertu v parku.

Hlavným organizátorom podujatia bolo občianske združenie Európska zberateľská spoločnosť, spoluorganizátorom Dychová hudba Sninčanka. Partnermi podujatia boli Občianske združenie My pod Sninským kameňom a Turisticko-informačná kancelária pri cestovnej agentúre Unitur. Mediálnymi partnermi boli online časopis Retrospektíva a Sninské noviny. Mestu Snina ďakujeme za poskytnutie a prípravu priestorov v parku. Dychovej hudbe Sninčanka za profesionálny prístup a vysokú úroveň koncertu. A na úplný záver vyjadrujeme ešte jedno veľké a úprimné poďakovanie obci Stakčín a jej starostovi Miroslavovi Boberovi a reštaurácii Herkules a jej majiteľovi Vladimírovi Džupinkovi za technickú spoluprácu, bez ktorej by sme sa len ťažko zaobišli.

Autor článku: Ján Bocan
Autor foto: Ivan Bodnár

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.