V severovýchodnom cípe okresu Snina sa nachádza malá, no známa obec Osadné. V jej okolí prebiehali jedny z najtvrdších bojov prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska. V období apríl – máj 1915 tu položili životy tisíce vojakov ruskej a rakúsko-uhorskej armády. Pozostatky padlých vojakov boli v roku 1934 uložené do unikátnej krypty pri pravoslávnom chráme v Osadnom, jedinej svojho druhu na Slovensku.
Hoci najťažšie boje v okolí Osadného vypukli v prvej polovici apríla 1915, už v priebehu marca sa obec dostala do bezprostredného zázemia frontovej línie. Rakúsko-uhorské zbory sa sťahovali cez Karpaty z Haliče do Uhorska a ruským útokom sa bránili na karpatských hrebeňoch. Je historickou zaujímavosťou, že v marci 1915 sa na území súčasného okresu Snina pohyboval aj jeden z najznámejších českých novinárov a publicistov, Egon Erwin Kisch, prezývaný „zúrivý reportér“. Kisch bol príslušníkom 11. pešieho pluku z Písku, ktorý bol pripojený k severočeskej 29. pešej divízii. Svoje zážitky z Veľkej vojny nám zanechal v známom diele Vojákem pražského sboru. Kisch bol zranený počas bitky neďaleko obce Wola Michowa v Haliči. Boje 11. pešieho pluku v priestore Smolnik – Wola Michowa boli jedny z najťažších, akých sa pluk zúčastnil v priebehu celej prvej svetovej vojny.
Zápisky „zúrivého reportéra“
Dňa 19. marca 1915 naložili zraneného Kischa na voz a previezli ho z Haliče cez Ruské sedlo do Veľkej Poľany. Pre dosiahnutie vyššej miery autenticity citujeme z jeho diela v originálnom znení: „K desáté hodině dopoledne nám řekli, že oddíl je připraven k transportu a že máme jet na několika pramálo spolehlivých venkovských vozech až do polní nemocnice ve Velké Polaně, teda 24 kilometrů. Nebudou-li tam mít dost místa, museli bychom ještě dnes až do Stakčína, tam je přes 38 kilometrů. Jízda byla příšerná. Nárazům, k nimž docházelo pravidelně dvakrát za vteřinu v podélném i příčném směru, byli bychom už přivykli, ale vozy se ještě smekaly, narážely, kodrcaly se a kymácely. Myslím, že by i nezraněný musil vypustit duši v této pojízdné mučírně. Jak daleko je do Polany? zeptal jsem se kočího, Maďara jak poleno, ukázal mu hodinky a vyslovil tázavě „Polaň“. Odpověděl: „Rechts um, links um, rechts um, links um, vlevo, vpravo, vlevo…“ a opakoval tato čtyři slova doslovně šestatřicetkrát. Omyl v počítaní byl nemožný, protože při každém opakování zdvihol prst. Po šestatřicáté řekl: Nagy Polany. Nejprve jsem se domníval, že se muž zbláznil, ale záhy jsem poznal, co tím myslil. Z výšiny dolů se vinula nekonečná serpentina, na jejíž poslední zatáčce (rozhodně šestatřicáté) ležela obec.“ Kischa nakoniec museli previesť až do Stakčína, kde ho o deň neskôr naložili do maltézskeho vlaku (pre ranených vojakov). Boje v Karpatoch preňho skončili.
Kisch síce karpatské bojisko opustil, ale väčšina jeho spolubojovníkov také šťastie nemala. Celý XIX. zbor rakúsko-uhorskej 2. armády začiatkom apríla 1915 ustupoval z Haliče smerom na Slovensko. Ľavým krídlom zboru bola 34. pešia divízia, ktorá prešla cez Karpaty a bránila sa v zalesnenom priestore medzi obcami Svetlice – Oľšinkov. Ťažiskovým bodom obrany tejto divízie bola na dlhé týždne výšina Gušina, na ktorú podnikali Rusi časté útoky. 29. pešia divízia bola ešte 3. apríla na hraničnom hrebeni a jej pluky sa rozmiestnili na kótach Hlboký vrch, Vysoký grúň a Vrch nad Lazom (všetky sa nachádzajú na poľskej strane hranice). Napravo od 29. pešej divízie stála 41. honvédska pešia divízia, ktorej časť ustúpila dolinou riečky Udava do oblasti severne od obce Osadné (v období prvej svetovej vojny niesla názov Telepovce). Bolo len otázkou času, kedy sa celý XIX. zbor stiahne cez hraničný hrebeň na Slovensko. Ruská ofenzíva bola v plnom prúde. Práve v období Veľkonočnej bitky (1. – 6. apríl 1915) uskutočnili Rusi svoj posledný vážny pokus o prelomenie frontu v Karpatoch. Začiatkom apríla 1915 sa schyľovalo k nesmierne ťažkým bojom v severovýchodnej časti celého dnešného okresu Snina.
Krvavá dolina Ruské
Do 8. apríla sa front v oblasti obcí Osadné – Vyšná Jablonka ustálil na čiare kóta 716 Parilov vrch – kóta 805 Na Stobach (dnes Ščoby) – obec Osadné – kóta 857 Skura vrch (dnes Skory). Štáb 29. pešej divízie sídlil v obci Vyšná Jablonka a štáb 41. honvédskej pešej divízie sa ubytoval na južnom okraji obce Osadné. Už 8. apríla večer viedla frontová línia priamo stredom obce Osadné a v okolí sa zúrivo bojovalo. Práve v priebehu 8. – 9. apríla 1915 došlo v doline Ruské, severozápadne od Osadného, k najťažším bojom. Rusi vyvinuli silný tlak na 41. pešiu divíziu honvédov, ktorá musela nepriateľovi prenechať dôležitý hrebeň Kýčurský grúň – Kýčera. Do tohto dvojdňového boja sa zapojili aj vybrané jednotky 29. pešej divízie, odosielané k honvédom ako posily.
Dňa 12. apríla prišla 29. pešia divízia o kótu Na Stobach, ktorú obsadili Rusi a udržali ju až do konca bojov na severovýchodnom Slovensku. Pri tomto prieniku niesol hlavnú ťarchu obrany 42. peší pluk z Terezína. Frontová línia následne viedla po západných svahoch doliny Ruské stredom obce Osadné a pokračovala na kótu 857 Skory. Práve v tomto období velenie premiestnilo do doliny Ruské 51. honvédsku pešiu divíziu (zo 4. armády), ktorá sa vklinila medzi 29. pešiu divíziu a 41. honvédsku pešiu divíziu. Ťažko skúšaní honvédi zo 41. divízie mali brániť zákopy východne od Osadného na kóte Skory, ktoré sa stali symbolom strašného krviprelievania pre obe bojujúce strany.
Skory a Kučalata
Dňa 15. apríla začal masívny ruský útok na čiaru kóta 803 – 857 Skory, ktorú bránila hlavne 41. honvédska pešia divízia podporovaná aj plukmi spoločnej armády. Skory sa v priebehu apríla 1915 stali jedným veľkým mlynčekom na mäso, kde Rusi neustále vrhali do útokov nové a nové sily. Do bojov na Skorach sa postupne dostali nielen cisárske pluky z Čiech, ale aj zo Slovenska. Dnes je na mieste bitky drevená zvonica ako symbolický pamätník všetkých obetí. Zvonicu postavili v roku 2016 členovia KVH Beskydy a každoročne sa k nej konajú spomienkové pochody.
V druhej polovici apríla 1915 sa ťažisko bojov v súčasnom okrese Snina presunulo juhovýchodne od Osadného. Rusom sa podarilo dobyť kľúčovú výšinu 917 Kučalata neďaleko Veľkej Poľany. Cisárske jednotky sa odmietali dôležitého oporného bodu vzdať a tak niekoľko dní podnikali na Kučalatu zúrivé protiútoky. Najviac tu krvácala 43. pešia divízia Landwehru (zemebrana) z Černovíc. Až 26. apríla 1915 velenie zboru zastavilo útoky na Kučalatu, keďže straty boli doslova príšerné.
V oblasti obcí Vyšná Jablonka – Osadné sa už frontová línia výraznejšie nezmenila až do konca bojov na Slovensku. Viedla cez Parilov vrch a južne od kóty Na Stobach dolinou Ruské a stredom obce Osadné až po kótu Skory. Koncom apríla najťažšie boje v oblasti definitívne skončili. Obe strany boli maximálne vyčerpané a zúfalo potrebovali posily. K opätovným stretom došlo až v súvislosti so zmenou strategickej situácie v Haliči. V dôsledku úspešného prielomu fronty pri Gorliciach (2. mája 1915) boli Rusi nútení ustupovať v celej Haliči a sťahovali svoje zbory aj z južnej strany Karpát. Ruským jednotkám na Slovensku by inak hrozilo odrezanie od vlastnej armády a úplné zničenie. Piateho mája podnikla 29. pešia divízia útok z Parilovho vrchu smerom na sever, ale Rusi jej náporu odolali. K ústupu zo svojich postavení sa Rusi odhodlali až v priebehu 7. mája, kedy opustili aj kótu Na Stobach. 8. mája našli predsunuté cisárske hliadky ruské postavenia prázdne. Rusi sa stiahli cez hraničný hrebeň do Haliče. Boje na severovýchodnom Slovensku definitívne skončili.
Dnes boje prvej svetovej vojny pripomínajú v Osadnom dve pietne miesta. Jedným je vojnový cintorín, ktorý sa nachádza pri gréckokatolíckom chráme. Pozostáva z dvoch hromadných hrobov a stal sa miestom posledného odpočinku pre 1473 vojakov. Pozoruhodným pietnym miestom je krypta pri pravoslávnom chráme v Osadnom. Do tejto krypty boli z okolitých vojnových cintorínov premiestnené kostrové pozostatky 1025 rakúsko-uhorských a ruských vojakov. Krypta má hĺbku neuveriteľných 7 – 11 metrov a ukrýva aj kosti českých a slovenských vojakov. Je unikátnym pietnym miestom spojeným s ťažkými bojmi prvej svetovej vojny na Slovensku.
Mgr. Martin Konečný, PhD., čestný člen OZ Európska zberateľská spoločnosť a autor novej publikácie „Boje v Karpatoch 1915. Nemecká Južná armáda a Beskydský zbor“.
Knihu si môžete objednať priamo u autora na e-mailovej adrese konecnybdke@gmail.com.
Autor článku: Mgr. Martin Konečný, PhD.