Na základe Oficiálnych zoznamov adries a mien Uhorska (Magyarország tiszti cím- és névtára), ďalej len „zoznamy“, pokračujeme v zostavovaní menných zoznamov úradníkov, ktorí v minulosti pôsobili v Snine a v okolitých obciach. Informácie, ktoré sa nám o jednotlivých úradníkoch podarilo objaviť nad rámec zoznamov, uvádzame kurzívou.
Na prahu 20. storočia
V zoznamoch sa uvádza, že v rokoch 1900 až 1902 pôsobili v Snine nasledujúci úradníci v uvedených funkciách: hlavný slúžiaci úradník – Eliáš (Elek) Kossuth, slúžiaci úradník – Štefan (István) Dobó, lekár – Dionýz (Denés) Marton, cestný komisár – Ján (János) Dely, správca lesov – Kornel (Kornél) Csopey.
V zoznamoch z roku 1903 sa vo funkcii hlavného slúžiaceho úradníka uvádza Ľudovít (Lajos) Fischer a vo funkcii slúžiaceho úradníka Július (Gyula) Durcsinszky.
O jednotlivých hlavných slúžiacich (ekvivalent dnešného prednostu okresného úradu), respektíve slúžnych úradníkoch, nevieme veľa. Úplne prvým hlavným slúžnym okresu Snina bol Koloman Izsépy, narodený v roku 1843 v Humennom. Napriek pevnému zdraviu ho vo veku 45 rokov skolila neznáma choroba. Zomrel v roku 1888 v Budapešti. V Snine slúžil od roku 1878 až do roku 1888. Na jeho miesto nastúpil Eliáš Kossuth. Narodil sa v roku 1850 v Sátoraljaújhely. Bol ženatý s Martou Deáky, s ktorou mal synov Ladislava, Eliáša, Štefana a Jána a dcéru Irenu. Irena Kossuthová bola sninskou rodáčkou. Dňa 5. apríla 1902 sa vydala za Martina Héricza, ktorý v tom čase pôsobil na okresnom úrade v Satoráljaújhely. Iba na okraj, Martin Héricz v roku 1901 pôsobil ako justičný praktikant v Snine (Poznámka: Na tomto poste pôsobil asi iba veľmi krátko, nakoľko táto skutočnosť nie je v zoznamoch uvedená). Eliáš Kossuth odišiel v roku 1902 do dôchodku a v roku 1909 v Sátoraljaújhely zomrel. Funkciu hlavného slúžneho po ňom prevzal Ľudovít Fischer, narodený 18. januára 1874 v Sečovciach Gustávovi a Etele, rodenej Dobranszkej. Po otcovi, ktorý sa zaoberal chovom chrtov, s ktorými sa zúčastňoval na rôznych súťažiach, zdedil titul baróna. Dňa 18. februára 1901 sa v Košiciach zosobášil s Hertou Berczelly. V roku 1906 vypísal konkurz na obvodných notárov. Bol vlastencom a patrónom rôznych spoločenských podujatí. V roku 1918 bol menovaný za vládneho komisára pre zásobovanie. V tom istom roku pôsobil ako úradník pre štátnu kontrolu v Košiciach, odkiaľ odišiel do Debrecína, kde i zomrel.
Július Durcsinszky pôsobil od roku 1903 v Snine, odkiaľ bol v roku 1908 preložený do Stropkova, kde bol v roku 1912 vymenovaný za zástupcu hlavného slúžneho úradníka Tomáša Malonyaya a v decembri 1913 nastúpil do funkcie hlavného slúžneho úradníka v Stropkove. V medzivojnovom období sa vrátil do Sniny, kde pôsobil vo funkcii okresného náčelníka (ekvivalent dnešného prednostu okresného úradu).
Od roku 1904 sa v zoznamoch začala uvádzať aj funkcia okresného veterinára, ktorým bol Karol (Károly) Varga. V roku 1904 je v zoznamoch uvádzaná funkcia justičný praktikant, pri ktorej je uvedené meno Alexander (Sándor) Marton.
V roku 1905 nastúpil do funkcie správcu lesov Ľudovít (Lajos) Lakner. V tom istom roku sa v zoznamoch začala uvádzať taktiež funkcia pisára a účtovníka. Vo funkcii pisára sa uvádza meno Ondrej (Andor) Schön a vo funkcii účtovníka finančnej správy Alfréd Salgo.
Ondrej Schön bol v apríli 1905 preložený do Sátoraljaújhely, kde v rokoch 1905 až 1908 pôsobil ako pisár župného úradu. Alfréd Salgo patril medzi zakladateľov hasičského zboru v Snine, vo výbore ktorého pôsobil vo funkcii pokladníka. Od roku 1912 pôsobil ako finančný kontrolór daňového úradu v Humennom.
V zoznamoch z roku 1906 sa uvádza ako justičný praktikant Július (Gyula) Marton. Funkcia pisára nebola obsadená. Počnúc rokom 1906 sa v zoznamoch začali uvádzať aj mená notárov. Okres Snina bol rozdelený na osem notárskych obvodov: Starina – Ján (János) Dancs, Klenová – Emil Winkler, Pčoliné – Rudolf (Rezső) Müller, Veľká Poľana – Dezider (Dezső) Podhajeczky, Papín – Vojtech (Béla) Durcsinszky, Snina – Andrej (Endre) Dely, Ubľa – Teodor (Tivadar) Gerzanits a Ulič – Felix Schreiber.
O jednotlivých obvodných notároch máme v súčasnosti iba kusé informácie. Ján Dancs bol vlastencom a bonvivánom. Dňa 15. marca 1901 prednášal na oslavách štátnosti a v roku 1909 bol za okres Snina vymenovaný za člena komisie na ochranu vín. V apríli 1912 odišiel do dôchodku. Emil Winkler pravdepodobne nebol najbezúhonnejším notárom. V roku 1910 prehral súdny proces vedený pre „150 činností nezhodujúcich sa s právom“ a následne bol za 150 priestupkov odsúdený. O Rudolfovi Müllerovi sa nám podarilo zistiť iba to, že zomrel dňa 22. apríla 1909 v Pčolinom. Pravdepodobne ide o otca notára Františka Müllera zo Sniny. Dezider Podhajeczky bol v roku 1904 menovaný do funkcie hospodárskeho spravodajcu okresu Snina. Pravdepodobne sa dostal do finančných ťažkostí, pretože v roku 1917 bol vypísaný oznam o dražbe časti jeho majetku vo Veľkej Poľane a v apríli 1918 spáchal samovraždu. Sninský notár Andrej Dely vystupuje ako člen rôznych komisií, prispieva na charitu, zúčastňuje sa benefičných podujatí, finančnými prostriedkami podporuje zbierky. O Vojtechovi Durcsinszkom sa nám podarilo zistiť iba to, že bol jedným zo šiestich detí a paralelne jediným synom právnika Ladislava a Ruženy Durcsinszkej. Ide pravdepodobne o bratranca spomínaného Júliusa Durcsinszkeho. Teodor Gerzanits predtým pôsobil vo funkcii zapisovateľa do pozemkovej knihy v Humennom. Felix Schreiber pôsobil ako matrikár v Sečovciach. V roku 1900 zložil úspešne rigorózne skúšky a bol vymenovaný za doživotného obvodného notára. V roku 1904 sa zosobášil s Jolanou Deutschovou pochádzajúcou z maďarského mestečka Encs.
Podľa zoznamov z roku 1907 bol do funkcie pisára v Snine menovaný Juraj (György) Gröttl.
Juraj Gröttl pôsobil v roku 1904 ako zástupca matrikára v Stropkove. V septembri 1912 bol vymenovaný za notára v obci Klenová a v novembri 1913 sa zosobášil s Oľgou Szaxunovou z Valalikov.
V roku 1908 vo funkcii slúžiaceho úradníka pôsobil Alexander (Sándor) Marton.
Medzi okresným lekárom Dionýzom Martonom a justičnými praktikantmi Alexandrom Martonom a Júliusom Martonom je pravdepodobne rodinné puto (otec Dionýz a synovia Alexander a Július), avšak túto skutočnosť sa nám doposiaľ nepodarilo overiť. Funkcia justičného praktikanta v Snine bola podľa zoznamov obsadená iba v rokoch 1904, 1906 a 1907. V októbri 1904 bol Alexander Marton menovaný za slúžneho úradníka v susednom Humennom, kvôli čomu zo Sniny pravdepodobne odišiel. Funkciu justičného praktikanta po ňom koncom roku 1905 prebral Július Marton, ktorý bol neskôr vymenovaný za slúžneho úradníka v Snine a funkcia justičného praktikanta ostala neobsadená. V roku 1908 bol Július Marton vymenovaný do funkcie koncipienta rumunskej župy Háromszék a zo Sniny odišiel.
Zaujímavý objav
V predchádzajúcom článku sme uviedli, že niekoľko historických náhrobkov skončilo v násype pod cestou vedúcou ponad kaplnku. Na mieste, kde sa dnes rozprestiera starý cintorín sa v minulosti pestoval vinič a dodnes sa tento kopec nazýva Viničná hora. Kaplnku dal v roku 1842 postaviť miestny zemepán Štefan Rholl. V jej blízkosti sa zakrátko začalo s pochovávaním prominentných osobnosti Sniny.
V spomínanom násype sme objavili (čelom nadol) náhrobok, ktorý sa nám podarilo dvihnúť a obrátiť. Zo zachovalého textu na pieskovcovom náhrobku sa nám podarilo vyčítať a preložiť:
Itt nyugszik / a / felejthetetlen hitves es gondcs / Anya / Dr. Marton Denesne / sz. Petrenka Jolana
Tu odpočíva nezabudnuteľná a starostlivá matka Anna Martonová rodená Jolana Petrenka
Na Slovensku je zvykom, že žena po vydaji prijíma priezvisko svojho manžela. V Maďarsku bolo zvykom ženy po vydaji prijať spolu s priezviskom aj krstné meno manžela. O tom, že ide o manželku hovorili dve posledné písmená – „né“ na konci krstného mena. Čiže v našom prípade meno Dr. Marton Denesne hovorí o manželke Dr. Dionýza (Denesa) Martona a meno Jolana Petrenka uvedené za skratkou sz. (született – narodená), hovorí o jej mene za slobodna.
Posledné desaťročie Uhorska
V roku 1909 bola funkcia pisára opäť neobsadená.
V roku 1910 v tejto funkcii pôsobil Ondrej (Andor) Retteghy. V tom istom roku došlo k zmenám notárov v Klenovej, kde do funkcie nastúpil Samuel (Sámuel) Kolozsváry, v Pčolinom, kde nastúpil Vojtech (Béla) Gyarmathy a v Papíne, kde bol do funkcie menovaný Barnabáš (Barna) Csiszár.
O Ondrejovi Retteghym sa nám podarilo zistiť iba to, že absolvoval katolícke gymnázium v Sátoraljaújhely a pôsobil ako úradník. Istá zmienka v novinách z decembra 1900 spomína Samuela Kolozsváryho z Nižného Hrabovca, ktorý bol ako úradný referent odsúdený na jeden mesiac väzenia za falšovanie dokladov. Nedokážeme však korektne posúdiť, či ide o toho istého Samuela Kolozsváryho alebo o niektorého z jeho menovcov. Vojtech Gyarmathy zložil notárske skúšky v Cejkove, odkiaľ bol preložený na notársky úrad do Pčoliného. Dňa 26. mája 1913 spáchal samovraždu z dôvodu sprenevery hotovostných peňazí notárskeho úradu. Barnabáš Csiszár bol zvolený za notára v Papíne ešte v júni 1909. Dňa 9. augusta 1909 sa zosobášil s Helenou Sztlaukalovou, dcérou Františka Sztlaukala – lesníka Andrássyovcov, zemepánov z Humenného.
V roku 1911 do funkcie pisára nastúpil Ladislav (Lászlo) Kerényi a do funkcie lesného správcu Juraj (György) Léber. V zoznamoch pribudli funkcie prednostov železničných staníc: Snina – Jozef (József) Angyal, Stakčín – Imrich (Imre) Barsy.
Ladislav Kerényi pôsobil v roku 1908 vo funkcii pisára finančného úradu v Humennom, ešte v roku 1910 bol preložený do Sniny a v októbri 1912 bol preložený do Medzilaboriec. Juraj Léber bol lesným inžinierom a vlastencom. V júli 1911 sa zasnúbil a v novembri 1911 sa zosobášil s Etelou Korenyovou z Revúcej. V novembri 1918 spolu s farárom Karolom Grundom zvolali do Sniny ľudové zhromaždenie, ktoré vyústilo do rebélie. Revolučné nálady miestnych občanov potlačili rakúsko-uhorskí vojaci, ktorí pre výstrahu jedného z občanov Sniny zastrelili. Jozef Angyal bol železničným úradníkom. Do Humenného bol preložený ešte v roku 1909 z obce Šahy v súvislosti s budovaním železničného úseku Humenné-Stakčín.
V roku 1912 sa podľa zoznamov vo funkcii notára v Papíne uvádza Izidor Lukács. V Snine navyše pribudol advokát Vojtech (Béla) Balás.
Izidor Lukács bol do funkcie obvodného notára v Papíne zvolený v marci 1912. Vojtech Balás obhájil doktorát na univerzite v rumunskom meste Kluž. Advokátsku kanceláriu v Snine otvoril ešte v júli 1910. V roku 1914 si ako jeden z prvých obyvateľov Sniny predplatil telefón. V roku 1918 naďalej pôsobil ako člen advokátskej komory v Košiciach so sídlom v Snine.
V roku 1913 nebolo miesto pisára v Snine obsadené a v tomto roku sa zmenili notári v obciach Starina – Vojtech (Béla) Stephán a Klenová Juraj (György) Gröttl.
Vojtech Stephán pôsobil od 29. marca 1912 ako zástupca obvodného notára v obci Starina. Po odchode Jána Dancsa do dôchodku postúpil zo zástupcu na post obvodného notára.
V roku 1914 do funkcie pisára v Snine nastúpil Jakub (Jakab) Eichler a v obci Pčoliné nastúpil do funkcie notára Jozef (József) Grünfeld. Vo funkcii účtovníka v Snine začal pôsobiť Štefan (István) Sztankó. V danom roku sa v prípade železničnej stanice v Stakčíne neuvádza žiadny prednosta.
Z uvedených mien sa nám bližšiu informáciu podarilo zistiť iba o Jozefovi Grünfeldovi narodenom v roku 1888, ktorý dňa 18. februára 1914 zomrel v mladom veku 26 rokov.
V roku 1915 sa pri železničnej stanici v Snine neuvádza meno prednostu a ako prednosta železničnej stanice v Stakčíne sa uvádza Imrich (Imre) Barsy.
Imrich Barsy bol železničným úradníkom. Do Humenného bol preložený ešte v roku 1909 z Rimavskej Soboty v súvislosti s budovaním železničného úseku Humenné-Stakčín.
V roku 1916 sa v zoznamoch vo funkcii slúžiaceho úradníka v Snine uvádza meno Ladislav (László) Székely. Vo funkcii lekára je uvedené meno Ármin Hoffmann. Vo funkcii notára v Ubli sa uvádza meno Ľudovít (Lajos) Chinorányi a v prípade železničnej stanice v Stakčíne meno Július (Gyula) Domján. Funkcia pisára bola premenovaná na kancelára, ale stále v nej pôsobil Jakub (Jakab) Eichler.
Ladislav Székely bol v roku 1918 menovaný do funkcie titulárneho hlavného slúžneho v Sečovciach. Armín Hoffmann (1874-1944) vyštudoval medicínu na vysokej škole v Budapešti. Ako začínajúci praktický lekár pôsobil v maďarskej obci Forró, kde sa oženil s Margitou Weiszovou (1883-1917). V roku 1908 sa rodina Armína Hoffmanna presťahovala do Stropkova, kde bol vyslaný ako lekár v rámci pomocnej akcie pre najzaostalejšie okresy Uhorska. V roku 1915 sa rodina presťahovala do Sniny, kde Armín Hoffmann v období rokov 1916 až 1918 pôsobil vo funkcii okresného lekára. Ľudovít Chinorányi pôsobil ako pomocný notár v Klenovej. V septembri 1911 sa zosobášil s Ľubicou Gulyásovou. Ešte v roku 1912 sa uchádzal o miesto obvodného notára v Klenovej, no napriek tomu, že tam dlhý čas pôsobil ako pomocný notár, miesto nakoniec nezískal.
V roku 1917 došlo k zmene na poste slúžiaceho úradníka, kde sa uvádza meno Štefan (István) Durcsinszky.
Štefan Durcsinszky pôsobil od roku 1908 ako justičný praktikant v Sečovciach, od roku 1913 ako slúžny úradník v Humennom.
V roku 1918 k zmene obsadenia funkcii v okrese Snina v porovnaní s rokom 1917 v zoznamoch nedošlo.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan