Retrospektíva

Ľubomír Birka sa narodil dňa 8. marca 1960 v Rožňave. Jeho otec pochádzal z Telgártu a mama z Rakovnice. Základné zručnosti pre prácu s drevom získal od otca, ktorý bol stolárom – samoukom. Svoje prvé drevené figúrky vytvoril ešte ako chlapec v otcovej dielni. So svojou budúcou manželkou Martou sa zoznámil v čase štúdia na vysokej škole. V roku 1985 sa oženil a prišiel bývať do Sniny. Spolu s manželkou a dvoma deťmi – synom Martinom a dcérou Ninou bývali v byte na sídlisku 1. mája. V roku 2004 sa rodina presťahovala do rodinného domu.

Prvý rok po príchode do Sniny pôsobil na Základnej škole P. O. Hviezdoslava. Tu sa stretol so Štefanom Capovčákom, s ktorým si veľmi rozumel. Umeleckú činnosť rozvíjali spoločne v maličkej dielničke na škole. Po absolvovaní základnej vojenskej služby pôsobil na Základnej škole na ulici 1. mája. Tu si zriadil aj prvú vlastnú dielňu, v ktorej vytvoril napríklad aj bustu J. A. Komenského. Tá bola po dlhé roky umiestnená pri vstupe do školy. V dohľadnej dobe by mala táto exteriérová kulisa zmeniť svoje umiestnenie. Epoxidová plastika by mala byť premiestnená do areálu základnej školy na ulici Komenského.

Neskôr pôsobil vo funkcii riaditeľa Domu pionierov a mládeže, potom ako riaditeľ Strediska služieb škole, čo bola inštitúcia pomáhajúca chodu škôl v meste a okrese. Po zániku Strediska služieb škole pôsobil na Základnej škole na ulici Komenského, neskôr na základnej škole na Študentskej ulici. Veľmi si prial učiť nadané deti na umeleckej škole a tak sa zamestnal na Základnej umeleckej škole v Humennom a neskôr na Základnej umeleckej škole v Snine.

Z umeleckej tvorby Ľubomíra Birku je Sninčanom známy napríklad monument umiestnený na verejnom priestranstve – v priestore pri vstupe do mesta alebo socha Jána Nepomuckého stojaca pri moste cez Cirochu. 

Každá časť tohto monumentu má svoje opodstatnenie. Napríklad stĺp pripomína stĺpy sninského kaštieľa. Každá línia a každý použitý prvok tohto diela v sebe niečo ukrýva. Po výtvarnej stránke na tom pracoval Ľubo, ale čo sa týka použitého materiálu a iných technických záležitostí mu s prácou pomáhal Jaro Legemza, veľmi zručný človek, čo sa týka stavbárskych, maliarskych a rôznych iných prác. Spoločne pracovali aj na ďalších veciach, napríklad si spomínam na nejaké úpravy v pravoslávnom chráme v Stakčíne. Sochu Jána Nepomuckého niekto opakovane ničil. Ľubo na nej niekoľkokrát opravoval jednu z rúk. Nakoniec si povedal, že to viac opravovať nebude…

Marta Birková

Jednu zo svojich drevených sôch venoval Základnej škole na 1. mája, jednu travertínovú plastiku venoval Základnej škole na Budovateľskej ulici. Plastika je dodnes umiestnená v átriu školy. Miniatúry k svojim dielam nezhotovoval. Jedinú miniatúru monumentu, umiestneného pri vstupe do mesta, venovala Marta Birková Sninskému kaštieľu. Niektoré zo sochárskych diel Ľubomíra Birku sa nachádzajú v súkromných zbierkach doma a v zahraničí.

Dve sochy vyhotovil na objednávku – ľudia sa s nimi mohli stretnúť v hoteli Kamei na Sninských rybníkoch. Tou výraznejšou bola epoxidová morská panna umiestnená priamo nad barovým pultom.

Marta Birková

Dve z jeho drevených sôch sú umiestnené mimo Sniny. Prvá – socha anjela sa nachádza v Uliči, druhá – socha medveďa sa nachádza v Osadnom. Socha medveďa je známa z filmu o obci Osadné, ktorý mal premiéru v roku 2009. V záverečných titulkoch sa vedľa mena Ľubomíra Birku nachádza symbol krížika…

Ľubo mal ateliér vo dvoch miestnostiach nad garážou, ale hore nad záhradou si vytvoril prístrešok, aby mohol pracovať aj vonku. Na prístrešku potreboval previesť posledné úpravy a keďže nechcel do dreva sekať sekerou, použil motorovú pílu, čo sa mu stalo osudným…

…priatelil sa s akademickým sochárom Dušanom Pončákom z Prešova. S ním sa svojho času dohodol, že kto z nich prvý zomrie, ten druhý mu vyrobí pomník. A tak sa aj stalo. Dušan vytvoril skutočne zaujímavý pomník, na ktorý je potrebné pozerať sa nie zboku, ale zhora.

Marta Birková

Ľubomír Birka zomrel 4. apríla 2009. Počas svojho života rád a veľa čítal, mal rád jazzovú hudbu, spieval, miloval folklór. Neznášal gýčové veci. Svoju umeleckú činnosť vnímal ako hobby. Po výtvarnej stránke bol fascinovaný najmä metamorfózami. Zúčastňoval sa výtvarných – sochárskych plenérov doma i v zahraničí. Zanechal po sebe približne stovku umeleckých diel – od drobných odlievaných sošiek po majestátne monumenty. Vyše 50 umeleckých diel, ktoré vytvoril, sa stalo predmetom výstavy venovanej jeho nedožitým 60. narodeninám. Na výstave sa okrem iného nachádzajú aj busty dvoch známych Sninčanov – Michala Mariniča a Andreja Pčolu.

Vernisáž výstavy sa uskutočnila v priestoroch Sninského kaštieľa dňa 21. februára 2020. Termín jej ukončenia bol v dôsledku pandémie súvisiacej s ochorením COVID-19 predĺžený do konca augusta.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan