Marián Čajkovský: Prvý fotograf v okrese Snina ?

Fotografovanie kedysi a dnes

Mnohí z Vás majú určite doma stále odložené staré klasické fotografie s vyobrazením predkov, prípadne miesta kde v minulosti žili. Žijeme v digitálnej dobe. Dnes si digitálnu fotografiu dokáže zaobstarať prakticky každý sám. Stačí k tomu mobilný telefón, prípadne tablet obsahujúci kameru.

V ešte nie až tak dávnej minulosti sa fotilo na zvitkový celuloidový filmový pás a fotografie sa vyvolávali v tmavých komorách. Súčasné fotoaparáty disponujú celou škálou automatických funkcií. V minulosti bolo všetky parametre na fotoaparáte potrebné nastavovať ručne. Išlo o pomerne zložitý proces. Fotograf bol limitovaný množstvom voľných snímkov filmu a preto sa musel rozhodovať čo a akým spôsobom fotografovať, aby dosiahol uspokojivý výsledok a ušetril čo najviac filmového materiálu. Aj k vyvolaniu fotografií bola okrem tmavej komory vybavenej rôznym typom farebného osvetlenia potrebná celá škála chemických prostriedkov a technického vybavenia. Výroba fotografií bola finančne náročná. Dnes sa digitálne fotografie ukladajú vo forme multimediálnych súborov do pamäťového zariadenia, ktoré je schopné spracovať a uložiť stovky, respektíve tisíce nafotených snímkov. Stačí z nich následne vybrať tie, ktoré sa javia ako najlepšie. Týmto spôsobom je možné fotiť zadarmo a prakticky do nekonečna.

Možnosti niekdajších fotografov boli oproti možnostiam tých dnešných značne obmedzené. Fotoaparát bol drahým artiklom a jeho nastavenie si vyžadovalo množstvo vedomostí a zručností. Taktiež bolo potrebné vytvoriť priaznivé podmienky pre uskladňovanie filmov. Za vytvorením bežnej fotografie stál šikovný a najmä trpezlivý fotograf, ktorý si svojimi fotografickými zručnosťami zarábal na živobytie. Jeden takýto fotograf pôsobil aj v Snine. Volal sa Marián Čajkovský. O jeho živote nevieme veľa, ale o to málo, čo sa nám podarilo zistiť sa s Vami radi podelíme.

Fotograf Marián Čajkovský (1899-1974)

Marián Čajkovský sa narodil 24. apríla 1899. Pochádzal z obce Zastinoče (približne 40 kilometrov od mesta Ternopiľ v západnej časti súčasnej Ukrajiny). Aké bolo jeho detstvo a dospievanie nevieme. Vieme iba to, že absolvoval učiteľský ústav a stal sa učiteľom. V prvej polovici dvadsiatych rokoch minulého storočia sa s fotoaparátom na krku objavil na Slovensku – a to nie hocikde, ale práve v okrese Snina. Najstaršie známe fotografie tu vytvoril v roku 1929 a viažu sa k obci Osadné (v tom čase označované ako Telepovce).

Jediná známa fotografia z výstavby pravoslávneho chrámu v Osadnom.

Marián Čajkovský sa v Telepovciach oženil. Jeho manželkou sa stala Mária Porembecká (1903 – 1992). Dňa 22. februára 1924 sa mladému manželskému páru narodila dcéra Mária.

V Telepovciach s vysokou pravdepodobnosťou zriadil i provizórny fotoateliér – miesto, kde fotografoval zámožnejšie osoby z blízkeho okolia. Vytvorené fotografie sa snažil vkusne upravovať, vkladať do rôznych rámčekov, či kolorovať.

Marián Čajkovský bol človekom moderným a pokrokovým. Jeho záujmy smerovali k mechanike a elektrotechnike. Bol vzdelaný a kráčal s duchom doby. Vo veku 30 rokov vedel profesionálne fotografovať, čo je možné, vzhľadom k zaostalosti vtedajšieho okresu Snina, označiť za nadčasové.

V rokoch 1927 až 1929 pôsobil vo funkcii učiteľa gréckokatolíckej ľudovej školy vo Valaškovciach. Spolu s rodinou býval v učiteľskom byte, ktorý bol v tom čase súčasťou asi každej školy.

Mária Čajkovská so staršou dcérou Máriou a mladšou dcérou Oľgou vo Valaškovciach.

Dňa 29. decembra 1928 sa manželkému páru narodila dcéra Oľga. Marián Čajkovský sa však pokračovateľa rodu v podobe mužského potomka nedočkal. Dvaja synovia, ktorí sa manželom Čajkovským narodili, zomreli vo veku dojčiat. Pochovaní boli blízko seba na cintoríne v blízkosti valaškovského kostola.

V rokoch 1929 až 1931 pôsobil Marián Čajkovský ako učiteľ v gréckokatolíckej ľudovej škole v Šmigovci.

Žiaci ľudovej školy v Šmigovci.

Aj tu sa naďalej venoval fotografovaniu – fotografoval najmä ľudí pri rôznych situáciách, najmä školopovinné deti v Šmigovci a v susedných Strihovciach. Od roku 1931 pôsobil ako fotograf v Snine. Aj tu fotografoval ľudí pri rôznych významnejších príležitostiach.

Účastníci kuchárskeho kurzu v Snine v roku 1934.

Ešte počas druhej svetovej vojny sa Marián Čajkovský v roku 1944 spolu s rodinou presťahoval do Medzilaboriec, kde sa mu podarilo zriadiť fotoateliér.

Pred fotoateliérom Mariána Čajkovského v Medzilaborciach.

Ako fotograf v Medzilaborciach pôsobil nanajvýš tri roky a vrátil sa späť do Sniny. V povojnovom období – až do roku 1949 fotografoval ako živnostník, od roku 1950 pôsobil ako fotograf v Hostiteľskom kombináte – komunálnom podniku mesta Snina. Jeho úlohou bolo fotiť ľudí a vyrábať fotografie na občianske preukazy.

Žiadosť Okresného národného výboru v Snine týkajúca sa vyhotovovania fotografií obyvateľov Sniny a okolitých obcí za účelom vyhotovenia občianskych preukazov.

Objektív Mariána Čajkovského bol prítomný prakticky pri každej významnejšej udalosti v meste. Vytvoril stovky fotografií, ktoré sa dodnes nachádzajú na čestných miestach v mnohých rodinných fotoalbumoch. Avšak fotografie, na ktorých sa nachádza samotný fotograf Marián Čajkovský sú vzácne ako šafran.

Pracovníci komunálnych služieb v Snine počas prvomájových osláv.
Marián Čajkovský úplne vpravo s fotoaparátom na krku.

Rovesníkom a zároveň najlepším kamarátom Mariána Čajkovského v Snine bol Mikuláš Derkáč. Obaja pochádzali z rovnakého kraja. Mnohí Sninčania si určite Mikuláša Derkáča (1899-1991) pamätajú ako húževnatého bežca. Ešte vo vysokom veku sa zúčastňoval rôznych bežeckých podujatí, napríklad Behu Devínskou Kobylou.

Začiatkom 60. rokov sa rodina Čajkovských presťahovala do Humenného. Dcéra Mária sa vyučila za krajčírku, vydala sa za Štefana Gerboca a ostala žiť v Snine. Dcéra Oľga odišla do Humenného, kde sa vydala za Alexandra Hrušku a žila v rodinnom dome spoločne so svojimi rodičmi. Oľga pokračovala v otcovom remesle a venovala sa fotografovaniu – najmä svadobnej fotografii. Marián Čajkovský v Humennom založil záhradkársky spolok. Na sklonku života sa aktívne venoval štepárstvu a ovocinárstvu. Nakupoval, pestoval a predával ovocné stromčeky. V tejto oblasti dokonca organizoval ako jeden z prvých prezentácie pre žiakov miestnych škôl.

Dedo mi pri nejakej príležitosti sľúbil, že mi daruje sto korún za dobré vysvedčenie. Bolo to v roku 1972, keď som za ním prišiel s vysvedčením a on mi tých sľúbených sto korún naozaj dal. Na tú dobu to boli veľké peniaze…

Marián Gerboc (1961), vnuk Mariána Čajkovského

Marián Čajkovský zomrel 23. mája 1974. Jeho manželka Mária ho prežila o 18 rokov. Zomrela 6. augusta 1992. V roku 1997 zomrela ich staršia dcéra Mária. Bola pochovaná na starom cintoríne v Snine vedľa svojho manžela. Staršia dcéra Oľga zomrela 16. januára 2015. Je pochovaná spolu s rodičmi na cintoríne v Humennom.

Odkaz pre budúcnosť

Mariána Čajkovského je v tejto chvíli možné označiť za najstaršieho známeho fotografa pôsobiaceho na území okresu Snina. Je samozrejmé, že pri výskumoch sa stretávame aj so staršími fotografiami pochádzajúcimi z okresu Snina, avšak drvivá väčšina z nich bola vytvorená náhodnými, takpovediac okoloidúcimi fotografmi. V období Rakúsko-Uhorska to boli vydavatelia pohľadníc, v časoch prvej svetovej vojny zase vojnoví korešpondenti, ktorí fotili vojakov pre účely plukových kroník a novinovej tlače.

Mariánovi Čajkovskému je možné prisudzovať autorstvo väčšiny známych, či už rodinných alebo dokumentárnych fotografií z oblasti okresu Snina vytvorených v medzivojnovom období. Najmä fotografie regionálneho charakteru je potrebné zachovať pre budúce generácie ako cenné svedectvá a obrazy dôb minulých.

Autor článku: Mgr. Ján Bocan

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.