Retrospektíva

Mnohí Sninčania si určite spomenú na tehelňu, ktorá kedysi stála na mieste súčasnej Strednej odbornej školy v Snine. Lokalita, v ktorej bola tehelňa vybudovaná niesla maďarský názov „Vadaszkert“, po slovensky „Obora“ alebo „Zvernica“. V minulosti to bolo ohradené miesto v prírode prispôsobené na chov divej zveri. Zmienku o zvernici nachádzame v dobovej literatúre z prelomu 19. a 20. storočia – konkrétne v súvislosti so zariadením miestneho kaštieľa: „…je komfortne zariadený v aristokratickom štýle a stojí v krásnom parku, ku ktorému sa pripája obora.„

Najstarší obyvatelia Sniny túto lokalitu zvykli označovať oveľa prozaickejšie – „Pánska jaruha“. V polovici 20. rokov minulého storočia bola daná lokalita majetkom troch židovských obchodníkov – Móra Sruloviča, Emanuela Brudera a Emanuela Grünsteina. Po druhej svetovej vojne boli pozemky po predchádzajúcich majiteľoch vyvlastnené a na základe ich skutočnej držby bolo vlastnícke právo vpísané na obec Snina a Jána Němčanovského, ktorý mal v tom čase na tomto mieste už dávno vybudovanú tehelňu.

V 50. rokoch 20. storočia došlo k znárodneniu tejto tehelne. Ako išiel čas, tehelňa bola radená stále pod iný národný podnik, výroba tehál upadala, až nakoniec bolo rozhodnuté o jej zrušení a likvidácii.

V tehelni, ktorá stála tam, kde dnes stojí Stredná odborná škola v Snine, som si zarobil prvú výplatu vo svojom živote. V júni 1964 som sa tam prihlásil na brigádu. Prekladal som surové tehly – vozil som ich od lisu do sušiarne. Už si nepamätám presne, či dva alebo tri haliere boli za jeden kus, ale viete si predstaviť, koľko tehál som musel previezť, keď som po zdanení zarobil 1400 korún? Za zarobené peniaze som si kúpil bicykel, jazz-trúbku a topánky. Vtedy v tehelni brigádovalo viacero chlapcov, ale keďže sme nemali 18 rokov, k peci nás nepustili…

Pavol Ondika

Zaujímavosťou je, že tehelňa Jána Němčanovského nebola jedinou tehelňou v širokom okolí. Po druhej svetovej vojne sa výrobou tehál začal taktiež zaoberať Ján Vorek, manžel Jarmily Vorekovej, rodenej Němčanovskej, zať Jána Němčanovského, majiteľa tehelne v Snine. V roku 1948 odkúpil od Andreja Čabáka malú tehelňu v Stakčíne, vybavil ju potrebným strojovým vybavením a začal podnikať. Spočiatku všetko nasvedčovalo tomu, že sa výroba tehál v Stakčíne rozbehne a Jánovi Vorekovi sa podarí presadiť. Pre tehelňu v Stakčíne však vládna moc pripravila iný scenár. Po znárodnení tehelne v Stakčíne sa Ján Vorek snažil uplatniť v rámci tehelne Jána Němčanovského v Snine, kde naďalej vyrábal surové tehly. Na ich vypaľovanie však nezískal povolenie a tak sa dostal do finančných ťažkostí a problémov so zákonom.

Z tehelne Jána Voreka v Stakčíne sa dochovalo niekoľko málo fotografií a prakticky žiadne bližšie informácie o jej ďalšom osude nám v tejto chvíli nie sú známe.

V roku 1953 sa môj otec Ján Vorek zamestnal ako vedúci predajne Slovenskej knihy. Dňa 24. októbra 1957 bol zatknutý za vyhodenie Stalinových spisov na chodník pred predajňu a rozdupanie gramofónovej platne so Sovietskou hymnou, za čo bol odsúdený na rok väzenia. Po návrate z väzby v roku 1958 mal problém nájsť si prácu. V roku 1959 začal pracovať v Okresnom stavebnom podniku v Snine a jeho úlohou bolo postavenie a vedenie poľnej tehelne v Belej nad Cirochou. Po zriadení tehelne a zaučení ľudí vo výrobe tehál bol otec aj tam politicky prenasledovaný a znevažovaný, kvôli čomu musel aj toto zamestnanie opustiť. Vtedajší riaditeľ podniku mu ponúkol možnosť pracovať na pozícii maliar-natierač, na ktorej otec pôsobil až do roku 1968.

Emília Litvajová

Z dochovaného súpisu materiálu tehelne v Belej nad Cirochu z roku 1960 jasne vyplýva, že vedúcim tehelne bol Ján Vorek a v tehelni sa v tom čase nachádzalo 28000 surových tehál, 2200 pálených tehál, 3350 zlomkov pálených tehál a 36000 kusov tehál umiestnených v peci. Takéto veľké množstvo tehál hovorí o malej alebo stredne veľkej prevádzke.

Nakoľko ide o relatívne nedávnu minulosť, dovoľujeme si predpokladať, že v prípade tehelní Jána Voreka, ktoré boli zriadené v Stakčíne a v Belej nad Cirochou, existujú ešte žijúci pamätníci, ktorých by sme týmto spôsobom chceli poprosiť o spoluprácu. Ak disponujete nejakými obrazovými alebo textovými materiálmi, prípadne poznáte človeka spomínajúceho na niektorú z tehelní, budeme radi, keď nám o tom podáte informáciu. Za spoluprácu vopred ďakujeme…

Autor článku: Mgr. Ján Bocan