Medzi troma hranicami 2021

Celá starobylá oblasť v okolí Sniny je ako jeden veľký vojnový cintorín. Ležia tu tisíce vojakov, ktorí padli v boji alebo zahynuli v nemocniciach. Na mestských a obecných cintorínoch, v lesoch a na okraji poľných ciest je nespočetné množstvo hrobiek. Náhrobný kameň alebo drevený kríž nám ukazuje miesta, kde večne odpočívajú hrdinovia. Na niektorých miestach však len vyvýšená terasa a spomienky starých ľudí poukazujú na zanikajúce hroby, kde svoje večné sny snívajú naši bojovníci. Na mnohých miestach ležia naši vojaci po boku svojich nepriateľov. Tam na týchto vojakov dohliada láska živých ľudí…

Noviny Pesti Hirláp, 1915

Niekedy v 80. rokoch som sa dostal na vojnový cintorín na kóte Giglovo. Bol ohradený starým pletivom natiahnutým medzi betónovými piliermi a úplne zarastený rôznymi náletovými drevinami. S otcom sme tam chodili na hríby. Ešte aj po toľkých rokoch bolo možné voľným okom rozoznať množstvo vystrelených nábojníc po okrajoch okopov. Trčali z ihličia smrekov, ktoré obkolesujú cintorín. Toto miesto ma nejakým spôsobom začalo priťahovať. Pri starom dubovom kríži som sa tam zvykol modlievať. Otec mi hovoril: „Vidíš synak, tu sú pochovaní vojaci z prvej svetovej vojny, treba im venovať pamiatku a pomodliť sa jeden Otčenáš za ich pokoj…“ . Odvtedy som sa tam vždy zvykol zastaviť a pomodliť, keď som išiel okolo. Od čias malého chlapca, kedy som tento cintorín navštívil, u mňa postupom času narástol záujem o bližšie poznanie obdobia prvej svetovej vojny v našom meste. Keď som bol už dávnejšie členom Spolku priateľov Východných Karpát, chodili sme na rôzne brigády a čistili sme prírodu. V pláne prác bola zahrnutá i starostlivosť o hrobové miesta a cintoríny. Kótu Giglovo som teda navštevoval dosť často. V súvislosti so záujmom o prvú svetovú vojnu v našom meste som sa rozhodol vyspovedať svoje dve babičky. Vedel som totiž, že kedysi dávno chodievali pásť kravy na miesta, kde predtým zúrila Veľká vojna a mementá tých čias ostali hlboko zapísané na povrchu zeme i v nej.

Drevené kríže na hroboch neznámych vojakov na vojnovom cintoríne na kóte Giglovo.

Zuzana Karľová, rodená Jusková, moja babka z maminej strany, sa narodila v roku 1911. Vedela si veľmi dobre spomenúť na medzivojnové časy, ktoré na vlastnej koži prežívala, no na viacero vecí si pamätala aj z rozprávania miestnych, ktorí vojnu prežili v sninskom chotári. Vravievala mi: „No co chceš znac chlopče…“ Mal som ju veľmi rád, asi aj preto, že som k nej často, ešte ako dieťa, chodieval. „Chlopče, nikdy nechci znac co to vojna, bo to len plač a bida – stare ľudze tak znali spominac a to čista pravda bo i ja toto u vojne potom zažila. Nebulo co jesc a ani urodi nebulo a po vojakoch tu i cholera bula. Tam ich chovali jak bul most co išla koľajka. Tak ich vapnili, že tota žem bula taka, jak kebi v ľece šnich napadal…“ Agnesa Ontkovičová, rodená Matisová, narodená v roku 1913, bola mojou druhou babkou. Vyrástla v centre mesta. Neskôr, kvôli požiaru, ktorý zničil jej príbytok, sa presťahovala do nového domu v sninskej časti chotára „Podrenčina“. „Tu Podrenčina volaju bo tu veľo drenkoch rostlo dakedi. Vojna i tu bula, bo i na zahradze sme dakedi znali patroni vykopac. Tu okopi idu až do Pichnoho valala. Tam vojaci ucekali zo Sniny a ktore umreli ta ich tam kolo potočka takoj pochovali. Tam še to vola u Trescenym jak še chodzilo s koňami do ľesa ta takoj pod brižkom kolo vody bul i stari cinter…“ Aj ja dnes žijem na „Podrenčine“. Ponad domy na Jesenského ulici sa tiahne už od železničného mosta zákopová línia z čias prvej svetovej vojny. Začína vo vysokých a starých boroviciach nad mostom a končí až v „Trescenom“. Ako malí chlapci sme sa s kamarátmi z ulice v týchto okopoch na okraji lesa radi hrávali. Staré bunkre sme prehlbovali a stavali si tam nové opevnenia a prístrešky. Pri hraní sa v okope nebolo ničím výnimočným natrafiť na vystrelené nábojnice. Ako malí chlapci sme ich zbierali a hrali sa s nimi.

Časom som začal oslovovať aj iných pamätníkov, cez ktorých som sa dopracoval k ďalším poznatkom a paralelne som u nich overoval už predtým získané informácie. Počas prvej svetovej vojny sa pochovávalo aj na rímskokatolíckom cintoríne pri kaplnke Rhollovcov. A keďže tam boli pochovávaní vojaci rôznych národností a vierovyznaní, v medzivojnovom období boli drevené kríže na ich hroboch nahradené plechovými náhrobkami v tvare hviezdy so šiestimi cípmi. Po druhej svetovej vojne cintorín chátral a postupne zanikol. Niekedy začiatkom 60. rokov minulého storočia sa na mieste vojenského cintorína začali objavovať prvé civilné hroby. Starí ľudia mi rozprávali, kde presne v doline Daľkovského potoka videli drevené kríže vojenského cintorína, keď na okolitých lúkach pásli dobytok. Vojenský cintorín pri Daľkovskom potoku bol koncom 20. rokov minulého storočia exhumovaný a ostatky vojakov boli prevezené na Epidemický cintorín. Na tom boli pôvodne pochovávaní vojaci, ktorí zomreli na choroby ako cholera alebo týfus. Exhumovaný bol aj vojenský cintorín na kóte Štefkovo. Telá vojakov boli prevezené na vojnový cintorín na kóte Giglovo. Pamätníci mi rozprávali o čerstvo vykopaných jamách po exhumácii hrobov, na ktoré natrafili pri zvážaní dreva z lesa…

Zaujíma Vás, aké stopy zanechala prvá svetová vojna v Snine a jej blízkom okolí? Dňa 19. septembra 2021 sa uskutoční okrúhly 5. ročník obľúbeného podujatia Medzi troma hranicami. Po štyroch úspešných ročníkoch, ktoré sa konali v Osadnom, v Snine, v Novej Sedlici a v Zemplínskych Hámroch, sme sa piaty ročník rozhodli usporiadať v obci Stakčín v kontexte témy „Po stopách prvej svetovej vojny v okrese Snina“. Cieľom podujatia je vziať ľudí do terénu, previesť ich určitou historicky príťažlivou lokalitou a poskytnúť im zaujímavé informácie.

Dobová fotografia zákopu nad Stakčínom, ktorý v rámci turistického pochodu navštívime.

Kvôli vojnovej histórii, s ktorou je Stakčín spätý, sme sa rozhodli ako spoluorganizátorov osloviť obec Stakčín a Klub vojenskej histórie a strelecký klub Hodošík. Okrem turistiky sa účastníci môžu tešiť na vyzbrojených vojakov v dobových uniformách z čias prvej svetovej vojny. Nové poznatky a informácie týkajúce sa bojov na území okresu, vojnových cintorínov v Snine a ďalších s prvou svetovou vojnou spätých udalostí boli zaznamenané a vydané v podobe dvojice publikácií regionálneho významu, ktoré si v rámci podujatia budete môcť zakúpiť. Okrem toho si zúčastnení budú môcť vyraziť pamätný žetón, odfotiť sa s vojakmi, či zakúpiť svojim polovičkám zaujímavé ručne vyrábané živicové šperky. Pre účastníkov turistického pochodu sú pripravené potvrdenia o účasti a drobné spomienkové predmety. Bližšie informácie o podujatí nájdete na facebookovej platforme. Podujatie sa uskutoční v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Tešíme sa na Vašu účasť.

Autor článku: Dominik Ontkovič a Mgr. Ján Bocan

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.