Akciové trhy existovali dávno pred príchodom počítačov a internetu. Nákup a predaj akcií bol v minulosti komplikovanejší, ako dnes. Akcionár pracoval s papierovými akciami. Akcia v rukách akcionára bola dôkazom, že akcionár je skutočne vlastníkom akciového podielu. Ak cena akcie spadla na nulu, akcionárovi ostal v rukách bezcenný kus papiera. V dnešnej dobe sa objavuje stále viac zberateľov, ktorí sa venujú zbieraniu práve starých papierových akcií. V prípade niektorých ich zberateľská hodnota prevyšuje hodnotu danej akcie v jej najlepších rokoch.
Takto vyzerá samotná akcia. Ide o listinu s rozmermi 371×215 mm.
Cenné papiere môžu poslúžiť ako doplnkový materiál v tematickej zbierke. Existuje mnoho železničných nadšencov zaujímajúcich sa o akcie a dlhopisy jednotlivých tratí alebo slávnych tovární, ktoré vyrábali vagóny. U nás do roku 1918 boli vydávané akcie v maďarskom alebo nemeckom jazyku. Z Rakúsko-Uhorska sa podľa hrubého odhadu dochovalo iba 5 percent z celkového množstva vydaných akcií, väčšina z nich je umiestnená v štátnych archívoch. Z času na čas sa takéto historické cenné papiere objavia na pultoch starožitníctiev alebo antikvariátov, odkiaľ putujú do rúk súkromných osôb – zberateľov.
A takto vyzerá talón obsahujúci kupóny. Ide o obojstranne tlačivo.
Od 80. rokov 19. storočia až do rozpadu monarchie bolo na území Slovenska postavených takmer 50 miestnych normálne rozchodných železníc, ktoré boli väčšinou doplnené desiatkami úzkorozchodných lesných železníc. Základom pre výstavbu miestnych železníc za pomoci súkromného kapitálu – predovšetkým finančnými prostriedkami podnikov, mestských alebo obecných komunít alebo občanov sa v Uhorsku, sa stal zákon číslo XXXI/1880. Po kríze, ktorá v 70. rokoch otriasla uhorskou ekonomikou, zákon predpokladal spoluúčasť štátu iba v nepriamej forme – oslobodením od daní, paušálom za prepravu pošty, voľnej prepravy prevádzkových materiálov miestnej železnice štátnymi železnicami a záväzkom štátnych majetkov alebo verejných fondov prispievať na výstavbu železnice v prípade, že im táto železnica prinesie úžitok. Nedostatočný účinok tohto zákona viedol v roku 1888 k jeho novelizácii, ktorá bola vydaná ako zákon číslo IV/1888. Najvýznamnejšia zmena spočívala v možnosti priamej finančnej účasti štátu na výstavbe miestnej železnice, najviac však v objeme 1/10 skutočného stavebného kapitálu. A tu vlastne nachádzame odpoveď na otázku, prečo boli v roku 1908 vydané podielové akcie miestnej železnice.
Obojstranný detail na tlačiva talóna.
Výstavba miestnej železnice Humenné – Stakčín si vyžadovala vybudovanie 86 mostov a priepustov, čo sa odzrkadlilo aj na je celkovej cene – 3 460 000 korún. Koncesia pre výstavbu a prevádzku trate, vychádzajúcej zo stanice v Humennom a smerujúcej cez Dlhé nad Cirochou do Stakčína bola udelená nariadením MO č. 78587/908.IX.12 Dr. Eugenovi Rudnyanszkému a firme Gfrerer, Schoch a Grossman z Budapešti. Prevádzku, ktorá bola spustená dňa 30. novembra 1909 mali na starosti MÁV (Magyar állam vasutak – Maďarské štátne železnice).
Detail suchej pečate umiestnenej v spodnej časti akcie.
Do obehu sa dostalo 6055 kusov kmeňových akcií, cena jednej činila 200 korún. Samotná akcia je potlačená iba z jednej strany, obsahuje dvojjazyčný text – maďarský a nemecký – informujúci o skutočnosti, že majiteľ akcie sa spolupodieľa na výnose spoločnosti a spoločnosť sa mu zaručuje za vyplatenie daného podielu na základe vlastníctva danej akcie. Tento cenný papier navyše disponuje aj precízne prepracovanou grafickou stránkou. V spodnej časti akcie sa nachádza aj suchá pečať s textom v maďarskom jazyku informujúcom, že ide o akciu lokálnej železnice Humenné – Stakčín. Súčasťou akcie bol aj talón obsahujúci celkovo 20 kupónov slúžiacich na výplatu dividend v rokoch 1909 – 1928. Každý kupón bol potlačený z jednej strany maďarským a z druhej strany nemeckým textom. Dividendový ročný podiel bolo možné vyplácať po jednotlivých rokoch alebo za všetky roky naraz a to 1. júla 1929. Všetko nasvedčuje tomu, že týmto dňom možnosť vyplatenia akcie definitívne zaniká. Otázkou je, aký osud postihol akcionárov lokálnej železnice Humenné – Stakčín po roku 1918, kedy Rakúsko-Uhorsko po prehratej prvej svetovej vojne zaniklo. Ako vidieť, aj v tejto sfére je stále po čom pátrať.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan