Hmatateľným dôkazom bojov odohrávajúcich sa počas druhej svetovej vojny v okolí Sniny je aj oznámenie o smrti Waltera Schustera, poddôstojníka nemeckej armády, ktorý padol počas bojov na východnom fronte. Parte dal pravdepodobne vyhotoviť iný príslušník nemeckej armády – W. J. Schram v Prachaticiach. Pozrime sa bližšie na toto smútočné oznámenie o rozmeroch 5,8 x 9,9 cm, ktoré je popísané obojstranne nemeckým textom.
Predná strana obsahuje fotografiu padlého vojaka spolu s textom:
Chriftliches andenken an Walter Schuster unteroffizier, inhaber des E. K. 2 Kl. aus Ernstbrunn nr. 13, welcher bei den kämpfen im Osten nach schwerer Vermundung am 15. 10. 1944 im Alter von 19 Jahren den fieldentod gestorben ist. Er liegt auf den kriegerfriedhof in Snina in der Slowakei begraben.
W. J. Schramm, Prachatitz.
Kresťanská spomienka na poddôstojníka Waltera Schustera, držiteľa vyznamenania Železného kríža druhej triedy z Ernstbrunnu č. 13, ktorý v bojoch na východe po ťažkom zranení dňa 15. októbra 1944 zomrel vo veku 19 rokov na bojovom poli. Leží pochovaný na vojnovom cintoríne v Snine na Slovensku.
W. J. Schramm, Prachatice
Zadná strana obsahuje vyobrazenie vojenského vyznamenania, prilby, meča, zelenej ratolesti a výrok:
Wer mutig für sein Vaterland gefallen, der baut sich selbst ein ewig Monument.
Theodor Körner
Kto s odvahou za svoju vlasť padne, ten sám sebe postaví večný pamätník.
Theodor Körner
Autor grafického návrhu nie je známy. V päte dokumentu sa nachádza skratka HCoM a číslo 209. S vysokou pravdepodobnosťou ide o údaj z tlačiarne a možné číslovanie tohto typu oznámenia.
Teodor Körner (1791-1813) – autor výroku na zadnej strane dokumentu – bol nemecký vojak a básnik. V roku 1813 počas Napoleonských vojen prežil nepriateľský útok, ľstivo oklamal nepriateľov a podarilo sa mu uniknúť z dosahu nepriateľa. O tejto životnej skúsenosti napísal báseň s názvom „Rozlúčka so životom“. V tom istom roku sa ocitol po druhýkrát na bojovom poli, kde ho vo veku 21 rokov zastihla smrť. V roku 1815 jeho otec vydal posmrtnú zbierku synových básni pod názvom „Poetická pozostalosť“. Pamiatke Teodora Körnera je venovaných niekoľko pamätníkov, sôch a pamätných dosák. Jedná sa o populárnu postavu nemeckých dejín.
Pôvodný nemecký text na prednej strane dokumentu obsahuje skratku E. K. 2Kl. Odhaliť význam tejto skratky nebolo ťažké, ide o Eisernes Kreuz zweiter Klasse – Železný kríž druhej triedy – nemecké vojnové vyznamenanie, symbol hrdinstva. Čierny gotický kríž na striebornom podklade bol od roku 1190 symbolom Radu nemeckých rytierov (Ordo teutonicorum). V roku 1813 bola podoba železného kríža použitá vo forme vyznamenania, po ktorom túžil každý vojak bojujúci v pruskej alebo nemeckej armáde. Železný kríž bol vo forme vyznamenania využívaný aj neskôr – v rokoch 1870, 1914 a 1939. Konkrétne v roku 1939 bolo toto udeľovanie železného kríža ako najcennejšieho vojenského vyznamenania obnovené ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom hneď v prvý deň druhej svetovej vojny. Železný kríž sa udeľoval vojakom za statočnosť, hrdinstvo a odvahu v boji, dôstojníkom a poddôstojníkom za vynikajúce velenie bojovým jednotkám v celkovo ôsmych triedach. Prvý stupeň v hierarchii týchto vyznamenaní tvorí Železný kríž 1939 2. triedy. Pozostáva zo samotného kríža a stuhy. Železné kríže vzoru 1939 boli vyrábané rôznymi firmami, z rôznych materiálov, o rôznej veľkosti, preto poznáme veľké množstvo typov tohto vyznamenania. Stuha je vytvorená trojkombináciou ríšskych farieb – čiernej, bielej a červenej. Vyznamenania boli udeľované v darčekovej škatuľke alebo sáčku s označením „Eisernes Kreuz“ spolu s dekrétom formátu A4 alebo A5 a miniatúrou na ihle. Počas druhej svetovej vojny bolo udelených približne 2 300 000 kusov tohoto vyznamenania.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan