Namiesto úvodu
Procesor je centrálnou riadiacou jednotkou počítača. Spracováva inštrukcie v podobe strojového kódu. Architektúra procesora je spojená s inštrukčnou sadou a jej dĺžkou. Z dôvodu, že 1-bitový register môže uložiť iba 21 rôznych hodnôt, neexistujú prakticky žiadne počítače, ktoré by obsahovali 1-bitový procesor. So 4-bitovými procesormi sa stretávame v rôznych nenáročných elektronických zariadeniach ako napríklad v televíznych ovládačoch, či v mikrovlných rúrach. Na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia sa na trhu začali objavovať prvé počítače vybavené 8-bitovými procesormi.
Procesor 8-bitového mikropočítača pracuje s dátami pomocou 8 bitových registrov a informácie sa prenášajú po zberniciach o šírke 8 bitov, teda po ôsmych dátových vodičoch. Postupom času boli 8-bitové počítače postupne nahradené výkonnejšími 16-bitovými počítačmi.
Domáce počítače
Popri osobných počítačoch IBM – PC (International Business Machines – Personal Computer) sa na začiatku 80. rokov 20. storočia dostali do pozornosti mnohých používateľov aj cenovo dostupnejšie domáce počítače. Vo všeobecnosti boli domáce počítače oproti osobným počítačom menej výkonné, avšak ich grafické a zvukové možnosti boli často na oveľa vyššej úrovni.
Keďže väčšina domácich počítačov prišla s programovacím jazykom BASIC (Beginners´ All-purpose Symbolic Instruction Code) zahrnutým v systémovej ROM (Read Only Memory), bolo pre používateľov ľahké vytvárať vlastné jednoduché aplikácie. I keď programovanie je možné považovať za vynikajúci úvod do sveta digitálnych technológií, domáce počítače našli svoje uplatnenie najmä v oblasti hrania videohier. Hranica medzi osobnými a domáci počítačmi vymizla vo chvíli, keď sa osobné počítače začali bežne uplatňovať v domácnostiach.
Pohľad do histórie
V roku 1977 boli na trh uvedené tri modely domácich počítačov, ktoré boli neskôr označené za „svätú trojicu“ domácich mikropočítačov. V mesiaci jún to bol mikropočítač s označením Apple II, v auguste mikropočítač TRS-80 Micro Computer System a v októbri Commodore PET (Personal Electronic Transactor). Na sklonku 70. rokov minulého storočia, konkrétne v roku 1979 boli firmou Atari vydané dva modely mikropočítačov: Atari 400 a Atari 800. Spoločnosti, ktoré sa preslávili vydaním prvých modelov domácich mikropočítačov nepoľavili ani v nasledujúcom desaťročí. Apple pokračovala v produkcii vylepšených modelov s označením Apple IIe a Apple IIc, Tandy Corporation prišla s vylepšenými modelmi mikropočítačov s označením TRS (Tandy Radio Shack). Spoločnosť Commodore uviedla na trh model VIC-20 a C-64, ktorý sa počtom 17 miliónov predaných kusov stal najpredávanejším počítačom všetkých dôb. Ani spoločnosť Atari nezaostávala za svetovými trendmi a pokračovala v produkcii nových modelov s označeniami Atari 1200XL, Atari 600XL, Atari 800XL, Atari 65XE, Atari 130XE, Atari 800XE a Atari XEGS. Za zmienku určite stojí aj počin sira Cliva Sinclaira, zakladateľa spoločnosti Sinclair Research. V januári 1980 bol na trh uvedený počítač s názvom Sinclair ZX80. Išlo o prakticky prvý počítač, ktorý stál menej ako sto britských libier. O rok neskôr bol vydaný jeho vylepšený model s označením ZX81 a v roku 1982 uzrel svetlo sveta legendárny počítač pomenovaný ZX Spectrum. Populárne boli napríklad modely CPC (Colour Personal Computer) spoločnosti Amstrad alebo modely s označením MZ (Microcomputer Z80) vyvíjané japonskou spoločnosťou Sharp. Výrobcov a modelov domácich mikropočítačov bolo mnoho a bolo by nad rámec tohto príspevku ich všetky vymenovávať a popisovať. Navyše, iba málo z týchto mikropočítačov bolo možné zaobstarať na našom území.
Mohlo to byť niekedy v polovici osemdesiatych rokov. V našej bytovke mali 8-bitový počítač asi štyria alebo piati ľudia. Hry sme si medzi sebou požičiavali. Takýchto malých komunít mohlo byť v Snine viacero. S programovaním som začal ešte ako trinásťročný na základnej škole a programujem dodnes. Najradšej v asembleri. Začal som s tým ešte na počítači PMD (Piešťanský Mikropočítač Displejový), čo bol počítač vyrábaný v Československu určený pre výuku programovania na školách. Vlastne ešte skôr – kúpil som si procesor, osadil ho na dosku, k tomu som mal jednoduchý displej a klávesnicu. Vytvoril som základný program. Do pamäti EPROM (Erasable Programmable Read-Only Memory) som ručne zadával adresy a vypaľoval ich do nej. Ten svoj prvý počítač by som mal mať dodnes niekde odložený. Potom som mal Didaktik M a k nemu veľa hier – od klasických ako napríklad Tetris, po novinky ako Prince of Persia. Keď som už v dospelosti pracoval ako dídžej, vytvoril som program na Didaktik M a tento počítač som istý čas používal na prepínanie farebného osvetlenia na diskotékach.
Róbert Kovaľ, Toro Production, s.r.o.
Hrať hry som začal ešte doma na počítači Atari, neskôr na Commodore 64. Mojou najobľúbenejšou hrou bola hra Bomb Jack. Zničil som pri nej veľa joystickov. Ku Commodore 64 bol magnetofón a hry na magnetofónových páskach alebo zásuvných moduloch. Dnes ide o raritný stroj. Teraz strašne ľutujem, že som si ho vtedy neodložil. Vyhodili sme ho, keď sme sa sťahovali. Dodnes žijem nostalgiou k starým hrám a dokonca si aj dnes zvyknem niektoré z nich zahrať.
Mgr. Michal Juško, Centrum voľného času Snina
Môj prvý počítač bol Didaktik M. Bolo to v roku 1990 alebo 1991. Išlo o československý klon britského počítača Sinclair ZX Spectrum, čiže tento počítač mal obrovskú softvérovu podporu na celom svete. Česi na tento počítač naprogramovali veľa programov. Vývojové tímy sa zaoberali najmä vývojom textových hier. Niektoré z nich dokonca obsahovali možnosť doprogramovania. Na Didaktik M existovali aj rôzne programy na kreslenie elektrických schém alebo softvér na výrobu filmových titulkov. Didaktiky mali na sídlisku viacerí chlapci. Jeden z kamarátov mal dokonca Didaktik Kompakt so vstavanou disketovou mechanikou. Jeden zo spolužiakov mal doma počítač Atari 800, ktorý mal oproti Didaktiku omnoho širšie zvukové možnosti. Najlepším, ale paralelne aj najdrahším osembitovým počítačom bol Commodore 64. Pamätám si, že ešte na základnej škole som mal Didaktik M a keď som prišiel na strednú školu, ostal som rozčarovaný z toho, že tam mali staršie počítače PMD, čo bol taký krok späť. Tie počítače chvíľu po zapnutí išli a po chvíli sa prehriali a začali sa reštartovať. Kamarát na sídlisku mal doma počítač Didaktik Gama. Keď sa to medzi chlapcami rozkríklo, tak vytvoril poradovník všetkých tých, ktorí si na ňom chceli niečo zahrať. Didaktik Gama mal trochu inú architektúru ako Didaktik M, ale časť softvéru bola kompatibilná. Ďalší kamarát raz priniesol 5,25 palcovú disketovú mechaniku. To bol zase iný level, pretože hry a programy nebolo potrebné nahrávať z kazety. Spomínam si na strategickú hru Elite alebo na ságu dobrodružných hier s názvom Dizzy. V tej dobe som odoberal počítačový časopis Bit. Boli tam návody na hry. Hry sme hrávali vo dvojici – jeden čítal krok po kroku návod a druhý hral samotnú hru. Neskôr som si kupoval aj iné časopisy ako napríklad Fifo, Excalibur alebo Score. Vtedy sa dali kúpiť staršie čísla týchto časopisov za 50 halierov, dnes je to veľmi drahý artikel.
Ing. Marek Paľko, Belnet Snina, s.r.o
Ako už bolo spomenuté, v polovici 80. rokov 20. storočia sa začali objavovať výkonnejšie, 16-bitové modely domácich počítačov. Spoločnosť Atari začala vyrábať modely s označením Atari 520ST a Atari 1040ST, spoločnosť Commodore uviedla model Amiga 1000 a následne Amiga 500, ktorý sa stal pre mnohých synonymom hrania počítačových videohier.
K 16-bitovým počítačom som sa dopracoval z nostalgie niekedy na konci strednej školy. Kúpil som si počítač Amiga 500. Tento počítač už bolo možné slušne využívať. Existovali na ňom vynikajúce textové editory, bolo na ňom možné vytvárať zaujímavú grafiku. Pamätám si na hry ako The Legend of Kyrandia alebo Elvira: The Mistress of the Dark. Disketa, ako prenosové médium medzi počítačmi sa zdokonaľovala a formát DD (Double Density), s ktorým dokázali pracovať staršie počítače, bol nahradený novším formátom HD (High Density). Prejavilo sa to tak, že z obchodov vymizli staršie formáty diskiet, čo bol dosť veľký problém. Stretol som sa aj s československými počítačmi MAŤO a Ondra. U týchto počítačov sa zabudlo na možnosť uchovania napísaného programu. Krátke užívateľské programy vychádzali aj v časopisoch ako Elektrón alebo Zenit. Tie bolo možné do počítača prepísať a spúšťať, ale nebolo ich možné do budúcnosti uchovať. Spomínané počítače slúžili výhradne na výuku programovania na školách. Ako rýchlo sa tento projekt rozbehol, tak rýchlo aj skončil. Dnes sú tieto počítače veľmi raritné, pretože boli vyrobené radovo v desiatkach kusov. Na škole sme mali aj počítače PP 06 (PP – Personálny Počítač), čo boli klony počítačov PC XT. Štyri z nich dokázali bez menších problémov vyhriať veľkú miestnosť. Boli k nim monochromatické monitory ku ktorým sa dodávali polarizačné filtre, aby si žiaci pri práci nepoškodili zrak.
Ing. Marek Paľko, Belnet Snina, s.r.o
Spoločnosti Atari a Commodore bojovali o miesto na výslní aj v nasledujúcej dekáde, kedy na trh dokázali priniesť dokonca 32-bitové modely domácich počítačov. Za počiatok konca éry uvádzania domácich mikropočítačov na trh by bolo možné označiť rok 1992, kedy spoločnosť Atari uviedla model Atari Falcon a spoločnosť Commodore model Amiga 1200.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan