Ani nie tak dávno, približne pred tridsiatimi rokmi, neboli počítače v domácnostiach takou samozrejmosťou, či skôr nevyhnutnosťou, ako dnes. V tej dobe išlo o veľmi drahé zariadenia. Osobné počítače triedy PC (Personal Computer) boli pre bežných užívateľov prakticky nedostupné. Existovala však aj lacnejšia alternatíva vo forme takzvaných domácich počítačov, respektíve mikropočítačov, ktorých výpočtový výkon bol oproti osobným počítačom síce nižší, no stali sa finančne dostupnejšími pre domáce využitie. Na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia u nás dominovali mikropočítače značiek Atari a Commodore. Klony mikropočítačov spoločnosti Sinclair Research sa v danej dobe pod označením Didaktik vyrábali aj na Slovensku. Niekoľko (nanajvýš desiatok) majiteľov mikropočítačov sa nachádzalo aj v Snine. S niektorými z nich sa nám podarilo skontaktovať a zaspomínať na počiatky počítačovej práce a zábavy.
v učebni Strednej priemyselnej školy v Snine v roku 1985.
Moju prvú skúsenosť s osobnými 8-bitovými počítačmi som nadobudol niekedy okolo roku 1985, kedy som mal možnosť dotknúť sa PMD 85. Bol to „pekelný stroj“ vyrábaný v Československu v Tesle Piešťany. Do čarov jazyka BASIC ma zasvätil môj otec, ktorý na Strednej priemyselnej škole strojárskej v Snine vyučoval automatizáciu. Ako desaťročný som napísal svoj prvý program, ktorý násobil dve zadané čísla.
Nasledoval ďalší „osembiťák“ Sinclair ZX Spectrum, model DELTA. Tentokrát išlo o britského výrobcu. Počítač bol zaujímavý tým, že program sa nepísal zadávaním príkazov ťukaním písmen, ale všetky príkazy jazyka BASIC boli preddefinované na jednotlivých klávesoch na klávesnici. Napríklad stlačením klávesy T sa zadal príkaz RAND. V kombinácii s klávesom SYMBOL SHIFT to bol znak >, EXTEND MODE + T zasa RND a kombinácia SYMBOL SHIFT + EXTENT MODE + T to bol príkaz MERGE. Medzi moje obľúbené hry na tomto počítači patrili Chase HQ alebo Olli & Lissa a samozrejme Manic Miner.
Na tomto počítači vznikla taktiež moja prvá vlastná hra a množstvo rôznych programov. Dokonca som pomocou neho zarobil prvé peniaze. Vytvoril som program SVADBA, ktorý vytváral úvodné titulky ku svadobným videozáznamom. Takže pred každou sobotou som titulkoval blížiace sa svadby. Za 1 kus to bolo 100 Sk.
Tomáš Harmaňoš
Prvý raz som sa stretol s počítačom zhruba v roku 1986. Mal som deväť rokov a chodil som na základnú školu. Otec v tom čase učil na Strednom odbornom učilišti strojárskom a viedol počítačový krúžok. Tak som sa dostal k 8-bitovým Československým počítačom PMD 85. Najprv PMD 85-1, ktorý sa vyznačoval tým, že sa prehrieval a často „mrzol“, neskôr PMD 85-2 a Didaktik Alfa. Ako úložisko dát sa používali kazetové magnetofóny TESLA a ako monitor (čiernobiele) televízory TESLA Merkúr. Mali tam vtedy dokonca aj tlačiareň D-100 poľskej výroby.
Na týchto počítačoch som sa učil programovať. Vtedy v jazyku BASIC. Programy a hry sme vtedy získavali prevažne tak, že sme opisovali zdrojové kódy, alebo rovno strojový kód (hexadecimálne čísla) z časopisov (Elektronika). Neskôr sa niektoré dali už aj kopírovať tak, že sa program nahral z kazety do počítača a potom uložil na druhú kazetu. Skopírovať kazetu priamo nešlo, lebo kvalita kópie bola taká nízka, že ju počítač potom nevedel rozoznať. Záznam bol totiž analógový. Aj na PMD-85 existovali celkom kvalitné hry. Išlo o port (preprogramovanie existujúcej hry) osvedčených „západných“ hier, najčastejšie zo ZX Spectra, ako napríklad PAC-MAN, Manic Miner alebo Penetrator.
Neskôr som sa vďaka otcovi stretol aj s počítačom PP01, ktorý bol trochu lepšie spracovaný, ako PMD-85, ale stále to bol technicky viac-menej ekvivalent, ale hlavne s PP06, čo bolo v podstate už 16 bitové PC XT. To ma naučilo základy dnes bežných kancelárskych softvérov a základy databáz. Na PC sa tiež dalo hrať pár hier. Bavil nás hlavne originálny Tetris.
Počas celého tohto obdobia sme sa chodievali hrať aj ku kamarátom, ktorí mali doma ATARI. ATARI bolo v tom čase oveľa lepšie na hranie, ako PC a všetky PMD a Didaktiky. Malo hlavne zvukový procesor a typický videoherný zvuk. Malo svoj vlastný magnetofón, ktorý bol na použitie s počítačom oveľa vhodnejší a bola na ňom nejaká turbo modifikácia, takže hra išla nahrať z pásky oveľa rýchlejšie. Navyše sa tam dali použiť aj videoherné kartridže, kde bola hra uložená napevno v externej pamäti a spustila sa takmer okamžite (na tú dobu), tie ale mal u nás málokto.
Po revolúcii nám rodičia kúpili Didaktik M. Na ňom som sa naučil základy Assembleru a Pascalu. Samozrejme sme sa na ňom aj veľa hrali. Keďže bol kompatibilný so ZX Spectrum, tak naň existovalo veľa hier, ktoré sme si navzájom požičiavali a kopírovali. Majitelia ZX Spectrum a Didaktikov sme sa navzájom viac-menej poznali. Cez výmenu hier som sa zoznámil s Tomášom Harmaňošom, s ktorým sme sa potom spoločne učili programovať celú strednú Školu. V tom čase sme nejaké hry už aj kupovali. Napríklad hru “Prvá akcia”. Bola to slovenská hra pre ZX Spectrum. V tom čase dosť rarita.
Počas strednej školy začala éra PC. V počítačovej učebni Strednej priemyselnej školy v Snine sme s kamarátmi, kým sme nemali doma vlastné PC, trávili veľa času. Tam som sa naučil programovať v Turbo Pascale. Tiež sme sa samozrejme aj hrali. Hlavne F-19 Stealth Fighter, Police Quest, Prince of Persia, Another World.
Dodnes sa IT živím a programovanie ma stále veľmi baví. Doma mám aj celkom nadupaný herný stroj. Najviac sa venujem virtuálnemu motor športu, relaxujem pri Flight simulátore, ale najviac odohraných hodín v živote mám pri hre Civilization, ktorá je s nami už od roku 1991 a dnes existuje už jej šiesta verzia. To je už tiež svojim spôsobom história.
Matej Marcin
Bolo to Atari 800 XE, trošičku novší model osembitových Atari. Bol k tomu taký špecifický kazetový magnetofón, ktorého kábel sa musel zastrčiť do kartridžového slotu počítača. Hry boli uložené na klasických magnetofónových páskach.
Nahrávanie hier trvalo neskutočne dlho, preto sa všetci majitelia tohto počítača snažili o istú modifikáciu magnetofónu, používalo sa takzvané Turbo. Bolo to niečo ako kompresný program, ktorý dokázal údaje komprimovať a nahrávať na kazety vo vyššej frekvencii. Všetci moji známi, ktorí mali Atari, mali kazetové magnetofóny modifikované na Turbo 2000. Bola to taká kombinácia manuálneho zásahu do magnetofónu a určitého softvéru, ktorý bolo potrebné nahrať pred samotným nahrávaním hier do počítača. Modifikáciu prevádzali podomácky rôzni amatéri. K základnému káblu bol pripojený ešte jeden extra káblik, ktorý bol okolo neho obtočený. Mne to modifikovali v nejakom klube Atari v Prahe. Neskutočne ma to iritovalo, pretože v Tuzexe sme kúpili nový počítač a magnetofón sme hneď posielali do Prahy a musel som na modifikáciu čakať ešte nejakých pár dní. Spravili mi tam modifikáciu Universal Turbo, u ktorej bolo možné nastaviť kompresnú frekvenciu a nemalo to ten extra káblik navyše. Takže som bol potom veľký frajer, pretože sa mi na jednu magnetofónovú pásku zmestilo viac hier pri vyššej kompresii.
V Snine sme majitelia Atari o sebe vedeli, pretože sme si chceli medzi sebou vymieňať hry. Dokonca v istom období v Snine fungoval aj herný klub. Chodili sme kvôli tomu na piatu základnú školu, ktorá bola čerstvo spustená a tam sa každú sobotu konalo stretnutie, kde sme všetci prišli, priniesli so sebou magnetofóny a nahrávali si hry. Atari mal napríklad Peťo Gancarčík, môj spolužiak zo základnej školy. To bol môj hlavný herný kumpán. Potom som sa kamarátil s Ľubom a Maťom Marcinovými, oni mali ako jedni z prvých v meste počítač PMD-85.
Na Atari som okrem hrania hier skúšal trochu programovať, naučil som sa tak úplné základy programovacieho jazyka BASIC. Nemal som k tomu žiadne knihy ani zdroje, internet neexistoval. Manuál k počítaču bol v nemčine, takže aby som sa dopracoval k nejakým informáciám, musel som použiť slovník. Pri programovaní mi pomohli návody uverejňované v časopisoch Elektrón a Zenit. Pol dňa som preťukával znak po znaku nejaký program a snažil sa porozumieť, čo sa tam vlastne deje, ako fungujú cyklické podmienky a podobne. Snažil som sa naprogramovať nejakú textovú hru.
Mojou obľúbenou hrou bola hra River Raid. Absolútnou špičkou bola hra Bruce Lee – bola to asi najlepšia hra, aká bola na Atari vôbec naprogramovaná. Potom som hrával International Karate. Bol to súboj v karate jeden na jedného. Hrával som to s mojou babkou. Prišiel som domov zo školy a povedal babke, aby si so mnou zahrala. Strašne ma iritovalo, keď iba stláčala tlačítka a krútila páčkou, vôbec nechápala ako to funguje, ale stále ma porazila. Najväčšou „gejmerkou“ však bola moja mama. Páčila sa jej hra River Raid, najmä tie zvuky, ktoré vydávala, keď lietadlo tankovalo. Ale jej najobľúbenejšou hrou bola hra Past Finder. Bola to taká trochu abstraktná hra. Bol tam taký pavúk, ktorý šiel cez nejakú zakázanú zónu a odkrýval stále ďalšie úrovne. V hre bola možnosť výberu zóny s vyššou radiáciou, ale s väčšími odmenami a podobne. Boli tam prekážky a protivníci a mamu to z nejakého dôvodu zaujalo. Ja som na ňu iba nechápavo pozeral a ona to celé prešla a dostala sa až do konca.
Čo sa týka hier, zháňal som ich aj tak, že som reagoval na rôzne inzeráty v novinách a časopisoch. Mal som prakticky všetko, k čomu sa dalo dopracovať. A keďže som mal aj modifikáciu Universal Turbo, na magnetofónovú pásku sa mi toho zmestilo naozaj veľa. Úplne na konci vzniklo jedno poľské štúdio, volalo sa Avalon a prakticky všetko, čo urobili, bolo úplne geniálne. Najprv to bola hra Robbo, neskôr to bola hra Fred a nakoniec Misja. Avalon pracoval na vývoji hier pre Atari aj v dobe, keď už Atari bolo za zenitom. Po nejakom čase som to Atari nahradil riadnym osobným počítačom. Bol som už stredoškolák, Atari som prestal používať a predal ho spolužiakovi. Ale niekedy si viem aj dnes z nostalgie zahrať nejakú tu starú hru…
Richard Fridrich
Éra 8 a 16 bitových počítačov trvala dlhšie, ako by si súčasný používateľ osobných počítačov mohol myslieť. Vývoj v oblasti informačných technológií bol omnoho pomalší ako dnes. Napríklad počítač Commodore 64 bol uvedený na trh v roku 1982 a v rovnakej konfigurácii sa predával až do roku 1994. Pre súčasných užívateľov, ktorí majú vo zvyku každoročne vylepšovať alebo rovno kupovať nový počítač, je takáto realita úplne nepredstaviteľná.
Pred rokom 1989 bola Európa rozdelená na východný a západný blok. Východný blok vo vývoji informačných technológií za západným blokom značne zaostával. Po Nežnej revolúcii sa síce klony zahraničných mikropočítačov začali vyrábať aj v Československu, neskôr na Slovensku, ale stalo sa tak už v čase, kedy sa tieto počítače na západe už prakticky prestali produkovať. Najmä kvôli nízkej predajnej cene a množstvu tuzemských programátorov prinášajúcich nový softvér, sa domáce počítače v mnohých slovenských domácnostiach udržali oveľa dlhšie, než by sa očakávalo. Ako drobnú kuriozitu uvádzame skutočnosť, že nielen šestnásťbitový počítač Atari ST sa dodnes používa v istom kempe v ďalekom Holandsku, ale i osembitový počítač Commodore 64 sa ešte v roku 2016 stále používal v istom autoservise v susednom Poľsku.
Autor článku: Mgr. Ján Bocan