Retrospektíva

Informácií o dejinných udalostiach Severovýchodu Slovenska, konkrétne okresu Snina je poskromne. Ústredným motívom podujatia Medzi troma hranicami bol výstup k trojhraničnému stĺpu, ktorý bol postavený v roku 1939 a o ktorom mali zúčastnení iba kusé alebo žiadne informácie. Ide o historickú raritu, pravdepodobne jedinú svojho druhu na Slovensku.

Zdroje záujmu a motivácie

Moja motivácia pri skúmaní a fotografovaní židovských cintorínov v okrese Snina by sa dala zhrnúť do nasledujúcich bodov:

– Za zvlášť dôležité považujem mapovanie a dokumentovanie kultúrnych pamiatok, medzi ktoré nepochybne patria i židovské cintoríny roztrúsené a nepreskúmané na území prakticky celého severovýchodu Slovenska, teda regiónu, ktorý pred druhou svetovou vojnou disponoval silným chasidským osídlením. Nachádzajú  sa často aj v najodľahlejších miestach malých horských dedín, kde slúžia ako kamenní svedkovia niekdajšieho židovského osídlenia.

– Mojej snahe o vytvorenie fotografického materiálu k jednotlivým židovským cintorínom bolo naklonených viacero faktorov. Medzi nich by som v prvom rade zarátal zamestnanie, ktoré mi umožňovalo realizovať pracovné cesty prakticky po celom okrese, počas ktorých som získaval cenné zdroje informácií od obyvateľov obcí, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé židovské cintoríny.

– O dôvod viac v mojom rozhodnutí tvorila moja cykloturistická vášeň, ktorá mi umožňovala vyhľadávať a navštevovať jednotlivé lokality s mapou v ruke, fotoaparátom a poznámkovým blokom vo výbave.

Fenomén starobylosti židovskej kultúry, do vývoja ktorej zasiahli v prvej polovici minulého storočia tie najstrašnejšie udalosti, navyše priťahoval moju pozornosť aj z dôvodu rodinných konštelácií, kedy si brat mojej mamy, teda môj ujo, vzal za ženu, napriek značnej nevôli našej babky žijúcej celý život v katolíckom vierovyznaní, židovku. Dnes mám teda v Košiciach tetu a dvoch bratrancov – židov.

„Zosnulí patria zemi, do ktorej boli uložení.
Do zeme boli uložení a navždy patria zemi.“

Od polovice 17. storočia sa začalo systematicky bojovať proti židom. S vytváraním židovských cintorínov bol odjakživa problém. Cintoríny sa mohli zakladať len  za mestom alebo dedinou, často v neprístupnom teréne. Miesto posledného odpočinku je označené náhrobkom. Náhrobky takmer výlučne tvorí kamenná doska – hebrejsky maceva. Býva zväčša oblúkovito ukončená, prípadne sa vyskytuje ukončenie v tvare trojuholníka. Staré náhrobky bývajú obvykle z pieskovca alebo z bieleho mramoru a vyznačujú sa bohatými ornamentmi.

Novšie ihlanové stély bývajú spracované z mramoru (takýto náhrobok nájdeme napríklad aj na židovskom cintoríne v Snine). Všetky symboly na macevách nesú skryté informácie o zosnulom. Ide o rozmanité výjavy, napríklad zvieratá, kvetiny, symboly zamestnania a podobne. Napríklad motív žehnajúcich rúk je typický pre potomkov najváženejších židovských rodov, Kohenov, ktorí bývali kňazmi v jeruzalemskom chráme (takýto náhrobok sa napríklad nachádza v Kolbasove). Medzi veriacimi židmi tradične požívali výnimočnú úctu. Na mecevách sa často objavuje tiež kanvička, ktorá je symbolom levitov, druhého najvýznamnejšieho židovského rodu. Často sa objavujú i zvieracie motívy. Typickým príkladom je vyobrazenie leva (takýto náhrobok je možné vidieť napríklad v Topoli). Mužské mená bývajú častejšie spojované so zvieracími motívmi a naopak rastlinné motívy sa často spájajú so ženskými menami. Na náhrobkoch sa vyskytuje aj symbol stromu alebo palmy (vrátane ratolestí), ktoré symbolizujú spravodlivý a cnostný život zosnulého. Nápis na náhrobku spravidla obsahuje hebrejské meno zosnulého, hebrejské meno jeho otca a dátum úmrtia podľa židovského kalendára. Text je rytý alebo reliéfne vystupujúci. Náhrobné kamene často zdobia plastické reliéfy. Dátum narodenia sa neuvádza. Rôzne povery a mýty zapríčinili mnohé nedorozumenia. O židoch je známe, že disponovali bohatstvom, a preto si mnohí myslia, že ho nájdu v hroboch. Práve viera v tento mýtus sa stáva častým dôvodom narúšania odpočinku židovských zosnulých. Pravda je však taká, že pochovávanie podlieha prísnym ortodoxným predpisom a židia sa pochovávajú len v neohobľovanej rakve bez klincov, zabalení v látke s hŕstkou hliny zo Svätej zeme.

Druhá svetová vojna

Počas druhej svetovej vojny to všetko, čo prirodzene súvisí s aspektom dôstojnosti človeka počas jeho života a aj po ňom, bolo násilne a nepochopiteľne porušené. Aj z toho dôvodu uvádzam v závere svojho príspevku lokality nemých svedkov židovstva v Sninskom okrese, ktorými sú zabudnuté, respektíve novoobjavené židovské cintoríny. Mnohé z nich svedčia o čulom životnom kolobehu desiatok židovských rodín, ktorý bol kruto zvrátený udalosťami v rokoch 1939 až 1945. V tomto období bolo zavraždených viac ako 6 miliónov židov bez toho, aby sa niečím previnili. Ich jediným previnením bolo to, že sa narodili. Židia, ale aj ľudia iných národností, boli zbavení práva na dôstojný odchod z tohto sveta a boli len surovo vhodení do masových anonymných hrobov alebo spálení bez toho, aby sa niekto za nich mal možnosť pomodliť kadiš, alebo im položiť na hrob pár kamienkov.

Jozef Novák počas prednášky.

Súčasný stav na Slovensku

Na Slovensku sa v súčasnej dobe nachádza vyše tisíc židovských cintorínov, ale mnohé z nich sú zdevastované vandalmi. Narúšanie hrobových jám, búranie pomníkov, vypaľovanie cintorínov – takej krutosti čelia židovské cintoríny už od svojho vzniku.

Nedá mi nespomenúť unikátny židovský cintorín v Bratislave, kde je pochovaný aj rabín Chatam Sofer – dodnes v ortodoxnom prostredí uctievaný ako najväčší rabín sveta, ktorý sa zaslúžil o rozvoj ortodoxného smeru. Vyše 30 rokov pôsobil ako hlavný rabín Bratislavy.

Podľa Encyklopédie židovských náboženských obcí koncom 30. rokov minulého storočia bývalo v Snine asi 400 židov a v celom Sninskom okrese okolo 1500. Okres Snina bol jedným z mála slovenských okresov, kde v každej z jeho 40 obcí bývali židia. V niektorých obciach sa dodnes zachovali židovské cintoríny, títo nemí svedkovia židovskej minulosti v tomto kraji. Doposiaľ sa mi podarilo zdokumentovať 12 lokalít, kde sa nachádzajú židovské cintoríny alebo zachovalé náhrobné kamene – uvádzam v abecednom poradí:

Židovský cintorín Klenová

Nájdených 5 kameňov. Niekoľko ďalších je pod nánosom hliny a porastu.

Židovský cintorín Kolbasov – Národná kultúrna pamiatka

Na židovskom cintoríne v Kolbasove sa dodnes zachovalo 7 náhrobných kameňov. A aj napriek tomu, že ho v roku 2000 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, v súčasnosti nie je udržiavaný a je zarastený. Na toto miesto najprv pochovali aj martýrov z domu židovského obchodníka Polláka, ktorým sa síce podarilo prežiť nástrahy koncentračného tábora a vrátiť sa domov, ale nedokázali prežiť medzi svojimi po vojne a stali sa obeťami nezmyselnej nenávisti. Ich telá boli údajne z kolbasovského cintorína premiestnené na cintorín do Sniny alebo do Humenného. Dodnes sa to presne nezistilo.

Židovský cintorín Kolonica

V súčasnosti sa o schátraný židovský cintorín stará pán Miroslav Duškievič, cintorín obsahuje 10 kameňov.

Židovský cintorín Osadné

V súčasnosti je predmetom pátrania a bližšieho výskumu.

Židovský cintorín Pčoliné

Nachádza sa na súkromnom pozemku pána Andreja Durňáka, obsahuje 9 náhrobných kameňov. O cintorín sa stará pán Durňák.

Židovský cintorín Runina – Národná kultúrna pamiatka

Židovský cintorín v Runine bol v roku 2000 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa neďaleko hlavnej cesty pred vstupom do dediny pri tzv. rusínskych vodopádoch. Obsahuje 11 náhrobných kameňov s hebrejskými nápismi.

Židovský cintorín obce Ruské (Zaniknutá obec)

Vyhľadali sme presnú lokalitu bývalého židovského cintorína, ktorý patril obci Ruské. Podarilo sa nájsť 10 náhrobných kameňov.

Židovský cintorín Snina – Národná kultúrna pamiatka

Židovský cintorín v Snine sa nachádza na Viničnej hore pri starom sninskom cintoríne, v blízkosti Rhollovej kaplnky. Pochádza z konca 18. storočia a má približne päťdesiat náhrobných kameňov. Najstarší náhrobný kameň pochádza z roku 1793. Ako zaujímavosť uvádzam, že v sninskej židovskej komunite pôsobil aj dobročinný spolok Chevra Kadiša. Toto sväté bratstvo tvorila skupina mužov, prípadne žien, ktorí sa starali o zosnulých a pripravovali ich na pohreb (rituálne umývanie mŕtvych a obliekanie). V roku 2000 bol židovský cintorín v Snine vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho vlastníkom je Ústredný zväz židovských náboženských obcí. Cintorín udržiava mesto Snina.

Židovský cintorín Stakčín

V Stakčíne existovala filiálna náboženská obec, ktorá patrila do kompetencie rabína v Snine. Židia sa v Stakčíne usídlili začiatkom 18. storočia. V roku 1930 tu evidovali 137 osôb židovského vierovyznania. Komunita vlastnila modlitebňu, cintorín, mikve a zamestnávala šojcheta. V rokoch 1939 – 1944 (podobne ako väčšina obcí východným smerom od Sniny) pripadol Stakčín Maďarsku. Začiatkom apríla 1944 boli židia zo Stakčína odvlečení do ústredného geta v Užhorode a odtiaľ ich deportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. V Stakčíne sa nachádzajú celkovo dve lokality, kde je možné objaviť židovské náhrobné kamene. Pôvodný židovský cintorín sa nachádza „na Zariču“. Je tam 6 náhrobných kameňov. Okrem toho je tam vyhradené miesto pre premiestnené náhrobné kamene  pochádzajúce pôvodne zo židovského cintorína nachádzajúceho sa v dnes už zaniknutej obci Starina. Z tejto obce tu bolo premiestnených 11 náhrobných kameňov.

Židovský cintorín Topoľa – Národná kultúrna pamiatka

Prvé informácie o tunajšom židovskom cintoríne pochádzajú z rokov 1865 a 1866, keď bol zakreslený do katastrálnej mapy obce. Existovať však musel oveľa skôr, o čom svedčia i roky úmrtí, vytesané na náhrobných kameňoch v archaickej hebrejčine. Zachovalo sa tu takmer 60 náhrobných kameňov. Pri cintoríne bol tiež vybudovaný tzv. stan, po hebrejsky „ohel“ – jednoduchá murovaná stavba, z ktorej sa dodnes zachovali iba základy. V roku 2000 bol židovský cintorín v Topoli vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, vlastní ho obec Topoľa. V roku 1941 tu žilo 60 osôb židovskej viery. V marci 1944 všetkých deportovali do geta v Moškovičovej tehelni v Užhorode a následne ich previezli do koncentračných táborov v Nemecku, kde väčšina z nich zahynula. Rekonštrukcia cintorína prebehla v roku 2015.

Židovský cintorín Ubľa

Židovská náboženská obec v Ubli vlastnila v 80. rokoch devätnásteho storočia okrem modlitebne, mikve a chederu aj cintorín. Dnes sa na židovskom cintoríne „na Brovaru“  nachádza 8 náhrobných kameňov a je čiastočne udržiavaný. Okrem toho sa v Ubli zachoval dom bývalého mäsiara Jutku z obdobia prvej Česko-Slovenskej republiky a pivnica Arona Marmelsteina z 19. storočia.

Dňa 6. decembra 1945 zavraždili Banderovci v Kolbasove 11 židov. Boli medzi nimi aj štyria z Uble. Tragédia sa odohrala v dome krčmára a obchodníka Emanuela (Mendela) Poláka, kde sa zišli všetci, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov.

Židovský cintorín Veľká Poľana (Zaniknutá obec)

O jeho polohe mám bližšie informácie a v súčasnosti je predmetom hľadania.

Neexistujúce a zaniknuté cintoríny

Napriek tomu, že v každej obci sninského okresu žili v minulosti židia, nemusel nutne v každej z nich židovský cintorín existovať. Taktiež je potrebné pripustiť možnosť pochovávania zosnulých z viacerých obcí na jednom spádovom cintoríne. Plus do úvahy je potrebné zahrnúť aj možnosť, že židovský cintorín v tej – ktorej obci bol v minulosti zlikvidovaný. Ako príklad by sme mohli uviesť obec Belá nad Cirochou, v ktorej bol v miestach niekdajšieho židovského cintorína vybudovaný hospodársky objekt a cesta.

Význam a prínos

Či táto práca má nejaký význam a v budúcnosti bude považovaná za prínosnú, posúďte sami. Židovský cintorín v Pčolinom každoročne navštevuje pán žijúci v Austrálii. Jeho meno nepoznám, ale isté je, že tu má pochovanú rodinu. V lete tohto roku navštívila Sninu židovka s dvoma dcérami, ktorá po sedemdesiatich rokoch chcela navštíviť svoje rodisko – Veľkú Poľanu. Viem ešte o jednom prípade, pred dvomi rokmi navštívil cintorín v Snine a Topoli istý pán, ktorý sa na Slovensko vybral po stopách svojich predkov. Žije v New Yorku. I vďaka týmto skutočným prípadom si myslím, že každé úsilie v oblasti bádania na poli histórie má svoj zmysel i význam.

V konferenčnej časti, ktorá nasledovala po príchode do obce bola poskytnutá informácia od miestneho duchovného prot. ThDr. Petra Soroku, PhD., o pomoci pravoslávnej cirkvi židovským spoluobčanom, ktorých tajne krstili, aby už ako kresťania, nemohli byť deportovaní do koncentračných táborov. Zúčastnení sa zo slov Jozefa Nováka dozvedeli koľko nemých kamenných svedkov minulosti sa vo forme židovských cintorínov zachovalo na území okresu Snina. Mgr. Ján Bocan oboznámil účastníkov o súvislosti zberateľstva, histórie a turistika. Málo poznané sú dejiny nášho kúta Slovenska. Tie boli po dokonalom štúdiu a bádaní v historických materiáloch podané poslucháčom a boli prijaté s veľkým záujmom. Tri nové veľmi málo poznané témy boli podané osemdesiatim veľmi pozorným účastníkom. Môžeme teda s potešením konštatovať že celá akcia mala veľký úspech po turistickej aj poznávacej časti. Účastníci získali veľa hodnotných, niekedy až prekvapivých informácií a presne o to autorom išlo.

Autor článku: Jozef Novák
Autor foto: Vladimír Jacina